Prisľúbte svoje modlitby a pôst za ochranu Cirkvi počas synody o synodalite TU
My katolíci celkom zjavne prežívame obdobie veľkých skúšok a testov tak vo vonkajšej kultúre, ako aj v samotnej Cirkvi. Tí z nás, ktorí sú hlboko znepokojení smerovaním mnohých členov cirkevnej hierarchie, nie sú znepokojení bezdôvodne.
Modlím sa, aby Boží’pokoj a láska boli s vami a s nami všetkými v tomto zmätku a úzkosti.
Uprostred panujúceho zmätku a napätia som sa chcel podeliť o úvahu, ktorá mi nesmierne pomohla pri triedení úlohy bežných laikov, ako ste vy a ja, v tomto ťažkom období — období, ktoré sa veľmi podobá tým v celej búrlivej histórii Cirkvi, v ktorom veľkí svätci vždy povstali, aby zvolali: “Tu som! Pošli ma” (Iz 6, 8).
Koncept spočíva v jednoduchom, ale náročnom udržaní sa a zotrvaní v našej katolíckej viere tým, že sa znovu zameriame na to, kto Ježiš skutočne je, a to osobným a autenticky prežívaným spôsobom— prax, ktorá nás ochráni pred upadnutím do extrémov alebo stratením sa v búrke, keď búrka okolo nás naberá na prudkosti.
Je to’myšlienka “radikálneho stredu,” termín, ktorý vymyslel dr. Ralph Martin, prezident Renewal Ministries, profesor na Sacred Heart Major Seminary, a autor mnohých kníh, vrátane titulu z roku 2020 Cirkev v kríze: Cesty vpred.
Radikálne centrum’
Dr. Martin je jasne mysliaci, seriózny intelektuál, ktorého diagnóza našej súčasnej krízy a navrhované riešenia sa mi zdajú byť jedny z najrozumnejších a najdôkladnejšie katolíckych, aké som doteraz počul.
Nevidí’stav Cirkvi cez ružové okuliare.
Otvorene upozornil na “‘piatu kolónu’ v Cirkvi,” ktorú opisuje ako “sieť vysokopostavených prelátov, nízko postavených teológov a pastoračných pracovníkov a mnohých bežných katolíkov, ktorí už neveria tomu, čo nám Boh zjavil a čo Cirkev verne učila 2 000 rokov,” najmä v otázkach sexuality.
PREHĽAD:
Riešenie, ktoré Dr. Martin ponúka, však nezdôrazňuje’opätovné popasovanie sa s cirkevnou politikou, samé, ani “zaujatie stanoviska”, ako sme na to často zvyknutí v demokratickej politike. Neznamená to tiež’schovávať hlavu do piesku. A určite’neodporúča odmietanie cirkevnej náuky na jednej strane — herézy — alebo odmietanie cirkevnej autority na druhej strane — schizmy (Kánon 751).
Na miesto toho predkladá krásny pojem “radikálny stred,” zakorenenosť v Písme a viere, ktorá by mala zakotviť náš modlitebný život a informovať naše myslenie.
“Radikálny stred nie je”triangulácia medzi pozíciami,” Martin vysvetlil v aprílovej epizóde katolíckej podcastovej relácie Matta Fradda’Pints with Aquinas (celý dlhý rozhovor je veľmi odporúčaný a nesmierne poučný).
Odpovedajúc na Fraddovu’otázku, čím sa “radikálny stred” líši od “obyčajného stredu,’ Dr. Martin vysvetlil, že “sa’nesnaží o neutrálnu pozíciu, ktorá by nikoho neurážala.”
Naopak, “radikálny stred je radikálnosť Krista ”toho, čo od nás ”žiada, a ”toho, čo Cirkev skutočne učí,” povedal.
Pre Martina je to náročné miesto a tvorí samotné jadro “evanjeliového posolstva.” V samostatnom, predchádzajúcom rozhovore s Fraddom Martin zdôraznil, že sa nachádza v “samotnom centre Božieho zjavenia,” a vysvetlil, že “meditácia nad jeho slovom je taká podstatná pre poznanie skutočného Ježiša.”
Sústreďte sa na Krista a ne’padajte doľava ani doprava
Predstavoval by som si, že s odvolaním sa na Písmo môže držanie sa “radikálneho stredu” vyzerať ako vykročenie do rozbúrených vôd a potom postupovanie vpred vo viere, s očami upretými na Ježiša a iba na neho (Mt 14, 22-33).
Aby sme si udržali túto pozíciu, musíme sa vyhnúť tomu, aby nás rozptyľovala alebo pohlcovala okolitá búrka a jedinečné nebezpečenstvá na oboch stranách.
Samozrejme sa musíme zdržať príklonu k omylom nebezpečným pre ľavicovo orientovaných katolíkov, vrátane relativizmu, laxnosti a akejsi škandalóznej širokospektrálnosti týkajúcej sa sexuálnej nemorálnosti. Musíme sa tiež vyhýbať chybám nebezpečnejším pre tradičných katolíkov, medzi ktoré (ako páter Chad Ripperger zdôraznil v roku 2019) môže patriť izolacionizmus, zúfalstvo a neúcta k Magistériu (až po, dodal by som, odmietanie uznať legitimitu pápeža vôbec).
Kým sa šíria dohady o obsahu synody, katolíci sa pochopiteľne obávajú škandálov, ktoré by mohli byť spôsobené potenciálnym “požehnaním” homosexuálnych “párov” a ďalších znepokojujúcich dôsledkov “synodálneho” prístupu. A kontroverzie zúria aj na “pravici.
Aby som sa stručne vyjadril k nedávnemu oživeniu kontroverzií týkajúcich sa pápežského úradu, poznamenám len, že Cirkev potvrdila, že môžeme dôverovať tomu, že máme neprerušenú líniu petrovskej postupnosti. Wnebol nám sľúbený dobrý pápež, svätý pápež, ba ani napoly slušný pápež — v priebehu cirkevných dejín bolo mnoho dobrých, zlých a ľahostajných pontifikov. Učenie o pápežskej neomylnosti nemožno nesprávne chápať, ako to často robia naši protestantskí bratia a sestry, že pápež bude vždy dobrý a bude konať dobre, že jeho komentáre budú vždy jasné a že akákoľvek odchýlka otvára možnosť, že jeho identita je nulová.
Mimochodom, ako nedávno uviedol šéfredaktor Crisis Magazine Eric Sammons povedal Johnovi-Henrymu Westenovi z LifeSite’, neoddeliteľnou súčasťou povahy katolíka (ako o tom svedčia znevažujúce obvinenia z “pápežstva”, ktoré boli v minulosti vznesené na nič netušiacich katolíkov) je byť v spoločenstve s pápežom v Ríme: v tomto prípade s pápežom Františkom. To neznamená bezmyšlienkovitý alebo plazivý súhlas s každou poznámkou alebo názorom (ako by naznačovala urážka “pápežstvo”), ale znamená to uznanie a náležitú úctu k viditeľnej hierarchii Kristovej Cirkvi. Sammons opisuje viac o tom, čo má na mysli pod pojmom “spoločenstvo” v nižšie uvedenom článku. Matt Fradd sa tiež venuje obavám z pápežského úradu Františka’ v stručnej odpovedi zde.
RELATED: V spoločenstve—ale nie šťastný—s pápežom Františkom
Každodenná práca katolíka
Ale okrem abstraktných teologických debát je tu každodenná práca a boj katolíka. Aby sme sa vrátili k Dr. Martinovi a jeho radám, zotrvanie v “radikálnom strede” nám dáva spôsob, ako vytýčiť priamy kurz aj v rozbúrenom mori. Pre nás, obyčajných katolíkov, sú turbulencie vo svete a dokonca aj v Cirkvi pozvánkou na opätovné spojenie s tým, čo naša katolícka viera znamená vo svojej skutočnej, surovej, prízemnej podstate praktizovania lásky k blížnemu, osobného pokánia, prehĺbenia nášho modlitbového života a častého prijímania sviatostí.
Je to’osviežujúco jednoduché posolstvo pre náročné časy, aj keď jeho hĺbková práca je ťažká.
Na záver je tu dostatok dôvodov na upokojenie. Z Písma vieme, že Kristus je “Cesta, Pravda a Život,” a že “nikto neprichádza k Otcovi, iba cez [Krista]” (Jn 14, 6). Vieme, že založil svoju Cirkev na zemi a dal kľúče od kráľovstva hlboko chybujúcemu, prudkému a drzému Petrovi, nášmu prvému pápežovi, a sľúbil, že brány pekla ju nepremôžu (Mt 16, 13 - 20).
Mimochodom, Svätá katolícka cirkev potvrdila pravdu, že mimo Cirkvi, ktorú založil sám Kristus, niet spásy, takže naším prvoradým cieľom je držať sa tejto slávnej, ale búrkou zmietanej lode — Je naším prostriedkom spásy, a ako povedal sám Peter Ježišovi: “Učiteľ, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života” (Jn 6, 68).
Na nás, obyčajných katolíkov, teda zostáva len držať líniu, nenechať sa zviesť falošnými učeniami a nedovoliť, aby nás pochopiteľné obavy a frustrácie oddelili od Krista a jeho Cirkvi.
Kým zúri búrka, je’ideálny čas na to, aby sme sa prostredníctvom Písma a sviatostí znova zamerali na Ježiša Krista. Len tak sa udržíme na nohách vďaka Božiemu milosrdenstvu a milosti.
Pax Christi.
Prisľúbte svoje modlitby a pôst za ochranu Cirkvi počas synody o synodalite TAM