- Kanadskí zákonodarcovia chcú cenzúrovať online priestor, treba to zastaviť!
- EÚ chce regulovať nenávistné prejavy a dezinformácie online, ohrozuje slobodu prejavu.
- EÚ chce kriminalizovať nenávistné prejavy, ohrozuje slobodu prejavu a práva občanov.
- EÚ chce regulovať online priestor, ohrozuje slobodu prejavu a práva občanov USA.
Pošlite kanadským zákonodarcom naliehavú správu, v ktorej ich vyzývate, aby zastavili ďalšie zákony o cenzúre online
Európska únia (EÚ) aktívne presadzuje stratégie na reguláciu tzv. nenávistných prejavov a dezinformácií online s cieľom vytvoriť “bezpečnejšie” digitálne prostredie. To zahŕňa komplexný prienik prísnych regulačných rámcov na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ.
Jedným z významných krokov v tomto smere bolo prijatie oznámenia Európskej komisie v decembri 2021. V ňom sa navrhlo rozšírenie zoznamu “trestných činov EÚ” podľa článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy. To by mohlo EÚ otvoriť cestu ku kriminalizácii ďalších foriem nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti okrem tých, ktoré sú motivované rasizmom.
PREČÍTAJTE SI: Sloboda tlače v ohrození, keďže britský zákon o národnej bezpečnosti by mohol dostať novinárov do väzenia
Prístup Európskej komisie’zahŕňa celý rad opatrení, ako napríklad podporu vnútroštátnych orgánov v boji proti takzvaným “nenávistným prejavom” a trestným činom z nenávisti. Najmä v roku 2016 komisia iniciovala dobrovoľný “kódex správania” s hlavnými IT spoločnosťami na boj proti nenávistným prejavom na internete. V kontexte širšej diskusie o regulácii online priestoru poslanci Európskeho parlamentu (EP) požadovali nové zákony, nielen usmernenia pre platformy, na reguláciu sociálnych médií a kontrolu online prejavov.
Táto diskusia získava na aktuálnosti vo svetle práce EÚ’na Digital Services Act (DSA) a Digital Markets Act (DMA), ktoré majú obsahovať pravidlá pre online platformy a opatrenia na boj proti “dezinformáciám”, ktoré sú podľa EÚ “škodlivé.”
Ak niektorí poslanci Európskeho parlamentu požadovali jasné pravidlá na reguláciu online prejavov, iní (hoci ich nebolo veľa) vyjadrili obavy z potenciálnej cenzúry a vplyvu na slobodu prejavu.
Kritizovaný bol napríklad systém upozornenia a akcie, ktorý by mohol viesť k cenzúre, keďže platformy by mohli byť nútené filtrovať obsah prostredníctvom algoritmov, čo by mohlo viesť k príliš opatrnej alebo politicky korektnej moderácii.
Snahy EÚ v tejto oblasti, najmä vo vzťahu k veľkým americkým technologickým spoločnostiam, by mohli mať medzinárodné dôsledky vrátane možných vplyvov na prejav občanov USA.
Regulačný prístup EÚ je v kontraste s ochranou podľa prvého dodatku v Spojených štátoch, ktorý obmedzuje možnosť vlády regulovať prejav. Napriek tomu je ľahké si predstaviť, ako by nadmerné zásahy zo strany EÚ a nútenie platforiem meniť svoje algoritmy mohli viesť k obmedzovaniu aj prejavov občanov USA.
Keď veľké spoločnosti sociálnych médií, z ktorých mnohé majú sídlo v USA, čelia prísnym reguláciám v EÚ, často považujú za praktickejšie zaviesť tieto normy univerzálne, než zachovávať politiky špecifické pre daný región. Tento prístup je nákladovo efektívnejší a menej zložitý z hľadiska prevádzkového riadenia.
Pre občanov USA to znamená, že normy slobody prejavu a právnej ochrany, na ktoré sú zvyknutí a ktoré im zaručuje prvý dodatok, by mohli byť nepriamo ovplyvnené zahraničnými právnymi predpismi.
Ak sa platforma sociálnych médií rozhodne zosúladiť svoje politiky moderovania obsahu s prísnejšími zákonmi EÚ’s cieľom zabezpečiť ich dodržiavanie, americkí používatelia by mohli zistiť, že ich vyjadrenia na internete podliehajú rovnakým obmedzeniam. To by mohlo viesť k istej forme “regulačného prelievania”, keď používatelia v USA budú čeliť neočakávaným obmedzeniam svojich online prejavov nie v dôsledku zmien v právnych predpisoch USA, ale v dôsledku právnych a obchodných rozhodnutí prijatých v reakcii na predpisy EÚ.
Prvý dodatok síce v podstate chráni Američanov pred vládnou cenzúrou, ale nemusí ich chrániť pred politikou súkromných spoločností, najmä tých, ktoré sa prispôsobujú medzinárodnému právnemu prostrediu.
Delegácia EÚ pri ústredí OSN v Ženeve predstavila svoje priority týkajúce sa OSN.N.’činnosti súvisiace s ľudskými právami v roku 2024.
Pripomienky prekvapujúco obsahujú nové odkazy na záväzok EÚ’bojovať proti “nenávistným prejavom” a “dezinformáciám.”
Závery, ktoré vydala Európska rada, politická zložka EÚ’sú usporiadané do najmenej 40 bodov, z ktorých dva sa zmieňujú o “nenávistných prejavoch”, zatiaľ čo ďalšie tri sa zaoberajú “dezinformáciami.”
Tá posledná kategória hrozieb pre ľudské práva, ktoré sa EÚ podľa svojich slov zaviazala chrániť, sa ocitla v spoločnosti takých vecí, ako sú vojny, autoritárstvo a tiež “tlak proti rodovej rovnosti.”
Po tejto zdanlivo náhodne vybranej zbierke hrozieb sa v časti venovanej všeobecným ľudským právam a základným slobodám opäť objavujú dezinformácie. EÚ tu dokonca tvrdí, že nielen “aktívne podporuje” právny štát, ale že to blok robí konkrétne aj v súvislosti s umelou inteligenciou a rozvojom internetu.
Tento vývoj, ako aj zavádzanie, sa musí ďalej diať s “demokratickými”, ale aj “zodpovednými, bezpečnými a dôveryhodnými” zásadami – a v záveroch sa uvádza, že UI by mala byť regulovaná “vhodným spôsobom”.
Potom sa mentálna gymnastika rozbehne na plné obrátky: najprv sa EÚ zaväzuje “zvýšiť pozornosť” (aj keď nie “bojovať”) o cenzúre online, vypínaní internetu atď. – ale hneď v nasledujúcej vete sa hovorí o “dezinformáciách.”
V tejto chvíli je už dostatočne známe a dokonca zdokumentované, ako veľmi sa tento pojem zneužíva a ako sa v poslednom čase skloňuje údajný výskyt dezinformácií”vo svete, keď sa rôzne vlády, médiá a sociálne platformy snažia cenzurovať používateľov a obsah.
Nezávisle od toho sa v dokumente “dezinformácie” umiestňujú spolu s počítačovou kriminalitou a “technologicky podporovaným obťažovaním a zneužívaním na internete na základe pohlavia.”Týmto veciam nebude EÚ iba venovať pozornosť, ale bude proti nim skutočne “bojovať”
Politika je formulovaná ako spôsob, ako zlepšiť ochranu údajov, “online občiansky priestor”, ako aj všetko, čo sa EÚ rozhodne považovať za “zodpovedné” riadenie platforiem.
Potom sa opäť vraciame k sľubom o podpore “otvoreného, slobodného, bezpečného a interoperabilného internetu vrátane ochrany jeho viacstranného základu.”
Čítajme: FBI môže vlastniť a prevádzkovať podniky bez vedomia verejnosti
EÚ chce, aby to bolo začlenené do Globálny digitálny pakt OSN, pričom zo záverov vyplýva, že EÚ sa chce aktívne zapojiť aj do všetkých globálnych rámcov riadenia AI, ktoré sa pripravujú.
Ak ide o nenávistné prejavy, spomínajú sa spolu s rasizmom, rasovou diskrimináciou, xenofóbiou a veľmi široko formulovanou “netoleranciou”
Definovanie takýchto závažných problémov bez ich skutočného vymedzenia, je obľúbenou metódou spoločností a organizácií, ktoré nie sú priateľské voči prejavom, pretože do takejto nedefinície sa zmestí veľké množstvo priestupkov a “previnení”.
V záveroch EÚ sa výslovne uvádza, že záväzok odstrániť tieto neduhy sa zakladá na právnych rámcoch, ako je napríklad akčný plán bloku proti rasizmu na roky 2020 - 2025.
Akcia EÚ hovorí, že bude spolupracovať s OSN, konkrétne v “zapojení” do príslušných mechanizmov svetovej organizácie bez ohľadu na to, či sa podieľala na ich tvorbe.
Nenávistné prejavy sú opäť zdôraznené v závere, ktorý sa zaoberá ochranou práv menšín. V prvom rade tvrdí, že má v úmysle “pokračovať” v naliehaní na “všetky štáty”, aby rešpektovali Deklaráciu práv osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám.
Okrem toho organizácia uvádza, že bude chrániť slobodu slova a prejavu a zároveň “vystupovať” nielen proti podnecovaniu k násiliu a nenávisti, ale aj proti “nenávistným prejavom online aj offline”.
A tak sa v jednom zo záverov uvádza, že EÚ bude “naďalej upozorňovať” na zvýšenú kontrolu štátu nad online priestorom, ale potom “aktívne čeliť zahraničnej manipulácii s informáciami”, ako aj podporovať “integritu informácií v boji proti dezinformáciám.”
Čítajte: Tucker Carlson vyzýva transhumanistov, ktorí ‘si myslia, že sú’Bohom’ na summite svetových vlád
Témou, ktorá sa tiahne celým záverom, je oddelenie otázok ľudských práv a rodovej rovnosti, ale následne aj ich prepojenie. Cieľom tohto prístupu by mohlo byť zviditeľnenie druhej menovanej.
Metóda, ktorou chce EÚ prezentovať svoje postoje k rôznym veciam, ktoré považuje za súvisiace s ľudskými právami (ako je nielen ich všeobecné porušovanie, podpora vzdelávania, zdravia atď, ale aj práva LGBT, rozmanitá občianska spoločnosť, zmena klímy…), je prostredníctvom labyrintu rôznych iniciatív OSN ’
Medzi ne patrí – ale zoznam sa neobmedzuje len na – Summit budúcnosti, ktorý bol navrhnutý ako spôsob realizácie cieľov udržateľného rozvoja (SDGs).
Prevzaté so súhlasom Reclaim The Net.
Pošlite naliehavú správu kanadským zákonodarcom s výzvou, aby zastavili ďalšie zákony o cenzúre online