Existuje množstvo príbehov o malých satanistických skupinách, ktoré verejne vykonávajú tzv. "čierne omše". Tieto rituály sú založené na princípe katolíckej omše, ale v obrátenom zmysle - uctievajú si satana a často je ich súčasťou znesväcovanie Eucharistickej hostie. Ide o veľké zlo a ako také by sa aj malo brať. Mne zišlo na um, že tieto čierne omše sú mocným argumentom a zároveň aj paradoxne dokazujú pravdu o katolicizme.
Eucharistia je buď Ježiš alebo zlo
Eucharistia je buď Ježiš alebo iba obyčajný chlieb a obyčajné víno. Ak je Eucharistia Ježiš, každý by sa mal zúčastňovať sv. omše, uctievajúc si tak nášho Pána. Ak je Eucharistia Ježiš, nemalo by existovať nič také, ako protestantizmus, mormóni, islam, ateizmus atď. Ak však Eucharistia nie je Ježiš, potom všetci, čo dvetisíc rokov nasledovali Ježiša Krista, sú v skutočnosti modloslužobníkmi. Ak je to tak, nikto by nemal byť katolíkom.
Toto všetko je teda v hre. Každý, kto stretol Ježiša Nazaretského, čelil rozhodujúcej otázke: Je Ježiš Bohom v tajuplnom ´prestrojení´, alebo nie? Prví kresťania to nazývali “aut Deus aut malus homo” (“buď Boh alebo zlý človek"). Každý, kto prišiel do styku s Eucharistiou, čelí tej istej otázke: Boh alebo modla? Ak je totiž Eucharistia len pohanským božstvom, ide o záležitosť zlého ducha. Aj v 1. liste Korinťanom sa hovorí: "Čo pohania obetujú, obetujú zlým duchom, a nie Bohu" (1 Kor 10, 20). Celý svet visí iba na tomto: Je Eucharistia Ježiš alebo modla? Obeta sv. omše sa ponúka Bohu alebo zlým duchom?
Satan nenávidí Eucharistiu
Satanistickú čiernu omšu vykonávajú satanisti a je opakom (a zosmiešnením) najsvätejšej obety sv. omše. V súčasnosti existujú dva typy satanistov: "LaVey satanisti" a "teologickí satanisti"; LaVey satanisti sú ateisti, ktorí neveria v satana, ale len používajú "satanizmus" ako nástroj sužovania, týrania a provokovania kresťanov, na rozdiel od teologických satanistov, ktorí v satana veria a aj ho uctievajú. Či už sa tí, čo tieto veci praktizujú, hrajú na okultizmus alebo ho berú vážne, nepochybne zasahujú do sféry temných duchovných síl. A v tejto oblasti koná satan.
Môžete sa staviť, že keď chcú satanisti (oboch kategórií) zosmiešniť nejaký náboženský obrad, takmer stopercentne pôjde o obetu sv. omše, z ktorej si urobili trvalý terč. Veď koľkokrát ste už počuli, že by satanisti tak intenzívne zosmiešňovali a útočili na moslimské, hinduistické, židovské, či dokonca protestantské náboženské obrady, ako zosmiešňujú a útočia na katolícku sv. omšu? Katolícka sv. omša ako terč satanistov nie je nič nové. Už vo 4. storočí popisuje sv. Epifánius zo Salaminy sektu gnostikov, vykonávajúcich perverzné zosmiešnenie sv. omše. Nebudem zachádzať do detailov, no dosť výrečné je už to, že členov tejto sekty nazývali "barboriani" (nečistí, oplzlí...)
Satan nevyháňa satana
Eucharistia je teda buď Ježiš alebo zlo (ak nie je Ježiš, je to modla) a keďže diabol Eucharistiu nenávidí, môžeme zo spomínaných možností škrtnúť ´zlo´. Ako dôkaz si môžeme prečítať úryvok z evanjelia podľa Matúša:
"Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl. Zástupy žasli a vraveli: „Nie je toto syn Dávidov?“ Ale počuli to farizeji a hovorili: „Tento len mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja. Ak satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený – akože potom obstojí jeho kráľovstvo? Ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo" (Mt 12, 22-28).
Tento úryvok je veľmi dôležitý, ukazuje totiž napríklad, že keď katolícki exorcisti vyháňajú zlého ducha, tak konajú mocou Božieho Ducha. Znamená to však aj to, že keď satan nenávidí sv. omšu, je isté, že sv. omša nie je zlo. Ak teda sv. omša nemá nič spoločné so zlými duchmi, ak nie je modloslužbou, zostáva už iba jedna možnosť - Eucharistia je Ježiš Kristus a obeta sv. omše predstavuje obetovanie Ježiša Otcovi. Už len toto samotné dostatočne vysvetľuje prečo sa obeta sv. omše stáva terčom zosmiešňovania u satanistov.
Satanov terč
Ak by si o katolicizme vedel iba to, že jeho ústredná bohoslužobná forma - sv. omša - je trvalým terčom satanovho hnevu a zlosti, máš najlepší dôvod uveriť, že katolicizmus je skutočným a pravdivým náboženstvom. Keď vezmeme do úvahy všetky ostatné dôkazy o pravde, že Eucharistia je Ježiš, že sv. omša je Obetou, ktorú ustanovil Boh a že Katolícka cirkev je Cirkvou, ktorú založil sám Kristus, satan je len ďalším (nedobrovoľným) svedkom, ktorý dosvedčuje pravdu o Ježišovi Kristovi a Jeho Cirkvi.