Vo svetle nedávnych kontroverzných slov pápeža Františka, ktorými súhlasil s civilnými zväzkami osôb rovnakého pohlavia, vysvetľuje kardinál Gerhard Müller v najnovšom interview spred týždňa povahu pápežského úradu a obmedzení jeho právomocí. Tvrdí, že pápež má byť Božím služobníkom a má šíriť Jeho náuku, a dodáva, že existujú chvíle, kedy katolíci "musia kritizovať mnohé názory a skutky jednotlivých pápežov". To, že si pýtajú vysvetlenie ešte neznamená, že spochybňujú Božie poslanie a mandát pápeža ako nástupcu sv. Petra.
Kardinálove slová môžu pomôcť mnohým katolíkom, ktorí sa ocitli v situácii, že musia protirečiť svojmu vlastnému pápežovi. V rozhovore pre talianske noviny La Verità kardinál poukázal na to, že "súkromné pastoračné myšlienky" pápeža nie sú ´locus theologicus´ a nie sú "záväzné pre kresťana katolíka". "Naša viera pramení z Božieho zjavenia, a nie z manipulatívnej štylizácie a formulácie slov, ktoré nám prezentujú teologickí a politickí ovplyvňovatelia", jasne povedal bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery. Tvrdí aj to, že "manželstvo je celoživotným zväzkom jedného muža a jednej ženy" a že "akýkoľvek iný sexuálny zväzok mimo manželstva je objektívne ťažkým hriechom".
V novom dokumentárnom filme, ktorý mal premiéru v Taliansku 21. októbra, vyzval pápež František k legalizácii civilných zväzkov homosexuálov. Povedal, že "treba vytvoriť zákon pre civilné zväzky. Týmto spôsobom budú legálne krytí. Za týmto si stojím". Kardinál ďalej uviedol, že limity pápeža definoval už Florentský koncil, ako aj Prvý a Druhý Vatikánsky koncil a že "autorita a záväznosť pápežovej náuky a jeho úradu nie je založená na limitujúcej osobnosti žiadneho z nástupcov na stolec sv. Petra". Prelát vysvetlil, že počnúc Petrom je pápežova autorita založená na "Božom poslaní":
"Svojou autoritou, ktorou vyzýva všetkých katolíkov k náboženskej poslušnosti, má len vyznávať to, čo mu bolo zjavené nebeským Otcom; menovite, že Ježiš Kristus nie je len akýmsi prorokom, či morálnym vzorom, ale Božím Synom (Mt 16, 16), to jest Synom z Najsvätejšej Trojice, ktorý nám zjavil svojho Otca (Mt 11, 27) a ktorému - ako Synovi - bola daná všetka moc na nebi i na zemi. A apoštoli a ich nástupcovia len učia to, čo im odovzdal Ježiš."
V tomto zmysle je tu náboženská poslušnosť súčasťou "nadprirodzenej Viery, ktorá je priamo zameraná na Boha, ktorý neklame a ani nemôže klamať". Takáto náuka vylučuje len "slepú poslušnosť človeku, aká je známa v totalitných režimoch a kult osobnosti ich lídrov". Na otázku od La Verità o fakte, že pápež svojím novým vyhlásením v skutočnosti protirečí magisterskému textu, vydanému Kongregáciou pre náuku viery v roku 2003, ktorým ustanovuje, že Cirkev nemôže uznať civilný zväzok osôb rovnakého pohlavia, nemecký prelát odpovedá vysvetlením:
"Pápež musí v prvom rade zmýšľať v súlade so Zjavením, ako nám ho podáva a dosvedčuje Sväté Písmo a apoštolská tradícia Cirkvi. Potom musí uznať aj všetky dogmatické rozhodnutia predchádzajúcich koncilov a pápežov. Ani súčasný pápež, ani jeho predchodcovia, nemôžu vnucovať vlastné subjektívne presvedčenia (o svetovej politike, o výchove a vzdelávaní detí, o umení variť) celej Cirkvi."
Kardinál Müller objasnil, že katolíci niekedy "musia kritizovať mnohé názory a skutky jednotlivých pápežov". To, že si pýtajú vysvetlenie ešte neznamená, že spochybňujú Božie poslanie a mandát pápeža ako nástupcu sv. Petra." Ježiš síce vymenoval sv. Petra za prvého pápeža, no zároveň ho aj ´pokarhal´, najmä vtedy, keď Ho na Veľký piatok zaprel. Preto aj sv. Hieronym, sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský chvália sv. Pavla za odvahu s akou horlivo kritizoval Petra, no zároveň chvália Petra za jeho "pokoru, s akou prijal jeho bratské napomenutie. Sv. Peter tým urobil nenahraditeľnú službu jednote Cirkvi." Kardinál túto situáciu medzi Petrom a Pavlom predstavil ako vzor pre našu Cirkev aj dnes: "Vykonávanie primátu v Rímskej cirkvi by sa malo vždy riadiť týmito dvomi apoštolskými kniežatami, ktorí svojou krvou a mučeníctvom ´zaplatili´ za prvenstvo Cirkvi v Ríme spomedzi všetkých ostatných miestnych cirkví." Kládol dôraz na to, že v dejinách Cirkvi existujú okamihy, v ktorých sa pápeži pomýlili: "V dejinách sa už stalo, že pápeži ako jednotlivci si neboli istí v niektorých otázkach viery, či dokonca sa vážne zmýlili." Tu nám nemecký kardinál pripomína veľmi limitovanú povahu dogmy o neomylnosti pápeža, ktorá účinkuje iba vtedy, keď pápež hovorí "ex cathedra" a celej Cirkvi prezentuje "zjavenú dogmu viery". Pápež teda nemôže "vnucovať" Cirkvi svoje subjektívne hodnoty a limitované filozofické a teologické teórie, akoby išlo o "zjavené pravdy".
Nemecký prelát zjavne kritizuje akúkoľvek novú koncepciu zjavenia, ktorá by mohla pápeža inšpirovať k porušovaniu náuky Katolíckej cirkvi, ako ju poznáme doteraz. Kardinál odmieta akúkoľvek teóriu, na základe ktorej má existovať pokračujúce zjavenie, ktorým má byť v súčasnosti pápež František božsky inšpirovaný vo svojich nových názoroch a myšlienkach: "Zjavenie bolo definitívne ukončené a reálne ustanovené smrťou posledného apoštola. Pápeži a biskupi sú len služobníkmi Krista a svedkami raz a navždy predstaveného Zjavenia Boha v Kristovi Ježišovi, a nie prijímateľmi nového zjavenia, ktoré prevyšuje Krista, či dokonca Ho redukuje na prípravnú fázu lepšieho poznávania Boha." Akékoľvek "pseudo-intelektuálne rozhovory o zásadných zmenách v existujúcich dogmách (paradigm shift)" sa tu jasne hodnotia ako "nemaskovaná heréza, ktorá falšuje Božie Slovo a mení víno zo svadobnej hostiny v Káne naspäť na vodu." V tomto zmysle nejde v žiadnom prípade o "absolutizovanie cirkevno-politickej moci pápeža a jeho poslania" a preto, kardinál Müller hovorí, "my len plným právom bránime autentickú náuku o pápežstve voči katolíkom, ktorí tak činia."