Pápež Benedikt XVI už počas svojho pontifikátu niekoľkokrát bil na poplach v súvislosti so smerovaním spoločnosti ako takej a povedal, ako máme na túto skutočnosť reagovať. Ako proroci v minulosti, aj emeritný pápež Benedikt XVI dôrazne upozorňoval na smer, ktorým sa súčasná spoločnosť uberá a čo by sme mali robiť my. "V Starom aj Novom zákone ohlasuje Pán súd nad ´nevernou´ vinicou", povedal Benedikt XVI vo svojej homílii na zhromaždení biskupov v októbri 2005.
"Hrozba súdu sa týka aj nás, Cirkvi v Európe, Európy a Západu vo všeobecnosti ... Pánov hlas sa naliehavo ozýva aj v našich ušiach ... ´Ak nebudete robiť pokánie, prídem k vám a vezmem vám svietnik, ktorý je na svojom mieste.´ Svetlo môže byť odobraté aj nám a urobíme dobre, ak toto varovanie prijmeme so všetkou vážnosťou do svojho srdca, pričom budeme volať na Pána: "Pomôž nám robiť pokánie! Obdaruj nás milosťou pravej a nefalšovanej obnovy! Nedopusť, aby Tvoje svetlo uprostred nás zhaslo! Posilňuj našu vieru, našu nádej a našu lásku, aby sme prinášali dobré ovocie!" Odvolávka pápeža Benedikta na Zjv 2,5, kde Ježiš hovorí efezskej cirkvi je ešte mocnejšou pripomienkou dnešnej doby. Na Knihu Zjavenia sa pápež odvolával viac ráz. Počas Vianočného príhovoru v roku 2010 varoval:
"Kniha Zjavenia sv. apoštola Jána (18,13) zahŕňa medzi veľké hriechy Babylonu - symbolu najväčších bezbožných miest sveta - aj skutočnosť, že obchoduje s telami aj dušami a narába s nimi ako s tovarom. V tomto kontexte vychádza na povrch problém s drogami, ktorý s čoraz väčšou silou ovíja svoje chápadlá okolo celej zemi. V pozadí tohto všetkého je tyrania mamonu, ktorý kazí a rozvracia ľudstvo. Žiadny pôžitok, žiadna rozkoš im už nestačí ... Toto osudné nesprávne chápanie slobody v skutočnosti podkopáva slobodu človeka, až ju napokon celkom zničí."
O dva roky neskôr pri stretnutí s US biskupmi ad limina opäť upozorňuje na to, čo vidí, že sa deje. Povedal im, že ´je nevyhnutné, aby si celá katolícka komunita v USA uvedomila obrovské ohrozenie verejného svedectva Cirkvi o morálke radikálnym sekularizmom, ktorý nachádza čoraz intenzívnejšie vyjadrenie v politických a kultúrnych sférach. K závažnosti tohto ohrozenia sa treba jasne postaviť na všetkých úrovniach života Cirkvi. Mimoriadnu pozornosť treba pochopiteľne venovať cieleným snahám obmedziť najvzácnejšiu zo všetkých amerických slobôd - náboženskú slobodu." Benedikt si ´posvietil´ aj na "silu a moc teroristických ideológií. Násilné skutky sa zjavne dejú v mene Boha; toto však nie je pravý Boh, ale falošné božstvá, ktoré musia byť odhalené, odmaskované - oni nie sú Bohom. A drogy sa zakvačili ako nenásytná beštia svojimi pazúrmi do všetkých končín sveta a ničia ich - aj drogy sú božstvo, ale falošné a preto musí padnúť. Alebo štýl života podľa prevládajúcej verejnej mienky - dnes sa veci musia robiť takto - pojem manželstva už viac neplatí, čistota a zdržanlivosť už nie sú čnosťami ale sú skôr na posmech, a tak ďalej".
Pápež Benedikt pripomenul, že mnoho biskupov mu vravelo o "spoločnom úsilí odoprieť právo na výhradu vo svedomí jednotlivcom, veriacim katolíkom, ako aj inštitúciám, v súvislosti s praktikami, ktoré sú vo svojej podstate vnútorne zlé. Alebo o redukovaní náboženskej slobody iba na púhu slobodu uctievať si niečo, bez záruky rešpektovania slobody konať podľa svojho svedomia." Ako prvá nám tu zíde vždy na um kauza rehoľných sestier rádu The Little Sisters of the Poor. Ďalej pripomenul, že zakladajúce dokumenty Ameriky sú postavené na svetonázore, formovanom nielen vierou, ale aj oddanosťou určitým etickým princípom, odvodeným od Božej prirodzenosti a povahy. V súčasnosti sa tento konsenzus tvárou v tvár silným kultúrnym prúdom, ktoré nielenže priamo oponujú základnej morálnej náuke židovsko-kresťanskej tradície, ale zaujímajú čoraz nevraživejší postoj ku kresťanstvu ako takému, viditeľne narúša a rozpadá. Nevidíme to snáď každý deň v správach, politike a v zábavnom priemysle?
V súvislosti s Knihou Zjavenia pápež Benedikt ďalej hovorí o ´zápase, v ktorom sa teraz nachádzame, o upretí moci Bohu, o falošných božstvách, ktoré nie sú len bôžikmi, ale mocnosťami, ktoré môžu zničiť svet´, no z 12. kapitoly Zjv nám predkladá mysteriózny obraz, ktorý, ako je o tom presvedčený, má veľa nádherných a odlišných interpretácií´. Sústreďuje sa na obraz vody ako rieky, ktorú z papule vychrlil drak, aby strhla ženu a pohltila ju. Benedikt v rieke vidí "súčasný prúd, ktorý dominuje všetkému a chce aby viera v Cirkvi celkom zmizla, čím by celkom stratila silu a v podstate potvrdila, že spomínaný prúd je jediný racionálny; že je jediným spôsobom života. Vo svojej homílii na sviatok Zoslania Ducha Svätého v roku 2012 p. Benedikt pripomenul Babylon a jeho vežu;
"kráľovstvo, v ktorom ľudia skoncentrovali toľko moci a sily, že si povedali, že už sa viac nepotrebujú spoliehať na vzdialeného Boha a že oni sami majú dosť sily na to, aby si cestu do neba postavili sami, aby tam mohli otvoriť nebeskú bránu a uzurpovať si miesto, ktoré patrí iba Bohu." Tento biblický námet má v sebe "večnú, trvalú pravdu", ktorú vídame v dejinách a v celom svete. Pokrok vo vede a technológii nám umožňuje dominovať silám prírody, manipulovať bunkami a reprodukovať živé bytosti až do bodu, že ich takmer vyrábame. V tejto situácii vyznieva modlitba k Bohu absurdne a nezmyselne, pretože my si predsa vieme sami skonštruovať čo potrebujeme a dosiahnuť čo chceme ...
Ešte sme si však neuvedomili, že prechádzame presne tým istým, čím prechádzali aj v Babylone. Je pravda, že sa rozvinula možnosť komunikácie, získavania informácií, prenosu správ; no môžeme zároveň povedať, že vzrástla aj naša schopnosť pochopiť navzájom jeden druhého a porozumieť mu? Alebo, paradoxne, aj napriek nebývalým komunikačným možnostiam, sa navzájom čoraz menej stretávame. Rastie nedôvera medzi ľuďmi, podozrievanie a strach až do takej miery, že sa stávame jeden druhému nebezpeční." Pápež Benedikt zakončil slovami, že Sväté Písmo nám hovorí, že jednota môže "existovať iba ako dar Božieho Ducha, ktorý nám dáva nové srdce a novú reč, novú schopnosť komunikácie. A práve to sa odohralo v deň Zoslania Ducha Svätého".
V encyklike Caritas in Veritate opäť upozorňuje, že ´humanizmus, ktorý vylučuje Boha, je neľudským humanizmom. Iba humanizmus, ktorý je otvorený Absolútnu, nás môže priviesť k podpore a budovaniu pravých foriem spoločenského a občianskeho života´. Na Vianoce 2010 opakuje výzvu minulých prorokov, keď hovorí "Excita, Domine, potentiam tuam, et veni "(Prejav, ó Pane, svoju moc a silu a príď). "Týmito alebo podobnými slovami sa v rámci liturgie Cirkev modlí v čase Adventu. Ide o invokácie, formulované zrejme v čase úpadku Rímskej ríše. Dezintegrácia základných zákonov a morálnych postojov narúšala pokojné spolunažívanie medzi ľuďmi. Slnko stále svietilo na celý svet; časté prírodné katastrofy len umocňovali rastúci pocit neistoty. A v dohľade nebola žiadna moc, ktorá by tento úpadok zastavila. O to nástojčivejšie prosili Boha aby prišiel a zachránil ich pred týmito hrozbami."
Aj v dnešnej dobe, ktorá vykazuje znaky podobného rozkladu a zničenia, môžeme volať na Pána podobne. Na celom svete kolabuje morálny konsenzus, bez ktorého právne a politické štruktúry nemôžu fungovať. Na obranu týchto štruktúr sa mobilizujú sily, ktoré sú však odsúdené k zlyhaniu. V tejto perspektíve vyznieva aj Bleak House od Dickensa ako Malý domček v prérii, no Benedikt XVI nás neponecháva v beznádeji a bez cesty von. Vo svojej encyklike Svetlo sveta napríklad povedal, že ´Cirkev je vždy povolaná robiť to, čo Boh žiadal od Abraháma, čiže vnímať veci tak, že existuje dostatok spravodlivých ľudí, ktorí premôžu zlo a ničenie." V Zjv 12 (voda, čo má pohltiť ženu) chcel Benedikt zdôrazniť niečo iné, než možnú škodu. Žena neutrpí nič, pretože "zem vodu pohltila" a táto zem je viera jednoduchých ľudí, ktorá sa nenechá premôcť touto riekou a ktorá zachráni Matku aj jej Syna. V žalme 119, 130 sa hovorí o chápavosti, múdrosti. Pravá múdrosť jednoduchej viery, ktorá sa nenechá zaplaviť vodami, je sila a moc Cirkvi. A dostali sme sa k mariánskemu mystériu." Rovnako ako prví proroci, ani on neponecháva ľudí v temnote, ale hovorí priamo a na rovinu. Podľa žalmu 82 "hýbu sa všetky základy zeme" - vidíme to dnes na základe všetkých klimatických problémov, ktoré však spôsobil človek svojím nezodpovedným správaním. Vonkajšie základy sa trasú preto, lebo sa otriasajú tie vnútorné - morálne; základy viery. Pápež Benedikt, prorok, nás neponechá bez podpory a bez podnetov. Objasňuje to na generálnej audiencii na jar roku 2005, keď tvrdí:
"Dejiny v skutočnosti nie sú v rukách mocností temnoty, ponechané iba na náhodu, či rozhodnutie človeka. Keď vnímame, že sa uvoľňuje energia zla, keď satan vehementne zúri, keď sa objavuje množstvo pohrôm a chorôb, vtedy náš Pán, najvyšší sudca dejinných udalostí, povstane. Privedie dejiny k úsvitu nového neba a novej zeme, o ktorých sa ako o novom Jeruzaleme spieva v závere knihy Zjavenia."
Vo svojom príhovore v roku 2010 do nás vlieva nádej a riešenie, keď cituje žalm 82,8: "Vstaň, Bože, a súď zem, lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom". Benedikt XVI končí touto prosbou: "Povedzme teda Pánovi: Povstaň v tejto chvíli, vezmi svet do svojich rúk, chráň svoju Cirkev, chráň ľudstvo, chráň zem!´ Znovu sa zverme aj Matke Božej Márii a modlime sa: ´Panna Mária, Ty, ktorá si vždy bezvýhradne verila; Ty, ktorá si otvorila zem nebu, pomôž nám, otvor nám dvere aj dnes, aby zvíťazila pravda, vôľa Božia, ktorá je pravým dobrom, pravou spásou a záchranou sveta. Amen."