VYSVETĽOVATEĽ: Čo sa stane teraz, keď pápež František zomrel?

S úmrtím pápeža Františka vstupuje Katolícka cirkev do rituálov pápežského pohrebu a konkláve, počas ktorých kardináli prichádzajú do Ríma na starobylý a tajný obrad voľby nového pápeža.

Proces je vzácny a do veľkej miery neznámy, keďže konkláve sa koná za zatvorenými dverami a účastníci nesmú prezradiť podrobnosti pod hrozbou exkomunikácie.

S cieľom bližšie vysvetliť ďalšie kroky Cirkvi pripravil LifeSiteNews podrobnú analýzu o tom, čo sa teraz deje v Katolíckej cirkvi.

ZÁŽITOK: Pápež František zomrel vo veku 88 rokov

Pápežská smrť

Po smrti pápeža Františka’ v pondelok ráno sa opäť začína starobylý zvyk pápežského pohrebu a konkláve. Dekan kardinálskeho kolégia poučí o úmrtí rímskeho pontifika všetkých kardinálov a diplomatický zbor pripočítaný k Svätej stolici a vatikánska tlačová kancelária informovala aj zástupcov médií.

Pápežský Camerlengo, v súčasnosti kardinál Kevin Farrell, musí potvrdiť úmrtie pápeža – proces, ktorý sa uskutoční 21. apríla večer. Vezme si tiež pápežov prsteň a pečať, aby ich mohol rozlomiť v prítomnosti kolégia kardinálov, aby sa zabránilo ich zneužitiu na falšovanie dokumentov.

Začalo sa obdobie sede vacante, ktoré trvá dovtedy, kým zvolený kandidát neprijme voľbu svojich bratov kardinálov počas konkláve.

Málo známou skutočnosťou je, že po smrti pápeža prestávajú vykonávať svoj úrad všetci tí, ktorí vedú dikastériá Rímskej kúrie. Znamená to napríklad, že kardináli Arthur Roche a Victor Fernández už nebudú prefektmi dikastéria pre Boží kult, resp. dikastéria pre náuku viery.

Je len veľmi málo osôb, ktoré si zachovávajú svoje vedúce funkcie: pápežský kamerlengo, ktorým je, ako bolo uvedené, Cdl. Farrell; a hlavný penitenciár, ktorým je kardinál Angelo De Donatis.

I keď to nie sú striktne pozície Rímskej kúrie, dvaja ďalší kardináli si svoje pozície ponechávajú: a to kardinál generálny vikár pre Rímsku diecézu – kardinál Baldaserra Reina – a kardinál arcikňaz vatikánskej baziliky, ktorým je kardinál Mauro Gambetti.

Približne v čase pápežovej smrti sú pre verejnosť uzavreté tie časti Vatikánu, ktoré sú potrebné na konkláve, ako napríklad Sixtínska kaplnka a penzión Casa Santa Marta, v ktorom budú bývať kardináli.

Generálne kongregácie

Oficiálne zvoláva proces konkláve dekan kardinálskeho kolégia – v tomto prípade kardinál Giovanni Battista Re –. Tento proces je oveľa rýchlejší, než by sa dalo predpokladať, a prvé z mnohých stretnutí kardinálov sa má uskutočniť 22. apríla

Pápež Benedikt XVI. vo svojom dokumente z februára 2013 Normas Nonnullas, že medzi smrťou pontifika a začiatkom konkláve nesmie uplynúť menej ako 15 dní a viac ako 20 dní. Poznamenal, že hoci kardináli voliči môžu zo “závažných dôvodov;odložiť začiatok konkláve o niekoľko dní,” konkláve sa musí začať 20. deň po smrti pontifika za účasti všetkých kardinálov voličov, ktorí boli v tom čase prítomní v Ríme.

Niekoľko kardinálov sa už, samozrejme, nachádza v Ríme, najmä tí, ktorí sú členmi Rímskej kúrie, ale pre tých členov kardinálskeho kolégia, ktorí sa nachádzajú na druhom konci sveta, platí pokyn vrátiť sa do Ríma, aby sa mohli zúčastniť na priebehu konkláve.

Bezprostredne pred konkláve sa konajú “generálne kongregácie,” ktoré sú otvorené pre všetkých kardinálov bez ohľadu na vek a predsedá im dekan kolégia, teda kardinál Re.

Tieto stretnutia sú kľúčovou príležitosťou na to, aby sa členovia kardinálskeho kolégia navzájom stretli a prediskutovali priority, ktoré hľadajú u pápežského kandidáta, a aby dostali usmernenia od starších kardinálov, ktorí sa nezúčastňujú na hlasovaní.

Ak ešte nie je rozhodnuté, o podrobnostiach týkajúcich sa termínov pohrebu a konkláve sa rozhodne tiež počas generálnych kongregácií.

Kardináli prisahajú, že zachovajú čo najväčšiu mlčanlivosť o podrobnostiach generálnych kongregácií a samotného konkláve. Na začiatku generálnej kongregácie skladajú túto prísahu:

My, kardináli Svätej rímskej cirkvi, z rádu biskupov, kňazov a diakonov, sľubujeme, zaväzujeme sa a prisaháme, že ako zbor i jednotlivo budeme presne a verne dodržiavať všetky normy obsiahnuté v apoštolskej konštitúcii Universi Dominici Gregis Najvyššieho pápeža Jána Pavla II. a zachovávať prísnu mlčanlivosť o všetkých záležitostiach, ktoré akýmkoľvek spôsobom súvisia s voľbou rímskeho pápeža alebo s tými, ktoré si svojou povahou počas neobsadenia apoštolského stolca vyžadujú rovnakú mlčanlivosť.

A ja, N. kardinál N., tak sľubujem, zaväzujem sa a prisahám [a položiac ruku na evanjeliá dodá]: Tak mi pomáha Boh a tieto sväté evanjeliá, ktorých sa teraz dotýkam svojou rukou.

Tieto stretnutia sa začínajú ešte pred pohrebom pápeža’keďže o podrobnostiach pohrebu môžu kardináli rozhodnúť počas generálnych kongregácií.

Pápežský pohreb

Pápežský pohreb sa musí uskutočniť ešte pred začiatkom konkláve, keď je o jeho termíne rozhodnuté.

Pápež František zjednodušil obrady pápežského pohrebu, čo znamená, že jeho pohreb bude prvý, ktorý sa bude konať podľa nových obradov.

Predtým zosnulý pontifik ležal v Klementínskej sále a potom sa presunul do Katedrály sv. Petra’na verejné vystavenie, ale táto prvá časť bola zrušená.

Znížil tiež výšku rakvy, keď je vystavená na verejnom vystavení v Bazilike svätého Petra’spolu s ustanovením, že bude len jedna rakva na rozdiel od zvyčajných troch z cyprusu, olova a duba pre pontifika. “Je to skôr ako pohreb diecézneho biskupa než rímskeho cisára,” opäť Massimo Faggioli.

Podľa nových pohrebných obradov sa pápežova smrť’osvedčuje skôr v jeho kaplnke než v jeho izbe.

Konkrétne podrobnosti o pohrebe pápeža Františka’ ešte nie sú úplne známe, ale je pravdepodobné, že ho bude celebrovať predovšetkým kardinál Giovanni Battista Re, ktorý – z titulu funkcie dekana kardinálskeho kolégia – je obvyklým kardinálom, ktorý obetuje pápežský pohreb.

Po skončení pohrebu sa pápež zvyčajne pochováva v areáli Vatikánu, ale pápež František už zverejnil svoje želanie byť pochovaný v priestore pápežskej baziliky Panny Márie Väčšej’v blízkosti obrazu Panny Márie Salus Populi Romani, ktorý počas svojho pontifikátu toľkokrát navštívil.

Čítajte: JD Vance bol jedným z posledných ľudí, ktorí sa stretli s pápežom Františkom

Konkláve: Kto môže byť zvolený?" 

Medzi pohrebom a oficiálnym začiatkom konkláve bude pravdepodobne niekoľkodňový útlm. Kardináli budú naďalej prichádzať a začnú využívať čas na vzájomné spoznávanie sa – čo je životne dôležité vzhľadom na rôznorodosť kardinálskeho kolégia, ktoré František vytvoril.

Ohľadne toho, kto môže byť zvolený za nového pápeža, kandidát bude s najväčšou pravdepodobnosťou vybraný spomedzi kardinálov prítomných na konkláve. Nemusí to však tak byť – hoci posledným zvoleným pápežom, ktorý nebol súčasťou kolégia kardinálov, bol v roku 1378 pápež Urban VI.

Požiadavky sú:

aby kandidát bol pokrstený, katolícky muž, ktorý dosiahol vek rozumu.

Ak nie je biskupom, musí byť pred prevzatím úradu vysvätený.

Šanca, že by sa pápežom stal niekto iný ako jeden z kardinálov, ktorí sa zúčastňujú konkláve, je však nesmierne malá.

Na zvolenie kandidáta je potrebná dvojtretinová väčšina.

Vzhľadom na to, že kardinál dekan a vicedekan – kardináli Re a Leonardo Sandri – sú príliš starí na to, aby sa mohli zúčastniť, úloha koordinátora samotného konkláve pripadá kardinálovi Pietrovi Parolinovi, ktorý pôsobil ako vatikánsky štátny sekretár Františka.

Kto môže voliť nového pápeža?"

Dokument Jána Pavla II’Universi Dominici Gregis, (UDG) na začiatku 33. pasáže uvádza:

Právo voliť rímskeho pápeža patrí výlučne kardinálom Svätej rímskej cirkvi s výnimkou tých, ktorí dovŕšili osemdesiat rokov pred dňom smrti rímskeho pápeža’alebo dňom, keď sa uvoľní apoštolský stolec.

UdG v pasáži 33 tiež uvádza, že “maximálny počet kardinálov voliteľov nesmie presiahnuť stodvadsať.”

V súčasnosti je 135 kardinálov voliteľov, pričom 108 z nich František kreoval v 1o konzistóriách.

Komentujúc túto pasáž z UDG a pravdepodobnosť, že sa konkláve uskutoční v čase, keď je viac ako 120 kardinálov voličov, kánonický právnik páter Gerald Murray pre LifeSiteNews vysvetlil, že keďže prvý riadok § 33 UDG zachováva právo voľby pápeža len kardinálom, v tomto prípade “všetci kardináli mladší ako 80 rokov majú právo vstúpiť do konkláve a voliť budúceho pápeža.”

“Limit 120 kardinálov voličov sa fakticky stáva neplatným, keď pápež vytvorí viac ako tento počet,” dodal Murray.

Od nástupu na pápežský stolec v marci 2013 František uskutočnil 10 konzistórií a vytvoril celkovo 149 kardinálov (voličov a nevoličov), čím uskutočnil signálnu zmenu v kolégiu kardinálov. Benedikt XVI. počas svojich piatich konzistórií vytvoril 90 kardinálov.

Pri každej zo svojich 10 konzistórií František prekročil hranicu 120 kardinálov voliteľov – hranicu stanovenú dokumentom pápeža Jána Pavla II Universi Dominici Gregis, (UDG), čo Benedikt XVI. urobil tiež v 2 prípadoch a Ján Pavol II. v 4 prípadoch.

Ak však zaznamenal veterán vatikanistiky Luis Badilla, limit 120 kardinálov prítomných na konkláve nebol prekonaný odvtedy, čo ho stanovil Pavol VI.

Pápež Benedikt XVI. stanovil, že okrem kardinálov prítomných na bohoslužbe konkláve je k dispozícii aj množstvo vatikánskych zamestnancov, ktorí pomáhajú pri konaní. Do tohto počtu zaradil tajomníka kardinálskeho kolégia, majstra pápežských obradov a osem asistentov majstra obradov spolu s dvoma rehoľníkmi, ktorí patria k prevádzke pápežskej sakristie. Benedikt ďalej dodal, že kardinál dekan – alebo kardinál, ktorý kardinála dekana nahradí, ak je príliš starý – má vybrať klerika, ktorý bude dekanovi pomáhať pri konkláve.

K nim sa pridáva personál potrebný na zabezpečenie stravy pre kardinálov, dvaja lekári pre prípad núdze a kňazi na vypočúvanie spovedí.

Nikto z týchto osôb sa však počas hlasovania nenachádza v Sixtínskej kaplnke – kaplnka je vyhradená výlučne pre kardinálov voličov. Tajomník kolégia spolu s už spomínanými pápežskými ceremoniármi smú vstúpiť, ale len nakrátko pri každom kole hlasovania, ale len preto, aby kardinálom rozdali skutočné hlasovacie lístky. Kaplnku opúšťajú ešte pred začiatkom hlasovania.

Prijímajú sa prísne opatrenia, aby sa ku kardinálom nedostal ani vonkajší svet, pretože Cirkev sa snaží zabezpečiť, aby konkláve nemohlo byť ovplyvnené vonkajším nátlakom, lobingom, prípadne novinovými správami. Sú nainštalované aj rušičky, aby sa zabránilo odpočúvaniu telefónov alebo iným technologickým zásahom.

Tajnosť a integrita konkláve má zostať prvoradá a pápež Benedikt stanovil, že ku kardinálom voličom sa nesmú priblížiť nepovolané osoby, keď sa budú pohybovať medzi svojimi ubytovacími priestormi a Sixtínskou kaplnkou na kolách hlasovania.

UDG jasne uvádza, že kardináli voliči:

… od začiatku voľby až do jej ukončenia a verejného vyhlásenia jej výsledku nesmú komunikovať – či už písomne, telefonicky alebo inými komunikačnými prostriedkami – s osobami mimo oblasti, kde sa voľba koná, okrem prípadov preukázanej a naliehavej potreby, riadne potvrdenej partikulárnou kongregáciou uvedenou v č. 7.

Pápež Benedikt XVI. zaviedol trest automatickej exkomunikácie pre každého, kto prezradí podrobnosti o konkláve osobám, ktoré nie sú jeho súčasťou, ak na to nedostane osobitné povolenie od pápeža.

Vzhľadom na dôležitú činnosť Veľkej penitenciárie pri poskytovaní odpustkov alebo rozhrešenia od cenzúry je kardinál, ktorý dohliada na Apoštolskú penitenciáriu, jedným z troch voliteľov, ktorým je dovolené dostať sa do vonkajšieho sveta. Ďalšími dvoma sú kardinál vikár Ríma a kardinál vikár Mestského štátu Vatikán.

Začína sa hlasovanie

V prvý deň konkláve sa všetci kardináli volitelia zídu v Bazilike svätého Petra’kde budú sláviť osobitnú votívnu omšu za voľbu pápeža. Po nej sa predstavia v paulínskej kaplnke v Apoštolskom paláci. Tu si vypočujú povzbudzujúcu homíliu a potom sa presunú do Sixtínskej kaplnky, kde zložia sľuby pre samotné konkláve.

Popoludní sa uskutoční prvé hlasovanie, ktoré sa všeobecne chápe ako udalosť, pri ktorej sa zisťuje, kto má prvú podporu, ale aj to, že niektorí kardináli vzdajú úctu niektorému váženému členovi konkláve tým, že za neho zahlasujú, hoci sa neočakáva, že bude skutočne zvolený za pápeža.

Každý kardinál musí pristúpiť k oltáru v Sixtínskej kaplnke a vložiť svoj napísaný hlasovací lístok do nádoby, aby sa mohol spočítať.

Podľa apoštolskej konštitúcie Universi Dominici gregis (UDG) pápeža Jána Pavla II. z roku 1996 sa muži, ktorí počítajú a kontrolujú hlasovacie lístky, sami vyberajú žrebom. Ak zistia nezrovnalosti v počte hlasovacích lístkov pri hlasovaní, potom spália všetky lístky a až potom hlasovanie oficiálne anulujú.

Odovzdané hlasovacie lístky z každého hlasovania sa spália a zmiešajú so špeciálnou chemikáliou, aby vznikol povestný čierny dym, ktorý sa tak dychtivo sleduje na Námestí svätého Petra’. Oddiely 64 až 71 UDG obsahujú presné podrobnosti o tom, ako hlasovanie prebieha.

Druhý deň sa začína vážne hlasovanie. Sú dve kolá – dopoludnia a popoludní – každé s dvoma hlasmi, čo podľa zákonov, ktorými sa riadi konkláve, znamená celkovo štyri hlasovania za deň.

Počítači hlasovacích lístkov nahlas prečítajú každé meno na hlasovacom lístku a vytvoria sa súpisy, ktoré zaznamenajú hlasy, ktoré každý kardinál dostal.

Keď kandidát získa dve tretiny hlasov, formálne sa ho opýtajú, či súhlasí s voľbou za najvyššieho pápeža.

Ak súhlasí, potom sa ho opýtajú, aké meno prijme za pápeža. Keď to prezradí, majster pápežských liturgických obradov rýchlo spíše dokument, v ktorom sa podrobne uvedie prijatie nového pápeža’a jeho meno.

Pokiaľ je kandidát už biskupom – čo sú takmer všetci členovia kardinálskeho kolégia – kandidát sa stáva platne zvoleným pápežom hneď, ako vysloví svoj formálny súhlas s voľbou.

Volebné lístky sa zozbierajú, zmiešajú s chemikáliou na výrobu bieleho prášku a spália, takže tí, ktorí sú na Svätopeterskom námestí, vidia známy biely dym z komína Sixtínskej kaplnky.

Kardináli privítajú nového pápeža v kaplnke a vykonajú svoje individuálne úkony “úcty a poslušnosti,” predtým, ako všetci spoločne prednesú ďakovnú modlitbu.

Novozvolený pápež je odvedený do sakristie vedľa Sixtínskej kaplnky, kde sa prezlečie do jednej z bielych sután, ktoré sú pre neho už pripravené.

Akonáhle je pripravený, uskutoční sa formálne oznámenie svetu, pričom vyšší kardinál diakon vystúpi na lodžiu Vatikánu, aby vyslovil slávne slová: “Annuncio vobis gaudium magnum: habemus papam.”