Pápež František svojou nedávnou odpoveďou na otázky dubia piatich kardinálov, ktorá v podstate umožňuje duchovným, aby sa sami rozhodli, či “požehnajú” homosexuálne zväzky, ukázal, že nemecká synodálna cesta je to, čo chce pre celú Cirkev.
Aj keď sa to niektorým môže zdať zrejmé, mnohí Františka stále obhajujú, pretože poskytol istý nátlak proti heretickej nemeckej synodálnej ceste, ako napríklad zákaz zriadenia stálej “synodálnej rady” alebo výrok: “V Nemecku je jedna veľmi dobrá protestantská cirkev. Nepotrebujeme’dve.”
Pri pohľade na pápežove’činy však môžeme konštatovať, že v skutočnosti kráča po rovnakej trajektórii ako nemeckí biskupi, len o niečo pomalšie.
Postoj, ktorý František zaujal k “požehnávaniu” párov rovnakého pohlavia, je presne ten istý, ktorý nedávno vyjadril berlínsky arcibiskup Heiner Koch. Koch ponechal na každom jednotlivom kňazovi, aby sa rozhodol, či chce “požehnávať” homosexuálne páry, pričom ako zdôvodnenie uviedol vyhlásenia Františka a jeho nového šéfa doktríny, arcibiskupa Victora Fernandeza.
Priznávame, že niektorí nemeckí biskupi, ako napríklad biskup Georg Bätzing, sa k svojej modernistickej, pro-LGBT agende vyjadrujú jednoznačne otvorenejšie ako František. Ale Františkova’synodálna cesta aj nemecká synodálna cesta vedú k rovnakým výsledkom: tolerancii a niekedy aj podpore hriešnych praktík, ktoré ohrozujú duše mnohých ľudí.
František určite vie, že nemôže zmeniť nemennú cirkevnú doktrínu a stále byť uznávaný ako legitímny katolícky pápež. Namiesto toho svojou toleranciou (a propagáciou) hriešnych skutkov, ako je prijímanie svätého prijímania pre nekajúcich cudzoložníkov (“rozvedených a civilne znovu zosobášených”) a “požehnania pre osoby rovnakého pohlavia,” mení prax, čím mnohým, ktorí žijú v stave objektívneho smrteľného hriechu, bráni vidieť svoje chyby a kajať sa.
Nemeckí modernisti sú vďaka svojej priamočiarosti a nedostatku zdržanlivosti (ako Rakúšan s nemeckým pôvodom to’smiem povedať) zvyčajne otvorenejší vo svojich zámeroch podkopávať katolícku vieru. Na druhej strane pápež František je vďaka tomu, že je juhoamerický jezuita, trpezlivejší, intrigánskejší a dvojzmyselnejší. Ich cesta je však rovnaká a obávam sa, že nie je “úzkou cestou.”
Majme radi svojich pastierov, modlime sa za obrátenie pápeža Františka a nemeckých biskupov a odolávajme pokušeniu nenávidieť ich za ich omyly, aby sme sa jedného dňa mohli z Božej’milosti všetci spoločne klaňať nášmu Pánovi v blaženej vízii.