Obnova Cirkvi po Františkovi bude "dlhou a zložitou" úlohou: Katolícky filozof

V tomto exkluzívnom rozhovore Stefano Fontana, katolícky filozof, autor, novinár a riaditeľ Medzinárodného observatória sociálnej náuky Cirkvi kardinála Van Thuân so sídlom vo Verone, hovorí Johnovi-Henrymu Westenovi o tom, aké škody spôsobil Cirkvi posledný pontifikát, aké vlastnosti by mal mať budúci Petrov nástupca a aké nádeje vkladá do budúcnosti Cirkvi. Pôvodné odpovede Fontana’boli v taliančine a boli preložené. 

Ktorý kardinál je podľa vás najlepším kandidátom na obnovenie ortodoxie v Cirkvi?"

Vnútorná situácia konkláve veľmi kontrastuje s vážnosťou problémov Cirkvi a s tým, čo je v stávke. Posledný pontifikát pracoval na “novej Cirkvi,” pôsobiacej na všetkých troch úrovniach: doktrinálnej, disciplinárnej a pastoračnej. Je tu veľa trosiek a rekonštrukcia bude bez pomoci Prozreteľnosti dlhá a zložitá.

S ohľadom na túto situáciu, ktorá je v mnohých ohľadoch dramatická, súčasné zloženie konkláve podnecuje mnohé pochybnosti. Nové pochybné kritériá menovania priniesli nadmerný počet kardinálov. Navyše mnohí z nich nie sú pripravení čeliť veľkým problémom dnešnej Cirkvi, pretože sa často regrutovali z radov takzvaných “biskupov ulice” alebo boli vymenovaní pre príbuznosť s Františkovým’ spôsobom myslenia a konania a s obmedzenými a len miestnymi skúsenosťami. To nám bráni ísť do hĺbky problematiky. Na jednej strane to nahráva politickému vyjednávaniu medzi nátlakovými skupinami a na druhej strane to môže viesť k rozhodnutiam, ktoré nie sú dostatočne zrelé. Prirodzene, aj ja mám v hlave niekoľko mien, aj keď si myslím, že objektívne povedané, nemajú’veľkú šancu na zvolenie.

Aké sú najdôležitejšie vlastnosti, ktoré by mali kardináli hľadať u budúceho pápeža?

Prvá vlastnosť budúceho pápeža by mala byť teologická istota, jeho imunita voči teologickému modernizmu, ktorý s Františkom dosiahol vrchol Cirkvi. Súčasná kríza Cirkvi je určite krízou viery, ale predovšetkým v zmysle krízy vedomia toho, čo viera je. Dochádza k sústredeniu sa na subjektívny aspekt viery a k zanedbávaniu jej objektívneho aspektu. Ľudia sa domnievajú, že sú odborníkmi na to, “ako veriť” (pastoračný aspekt) a zanedbávajú “čo veriť” (dogmatický a doktrinálny aspekt). Stratili zo zreteľa skutočnosť, že “ako” je diktované “čím”; pastorácia musí byť v súlade s doktrínou a nie naopak. Z tohto dôvodu je podľa môjho názoru prvá potreba teologického charakteru. Ak sa s ďalším pápežom nezmení základný teologický rámec, môžu sa zmeniť okrajové aspekty, ale nič podstatné sa nezmení.

Vy ste riaditeľom Observatória kardinála Van Thuân pre sociálnu náuku Cirkvi. Ako z tohto pohľadu hodnotíte Františkov’pontifikát a čo si želáte od toho nasledujúceho?"

Počas Františkovho’pontifikátu sa stratila každá stopa po Sociálnej náuke Cirkvi (DSC). Nielenže sa už nepoužíval jej výraz a nielenže sa ignorovali jej princípy a kritériá hodnotenia mnohých nových sociálnych javov, ale predovšetkým sa stratili jej filozofické a teologické predpoklady, bez ktorých sa zredukovala na sociálny moralizmus a všeobecnú ľudskú solidaritu.

Rámec týchto základov sa udržal, hoci s istými ťažkosťami, až do Benedikta XVI, ale potom sa veľa stratilo. Tí, ktorí pestovali svoju angažovanosť v oblasti sociálnej náuky Cirkvi, boli ťažko skúšaní. Opustil sa správny vzťah medzi vierou a rozumom, zabudlo sa na prirodzený zákon a prirodzený mravný zákon, prestala sa spomínať misionárska a evanjelizačná povaha Sociálnej náuky Cirkvi, poprela sa náuka o nespochybniteľných zásadách, v zásadných bodoch sa revidovala sexuálna a manželská morálka a dve encykliky považované za sociálne sa– Laudato si’ a Fratelli tutti – nie sú v kontinuite s predchádzajúcim magistériom.

V nasledujúcom pontifikáte sa bude musieť celá otázka sociálnej náuky Cirkvi znovu otvoriť a vrátiť ju do tradičného kontextu.

RELEVANTNÉ: Viganoò hovorí Bannonovi, že autorita konkláve’je ‘ohrozená’ kvôli Bergogliovej’vláde

Čo je najväčšou krízou, ktorá čaká budúceho pápeža po Františkovom pontifikáte?"