Empty_plate_Credit_Alexeysun_via_wwwshutterstockcom_CNA.jpg

Podstata a zmysel pôstu - v čom spočíva?

171
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Boh nám ho prikázal, Ježiš ho praktizoval, Cirkevní otcovia kázali o jeho dôležitosti - PôST je veľmi mocnou a podstatnou súčasťou života kresťana. Pre mnohých katolíkov je však pôst dnes už prežitou, zastaralou záležitosťou, niečím, čo hundrajúc splníme na Veľký piatok, prípadne na Popolcovú stredu, ak si spomenieme. Postili by sme sa viac, najmä v čase Veľkého pôstu, keby sme chápali, ako nám pôst v živote pomáha? Svätí z minulosti, ale aj dnešní odborníci odpovedajú na túto otázku jednoznačným "áno".                                                                                                                

"Všimnime si pre tento účel  príklad tých, čo "dokončili beh a získali víťazný veniec", hovorí otec Sabatino Carnazzo, zakladajúci výkonný riaditeľ Inštitútu katolíckej kultúry. "Boli to muži a ženy modlitby a pôstu."

Čím je teda vo svojej podstate pôst? Ide o "zrieknutie sa určitého dobra s cieľom dosiahnuť ešte väčšie dobro", vysvetľuje Carnazzo. Najčastejšie sa spája so zdržanlivosťou od jedla, hoci môže ísť aj o vzdanie sa iných dobier, ako pohodlie alebo zábava. V USA platia pre rímskych katolíkov pre pôst v súčasnosti tieto pravidlá: všetci nad 14 rokov sa musia zdržiavať mäsitých pokrmov na Popolcovú stredu, Veľký piatok a všetky Veľkopôstne piatky. Na Popolcovú stredu a na Veľký piatok sa musia všetci dospelí od 18 do 59 rokov veku postiť nasledovne: 1x cez deň sa dosýta najesť a 2x za deň zjesť len niečo menšie. Konferencia katolíckych biskupov USA dodáva, že "ak je to možné", katolíci môžu v pôste pokračovať aj počas Bielej soboty, až do obradov Veľkonočnej vigílie. Všetky ostatné piatky cirkevného roku (okrem piatka vo Veľkonočnej oktáve) sú podľa kánonického práva (1250) "dňami pokánia pre celú Cirkev". Katolíci nemajú v tieto piatky jesť mäso, ale biskupi USA získali povolenie od Sv. stolice pre katolíkov, že zdržiavanie sa mäsitého pokrmu môžu nahradiť iným skutkom obety alebo prejavom milosrdnej lásky. Katolíci východného obradu sa riadia príslušnými pravidlami pre pôst vo svojej cirkvi.

Vo svojom "Pastoračnom vyhlásení o pokání a zdržanlivosti" z roku 1966 nabáda Národná konferencia katolíckych biskupov veriacich k tomu, aby sa v dňoch, v ktorých sa pôst nevyžaduje, "každodenne zúčastňovali na sv. omši a dobrovoľne si určili vlastný pôst". Odhliadnuc od stanovených pravidiel - v čom vlastne spočíva účel pôstu? "Účelom pôstu je skĺbiť stvorený poriadok s naším duchovným životom v náležitej rovnováhe."  

"Pôst napomáha vytvoreniu väčšieho priestoru pre Boha v našom živote", povedal mons. Charles Pope z Washingtonu D.C. "Samaritánke pri studni Pán povedal, že ´každý, kto sa z tohto prameňa napije, bude znovu smädný; prečo mi nedovoľujete konať vo vašich životoch - dal by som vám žriedlo živej vody, ktorá vás vovedie do večného života´".   

Prečo ide v pôste aj napriek tomu, že môže mať rozličné podoby, najmä o zdržiavanie sa jedla? "2000 rokov kresťanstva odporúča zdržiavať sa v pôste najmä jedla preto, lebo jedlo je ako vzduch; je ako voda, je jednou z najpodstatnejších vecí pre človeka", povedal p. Carnazzo. "Práve preto tu Cirkev povedala ´stop´ a prikázala ovládať sa v tejto oblasti. Je to ako prvý krok v duchovnom živote." 

 

Čo hovorí o pôste Biblia?

Prečo je teda pôst taký dôležitý v živote Cirkvi? A kde v Písme začína jeho praktizovanie? "Úplne prvý pôst nariadil Boh Adamovi v Rajskej záhrade, keď jemu aj Eve povedal, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla (Gn 2, 16-17). Nezakázal im to preto, žeby tento strom bol zlý; jeho stvorenie bolo rovnako ´dobré´, ako stvorenie všetkého ostatného, ale jeho ovocie bolo určené na jedenie "v správnom čase a správnym spôsobom". Aj my sa máme podobne zdržiavať stvorených dobier - aby sme sa z nich mohli tešiť "v správnom čase a správnym spôsobom", poznamenáva p. Carnazzo.

"Pôst je veľkou zbraňou v boji proti útokom zlých duchov", hovorí aj sv. Bazil Veľký. "Pôst je dobrý aj preto, lebo v ňom ide o podriadenosť Bohu. Ak by Adam a Eva nejedli ovocie z tohto stromu, tak by sa vďaka poslušnosti voči Bohu ´spolupodieľali´ na Božej prirodzenosti. Namiesto toho sa snažili získať poznanie dobra a zla pre seba, jedli z tohto ovocia, neposlúchli Boha, čím na ľudstvo preniesli dedičný hriech, choroby a smrť."

"Na začiatku svojho verejného účinkovania Ježiš nejedol a nepil 40 dní a nocí, počas ktorých sa zdržiaval na pustatine a v podstate ´anuloval´ tak to, čo sa stalo v Rajskej záhrade", vysvetľuje Carnazzo. "Podobne ako Adama a Evu aj Krista pokúšal diabol, no zostal verný v poslušnosti Bohu Otcovi, čím ´zrušil´ neposlušnosť Adama a Evy a obnovil naše človečenstvo. Katolíci sú teda k pôstu povolaní podľa vzoru Ježiša". Aj cirkevní otcovia preto hlásajú dôležitosť pôstu.

 

Prečo má pôst takú silu?

"Pôst je zbraňou v boji proti zlým duchom", učí sv. Bazil Veľký. "Anjeli strážcovia stoja ešte viac pri tých, čo si duše očisťujú pôstom." Prečo má pôst takú silu? "Odstavením (stvorenej) sféry, v ktorej pôsobí diabol, sa spájame s inou sférou, v ktorej diabol nepôsobí, nemôže sa nás dotknúť", vysvetľuje p. Carnazzo a mons. Pope dodáva, že "pôst nás lepšie disponuje pre modlitbu. Keď sa postíme od jedla a vody, pociťujeme čoraz väčší hlad a smäd, čo nám pripomína našu krehkosť a pomáha nám stať sa pokornejším. Bez pokory a modlitby sa jednoducho nedokážeme otvoriť Bohu. Praktizovanie pôstu je teda podľa sv. Tomáša Akvinského v rámci tradície Cirkvi jasne prepojené so zdržanlivosťou, čistotou a jasnosťou mysle. Z tohto sa dá usúdiť, že zápas súčasného človeka s čnosťou zdržanlivosti a možno aj s nedostatkom jasnosti v teologických znalostiach je priamo prepojený aj s upúšťaním od pôstu."   

 

História pôstu v skratke

Podmienky pôstu v súčasnosti boli zakotvené v Kódexe kanonického práva v roku 1983, avšak v predchádzajúcich storočiach bol pôst medzi katolíkmi oveľa prísnejší a pravidelnejšie sa dodržiaval. Katolíci sa mali zdržiavať mäsitého pokrmu po všetky piatky roka, okrem piatka vo Veľkonočnej oktáve. Počas Veľkého pôstu sa mali postiť - jedno jedlo dosýta a dve bezmäsité jedlá - každý deň okrem nedele, ktorá je dňom Pánovho Zmŕtvychvstania. V piatky a soboty Pôstu nemali jesť mäso, lebo ide o dni Pánovej smrti a ukladania do hrobu, no mohli jesť mäso počas ostatných pracovných dní v Pôste. Podmienky pôstu sa časom rozšírili aj na ostatné dni liturgického roka. Katolíci sa postia na Vianočnú vigíliu, na vigíliu sviatku Zoslania Ducha Svätého a počas kántrových dní (dní modlitieb, pôstu a dobrých skutkov) - v stredu, piatok a sobotu po sviatku sv. Lucie 13. decembra; po Popolcovej strede; po Nedeli Zoslania ducha Svätého a po sviatku Povýšenia sv. Kríža v septembri - tieto obdobia korešpondujú so štyrmi ročnými obdobiami (kántrové dni sa nazývajú aj kvatembrové dni - od latinského slova quattuor - štyri).

V minulých storočiach bolo pôstne odriekanie oveľa prísnejšie. Katolíci sa nevzdávali iba mäsa, ale aj živočíšnych produktov, ako je mlieko a maslo, olej a občas aj ryby. Prečo sú dnešné podmienky pôstu v latinskom obrade také minimálne? Cirkev stanovila jasné hranice, mimo ktorých človeka nemôžu považovať za takého, ktorý praktizuje kresťanský život, vysvetľoval Carnazzo. Práve preto je zámerné porušovanie Veľkopôstnych pravidiel smrteľným hriechom. Mali by katolíci robiť viac, ako je minimum požadovaného pokánia? "Áno", hovorí p. Lew, O.P. z Washingtonu. "Minimum je to, čo prináleží Bohu podľa spravodlivosti. My sme však povolaní nielen k spravodlivosti voči Bohu, ale aj k láske k Bohu a svojim blížnym. Milosrdná láska nás vyzýva robiť viac ako je minimum, ku ktorému nás zaväzuje Kódex kánonického práva."

Carnazzo poznamenáva: "V Jer 31, 31-33 nám Boh prisľubuje, že svoj zákon vpíše do našich sŕdc a spolu s ním aj to, že by sme mali robiť viac, než je naša povinnosť."

 

Dávaj si pozor na svoju motiváciu

P. Lew hovorí, že pôst musí v každom prípade "vyvierať z milosrdnej lásky". Katolík by sa teda nemal postiť kvôli diéte alebo z pýchy, ale z lásky k Bohu. V duchovnom živote je vždy nebezpečné porovnávať sa s ostatnými ľuďmi, ako aj Pán Ježiš hovoril v Jánovom evanjeliu sv. Petrovi, že sa nemá zaujímať čo bude so sv. Jánom apoštolom, ale radšej má "ísť za Ním" (Jn 21, 20-23). V podobnom duchu by sme sa aj my mali počas Pôstu zamerať na Boha, a nie na obety druhých. Často zlyhávame. A to nie je zlé, pretože keď zlyháme, máme príležitosť na vlastnej koži zakúsiť našu absolútnu závislosť na Bohu a na Jeho milosti, hľadať Jeho milosrdenstvo a odpustenie, túžiť po Jeho sile, aby sme mohli vzrastať v čnostiach a robiť veci lepšie. Uznaním svojej slabosti a závislosti na Bohu môžeme nanovo objaviť hĺbku Božieho milosrdenstva k nám a byť milosrdnejší k druhým."

Vzdať sa dobrých vecí sa môže zdať neúnosným bremenom. Môže sa však, alebo mal by sa, katolík postiť a prežívať pri tom radosť? Radosť z prehlbujúceho sa vzťahu s Kristom, radosť z toho, že Ho môžeme milovať ešte viac. Čím viac totiž Boha milujeme, tým viac nás to k Nemu priťahuje. "Veľký pôst je celý o Kríži, a na konci o Zmŕtvychvstaní. Ak sa pre Krista naozaj obetujeme, potom môžeme v deň Jeho Ukrižovania prísť a povedať ´áno, Pane, chcem s Tebou prijať tento kríž´. Keď to urobíme, na tretí deň sa budeme radovať zo Zmŕtvychvstania."   

 

DISKUSIA k článku