Pápež František napísal 10. februára 2025 list biskupom Spojených štátov, v ktorom vyjadril silnú kritiku Trumpovej administratívy a priamo spochybnil teologické zdôvodnenie týchto krokov zo strany viceprezidenta J. D. Vance’a. Pápež František však počas minulej administratívy relatívne mlčal k jasnému a opakovanému obhajovaniu potratov, rodovej ideológie a ďalších politík, ktoré sú v priamom a hrubom rozpore s katolíckym učením.
Katolícke učenie podporuje dôstojnosť každej ľudskej bytosti vrátane migrantov, ale zároveň jednoznačne vystupuje proti potratom a redefinovaniu manželstva a pohlavia. Keď sa pápež František rozhodne rázne zasiahnuť v otázkach obozretného posudzovania (ako je napríklad presadzovanie imigračných zákonov), ale nezaujme rozhodný postoj voči vodcovi, ktorý otvorene propaguje závažné morálne zlo, ktoré je v rozpore s prirodzeným a Božím zákonom (ako je napríklad potratová politika prezidenta Bidena’), svedčí to skôr o selektívnom a politicky motivovanom záujme než o doktrinálnej dôslednosti.
Katolícka cirkev navyše uznáva legitímnosť suverénnych štátov, ktoré presadzujú spravodlivé imigračné zákony. Hoci Cirkev vyzýva na humánne zaobchádzanie s migrantmi, nepožaduje otvorené hranice ani zrušenie deportačnej politiky. To, že pápež dôrazne odsudzuje politiku, ktorá spadá do rámca katolíckeho sociálneho učenia, zatiaľ čo o politikovi, ktorý otvorene propaguje vnútorné morálne zlo, zväčša mlčí, je značne znepokojujúce.
Dlhodobo existujú obavy z finančných väzieb Cirkvi najmä s globalistickými organizáciami ako aj obavy z financovania zo strany vlády a bohatých darcov, ktorí majú záujem na určitých politických výsledkoch. Najmä v prípade imigrácie je v hre veľký finančný prvok. Katolícka cirkev v Spojených štátoch dostáva prostredníctvom katolíckych charitatívnych a iných organizácií značné vládne finančné prostriedky na pomoc migrantom a utečencom. Silnejšie presadzovanie imigračného práva znamená menej finančných prostriedkov pre tieto programy, čo je nepochybne veľkým faktorom v postoji Vatikánu’
Na druhej strane potraty a rodová ideológia neponúkajú Cirkvi také priame finančné stimuly, aby proti nim agresívne vystupovala. Katolícka doktrína síce tieto praktiky jednoznačne odsudzuje, ale hovoriť o nich nahlas znamená riziko, že si odcudzí mocných politických spojencov a finančných podporovateľov. Zdá sa, že to vysvetľuje, prečo pápež František zostal relatívne ticho v otázke politiky prezidenta Bidena’a zároveň hlasno oponoval prezidentovi Trumpovi a viceprezidentovi Vancovi v otázkach imigrácie a imigračnej politiky. Neochota pápeža Františka’riešiť závažné morálne otázky vyvoláva oprávnené obavy, či finančné a politické záujmy neprevažujú nad doktrinálnou vernosťou zo strany Vatikánu.
RELATED: Pápež František slates ‘major crisis’ of Trump’s border policies, rebuffs JD Vance
Veľké pobúrenie sa ozvalo aj zo strany Jezuitskej služby pre utečencov (JRS), ktorá sa intenzívne angažuje v oblasti utečencov. To však treba chápať v kontexte historických a politických tendencií jezuitského rádu’– najmä ich spojenia s teológiou oslobodenia a ich úlohy v politických hnutiach na celom svete.
Teológia oslobodenia získala na význame v 20. storočí, najmä v Latinskej Amerike. Mnohí jezuiti sa v minulosti pridali k tomuto hnutiu, často sa zasadzovali za radikálne sociálne zmeny a dokonca podporovali ľavicových revolucionárov. To niekedy viedlo k ich priamej účasti na politických povstaniach, najmä v krajinách Latinskej Ameriky, kde podporovali socialistické hnutia a kritizovali konzervatívne vlády.
V Salvadore sa počas občianskej vojny jezuiti hlboko angažovali v ľavicových revolučných hnutiach. V Nikarague jezuiti otvorene podporovali sandinistický režim, socialistickú vládu, ktorá potláčala opozíciu vrátane katolíckych vodcov, ktorí sa stavali proti jej politike. Vo Venezuele boli jezuiti hlasnými kritikmi konzervatívnych vodcov a zároveň prejavovali zhovievavosť voči socialistickým vládam.
Jezuitská služba pre utečencov, ktorá bola súčasťou tohto širšieho ideologického rámca, prirodzene vystupovala proti imigračným obmedzeniam, najmä tým, ktoré zaviedli nacionalistické alebo konzervatívne vlády. Ich záujmom nie je len humanitárna pomoc – ide o ich dlhodobú politickú a ideologickú víziu, ktorá zahŕňa pretváranie globálnych mocenských štruktúr v prospech ich verzie “sociálnej spravodlivosti.”
Udržiavaním otvorených imigračných kanálov jezuiti zvyšujú svoj vplyv na vysídlené obyvateľstvo a často využívajú svoje siete na presadzovanie svojho politického a teologického programu. To je dôvod, prečo ostro vystupujú proti politike prezidenta Trumpa’ale neuplatňujú rovnakú úroveň kontroly voči ľavicovým lídrom, ktorí spôsobujú práve utečeneckú krízu, o ktorej tvrdia, že im na nej záleží.
Jezuiti’v opozícii voči politike prezidenta Trumpa’pravdepodobne nie sú primárne zameraní na pomoc utečencom – oveľa pravdepodobnejšie je, že je to súčasť ich širšieho historického vzorca politického aktivizmu. Ich história podpory revolučných hnutí, podkopávania konzervatívnych vlád a spájania sa s globalistickými kauzami spôsobuje, že ich rozhorčenie nad imigračnou politikou prezidenta Trumpa’je nepochybne najmä o moci a ideologickej kontrole.
František sa opakovane spája s globalistickými elitami vrátane OSN a Svetového ekonomického fóra, ktoré presadzujú masovú migráciu, klimatickú politiku, ktorá poškodzuje pracujúcu triedu, a ekonomickú kontrolu, ktorá oslabuje národnú suverenitu. Jeho postoj k imigrácii je v súlade s týmito globalistickými cieľmi. Tento postoj pápeža Františka predstavuje zradu nezávislosti Cirkvi’a jej tradičnej úlohy morálneho vodcu, a nie politického presadzovateľa ľavicových politík.
Ako som už hovoril, jezuiti sa v minulosti snažili destabilizovať konzervatívne vlády a presadzovať socialistické politiky pod rúškom katolíckeho sociálneho učenia. Samotný František ako prvý jezuitský pápež prejavil sympatie voči tejto ideológii. Jeho odpor voči imigračnej politike prezidenta Trumpa’je súčasťou širšieho úsilia o oslabenie národnej identity, oslabenie konzervatívneho vedenia a presadzovanie globalistickej vízie.
Katolícka doktrína učí, že imigrácia musí byť spravodlivá, usporiadaná a musí uprednostňovať spoločné dobro. Pápež Pius XII, pápež Lev XIII a aj pápež Benedikt XVI. zdôrazňovali právo národov kontrolovať svoje hranice a zároveň praktizovať lásku voči migrantom. Politika prezidenta Trumpa’je síce prísna, ale neporušuje katolícke učenie, pretože je zameraná na ochranu spoločného dobra – čo zahŕňa ochranu rodín pred kriminalitou, zabezpečenie ekonomickej stability a zachovanie kultúrnej súdržnosti.
Kým pápež František kritizuje prezidenta Trumpa a viceprezidenta Vancea za to, že chcú zabezpečiť hranice USA, samotný Vatikán je opevnený mestský štát s jednou z najprísnejších imigračných politík na svete. Švajčiarska garda nedovoľuje otvorenú migráciu do Vatikánu, a napriek tomu pápež očakáva, že USA prijmú neobmedzené množstvo nelegálnych migrantov. Toto pokrytectvo je pre veriacich katolíkov mätúce a frustrujúce.
Pápež František politizuje katolícke učenie spôsobom, ktorý podkopáva morálnu autoritu Cirkvi a spája ju so sekulárnymi, ľavicovými a globalistickými programami. Uprednostňuje masovú migráciu a globálne riadenie pred obhajobou neoddiskutovateľných katolíckych morálnych učení, ako je posvätnosť života, tradičná rodina a národná suverenita. Jeho selektívne zásahy proti prezidentovi Trumpovi a viceprezidentovi Vancovi – pričom mlčí o prezidentovi Bidenovi’podpore potratov a gender ideológie – jasne ukazujú, že jeho priority sú politické, nie doktrinálne.
Pápež František v súhrne nápadne mlčal o otvorenej podpore prezidenta Bidena’potratov, gender ideológie a manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ktoré sú v katolíckom učení vážnym vnútorným zlom. Keď však ide o prezidenta Trumpa a viceprezidenta Vancea, ktorí presadzujú zákonnú imigračnú politiku, ktorá nie je vnútorným zlom, pápež zrazu cíti potrebu zasiahnuť. Toto selektívne rozhorčenie jasne ukazuje, že mu ide viac o globalistické politické ciele než o dodržiavanie cirkevného učenia.
Cirkev neučí o otvorených hraniciach ani o neobmedzenej imigrácii. V skutočnosti katolícke sociálne učenie podporuje právo národov kontrolovať svoje hranice spravodlivým a usporiadaným spôsobom. Svätý Tomáš Akvinský a ďalší teológovia Cirkvi zdôrazňovali dôležitosť obozretnosti a spoločného dobra pri určovaní toho, ako by mal národ riešiť imigráciu. Viceprezident Vance’sa odvoláva na ordo amoris (poriadok lásky), ktorý je oveľa viac v súlade s katolíckou tradíciou než globalistický výklad lásky pápeža Františka’.
Pápež František v liste proti imigračnej politike USA nerešpektuje zvrchované právo národa zabezpečiť si svoje hranice, čo je princíp podporovaný katolíckym učením o spoločnom dobre. Hoci Cirkev vyzýva k súcitu s migrantmi, nenariaďuje otvorené hranice alebo neobmedzené prisťahovalectvo. Námietka pápeža Františka voči tejto politike odráža skôr politický program než doktrinálny postoj, čím podkopáva legitímnu autoritu USA. presadzovať svoje vlastné zákony v snahe o poriadok a národnú stabilitu.
Biskup Joseph E. Strickland
Eneritný biskup
PREHLIADKA: Katolícka služba pomoci predpokladá prepustenie 50 % svojich zamestnancov kvôli zmrazeniu výdavkov USAID