Magovských kráľov, ako sme už poznamenali, nasledovali k Ježišovým jasličkám svätí kresťanskí panovníci; a bolo spravodlivé, aby boli v cirkevnom kalendári znázornení počas obdobia, ktoré je zasvätené tajomstvu jeho narodenia. Jedenáste storočie patrí k najslávnejším obdobiam kresťanskej éry a dalo Cirkvi i jednotlivým štátom Európy veľké množstvo svätých kráľov. Medzi nimi vyniká dánsky kráľ Kanút IV. vďaka aureole svojej mučeníckej smrti.
Mal všetky vlastnosti, ktoré tvoria kresťanského kniežaťa: bol horlivým šíriteľom Kristovej viery, statočným bojovníkom, bol zbožný a dobročinný k chudobným. Jeho horlivosť za Cirkev (a v tých časoch sa jej práva považovali za práva ľudu) sa stala zámienkou na jeho usmrtenie: zomrel uprostred vzbury ako obeť obetovaná za svoj ľud. Jeho obetou novozrodenému kráľovi bola jeho krv; a výmenou za pominuteľnú korunu, o ktorú prišiel, dostal to, čo Cirkev dáva svojim mučeníkom a čo sa jej nikdy nedá vziať.
História Dánska v jedenástom storočí je zvyšku sveta sotva známa; ale sláva tejto krajiny, že jeden z jej kráľov sa stal mučeníkom, je známa v celej Cirkvi, a Cirkev obýva celú zem. Táto moc, ktorou disponuje Kristova manželka, udeľovať česť menám a činom Božích služobníkov a priateľov, je jedným z najveľkolepejších nebeských divadiel; keď totiž vyzdvihne meno hodné úcty, toto meno sa stane nesmrteľným, či už je jeho nositeľom mocný kráľ, alebo najchudobnejší roľník.
V lekciách breviára nájdeme uvedený nasledujúci život tohto svätého kráľa:
Canute IV, syn Sweina Estrithia, dánskeho kráľa, vynikal vierou, zbožnosťou a čistotou života a už od detstva podával dôkazy o mimoriadnej svätosti. Keď bol hlasmi ľudu zvolený na trón po svojom otcovi, hneď začal horlivo podporovať náboženstvo, zvyšovať príjmy kostolov a vybavovať ich nákladným zariadením a nábytkom. Keďže bol zapálený horlivosťou za šírenie viery, neodmietol vstúpiť do spravodlivej vojny s barbarskými národmi, ktoré, keď si podmanil a podrobil, podriadil Kristovmu zákonu. Keď dosiahol niekoľko slávnych víťazstiev a zväčšil bohatstvo svojej pokladnice, položil svoj kráľovský diadém k nohám kríža a seba i svoje kráľovstvo obetoval tomu, ktorý je Kráľ kráľov a Pán pánov. Svoje telo trestal pôstom, vlasovými košeľami a disciplínami. Bol vytrvalý v modlitbe a rozjímaní, štedrý v almužnách pre chudobných a vždy láskavý ku všetkým, pričom nikdy neodbočil z cesty spravodlivosti a Božích prikázaní.
Týmito a podobnými cnosťami svätý kráľ rýchlo napredoval k vrcholu dokonalosti. Teraz sa stalo, že William, vojvoda normandský, vtrhol do anglického kráľovstva s hrozivým vojskom a Angličania hľadali pomoc u Dánov. Kráľ sa rozhodol poskytnúť im pomoc a výpravu zveril svojmu bratovi Olafovi. Ten však z túžby získať trón obrátil svoje sily proti kráľovi a podnietil vojakov a ľud k vzbure. K tejto vzbure nechýbali ani motívy, pretože kráľ vydal zákony, ktoré prikazovali platiť cirkevné desiatky, dodržiavať prikázania Boha a jeho Cirkvi a ukladať tresty neplatičom; to všetko sa pokúsili zvrátený a zlý nespokojenci, ktorí začali šíriť reptanie, podnecovali ľud k vzbure a napokon zosnovali smrť svätého kráľa.
Predpokladajúc, čo sa stane, kráľ videl, že čoskoro bude kvôli spravodlivosti usmrtený. Keď to predvídal, vydal sa na cestu do Odense, kde vstúpil do kostola svätého Albana, mučeníka, ako do miesta boja, posilnil sa sviatosťami a zveril tento svoj posledný boj nášmu Pánovi. Netrvalo dlho a prišla k nemu skupina sprisahancov. Snažili sa podpáliť kostol, vyraziť dvere a násilím vniknúť doň. Keď sa im to však nepodarilo, vyliezli na okná a s veľkým násilím hádzali spŕšku kameňov a šípov na svätého kráľa, ktorý kľačal na kolenách a modlil sa za svojich nepriateľov.
Zranený kameňmi a šípmi a napokon prebodnutý kopijou bol korunovaný slávnym mučeníctvom a padol pred oltárom s rozpaženými rukami. Gregor VII bol vládnucim pontifikom. Boh mnohými zázrakmi ukázal, aký slávny bol jeho mučeník, a Dánsko postihol veľký hladomor a rôzne pohromy ako trest za spáchanú svätokrádežnú vraždu. Mnohí ľudia, ktorých trápili rôzne choroby, našli pomoc a zdravie, keď sa modlili pri hrobe mučeníka. Pri jednej príležitosti, keď sa kráľovná snažila v noci tajne vziať jeho telo a preniesť ho na iné miesto, od svojho zámeru ju odradil strach pri pohľade na najžiarivejšie svetlo, ktoré zostupovalo z neba.
Svätý kráľ! Slnko spravodlivosti vyšlo nad tvojou krajinou a celou tvojou túžbou bolo, aby tvoj ľud mohol v plnosti užívať jeho svetlo a teplo. Podobne ako mudrci z Východu si položil svoju korunu k nohám Emanuela a napokon si obetoval svoj život v jeho službe a v službe jeho Cirkvi. Tvoj ľud ťa však nebol hoden; preliali tvoju krv, ako nevďačný Izrael preleje krv Spravodlivého, ktorý sa nám teraz narodil a ktorého sladké Dieťatko teraz oslavujeme.
Tvoje mučeníctvo si obetoval za hriechy svojho ľudu; obetuj ho aj teraz zaň, aby získal späť pravú vieru, ktorú tak dlho strácal. Modli sa za vládcov kresťanských krajín, aby boli verní svojim povinnostiam, horliví v spravodlivosti a mali úctu k slobode Cirkvi. Vypros nám od Božského Dieťaťa takú oddanosť v Jeho veci, aká žiarila v Tvojej hrudi; a keďže nemáme ani korunu, ktorú by sme mohli položiť k Jeho nohám, modli sa za nás, aby sme boli dostatočne štedrí a dali Mu celé svoje srdce.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.