Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) pod vedením Alojza Hlinu uzatvorilo s extrémne liberálnym hnutím Progresívne Slovensko/Spolu zmluvu o predvolebnej spolupráci, ktorá je zároveň aj akýmsi paktom o predvolebnom neútočení. Uvedený krok politikov, deklarujúcich sa ako kresťanskí demokrati, vyvoláva mnohé otázky. Otázky pribúdajú, ak si aktuálnu situáciu na Slovensku porovnáte s konaním kresťanských demokratov v krajinách západnej Európy. Krokom kresťanských demokratov sa vo svojej knihe, Levy prichádzajú, venuje Vladimír Palko, bývalý minister vnútra, a preto sme sa ho opýtali, ako on vníma aktuálne kroky vedenia KDH.
Vo svojej knihe, Levy prichádzajú, ktorá nedávno vyšla aj v Poľsku, ste zhodnotili činy kresťanských demokratov v krajinách západnej Európy. Uviedli ste, že ich príbeh úspechu je príbehom veľkého ústupu. Ako na vás pôsobí súčasná dohoda KDH s Progresívnym Slovenskom/Spolu? Čaká niečo podobné slovenských kresťanských demokratov v honbe byť súčasťou novej vlády?
Hrozbu postupného odkresťančenia KDH sme museli prekonávať už v druhej polovici 90. rokov, keď so svojou víziou nastúpil Mikuláš Dzurinda. Veľa nechýbalo a bolo by sa mu to podarilo. Čo by bolo s KDH, ak by bol uspel, sme videli na osude jeho, neskôr založeného SDKÚ, ktoré bolo formálne kresťanské, ale vo vnútri liberálne.
Spomeňme si, že volebnou líderkou SDKÚ bola Iveta Radičová. Ľudia, ktorí v KDH Dzurindovu víziu podporovali, v KDH stále sú.
To, ale neznamená, že to, čo sa deje dnes v KDH, musí automaticky skončiť tak, ako u západných kresťanských demokratov, kde úplne bežne ich politici zastávajú protikresťanské postoje. Dohodu KDH s progresívcami považujem skôr za súčasť akejsi demobilizácie a uspávania KDH v čase, keď je potrebná ostražitosť a odhodlanie. Nemyslím si, že by KDH hlasovalo v dôležitých etických otázkach nesprávne. Nebude však ani príliš ochotné ísť do nejakého obetavého zápasu.
Prečo, podľa vás, KDH nerokovala najprv s Kresťanskou úniou či KDŽP, ale rovno s liberálmi, o ktorých je známe, že majú vyhranené požiadavky?
Vedenie KDH verí, že tieto ďalšie kresťanské strany neuspejú, a že sa nimi nemusí zaoberať. Možno šlo o to, aby strany tejto dohody opticky vytlačili na okraj vznikajúcu Kiskovu stranu.
Ako táto dohoda podľa vás pôsobí na voličov KDH?
Niektorí sú vždy dôverčiví, iní budú zarazení. Tie výstupy z tlačovky progresívcov, Spolu a KDH boli absurdné. Pán Truban povedal, že „demokratickí lídri majú byť lídrami v kultúrno-etických otázkach“. Ale veď oni nemôžu byť takými lídrami spolu ako trojica. Veď ich postoje sú, alebo mali by byť, nezlučiteľné.
Zároveň, Alojz Hlina povie uspávaciu vetu, že „nechcú robiť z kultúrno-etických otázok kľúčový parameter“. Takáto veta je takmer výzvou, aby sa lídrovstva v kultúrnoetických otázkach chytil niekto iný. Je to ďalší signál, že kultúrno-etické otázky nie sú pre nich také dôležité, ako boli v minulosti. Bolo to vidno i v európskych voľbách, kde bol lídrom Ivan Štefanec, ktorého postoje boli protikresťanské, napríklad v otázke registrovaných partnerstiev. Pritom postoje KDH v Európskom parlamente boli donedávna výkladnou skriňou politiky KDH. Aj v prezidentských voľbách podpora kresťanského kandidáta nebola ich prioritou.
Vo svete pokračuje nástup ľavicového liberalizmu spôsobom, ktorý sme si kedysi nevedeli predstaviť. Kresťanská strana preto nemá sama seba zaväzovať voči ideovým protivníkom a sebaodzbrojovať. Potrebuje mať voľné ruky. Vysielať dopredu signály, že progesívci sú ich budúci vládny partner, tiež čiastočne zväzuje ruky.
Môžeme vnímať dohodu slovami Stracheho z rakúskej Strany slobodných, že KDH pod vedením Hlinu “spieva s duchom čias”, a pridajúc – na úkor popretia kresťanskej identity strany?
Také tvrdenie by nebolo spravodlivé, lebo Strache to vtedy povedal smerom k rakúskym ľudovcom, ktorí už hlasovali protikresťansky. KDH sa na také niečo nechystá. Len vysiela signály voči ideovému protivníkovi, že mu nebude robiť problémy. To je chyba.
Bývalé KDH vedelo ukázať, že vie byť aj tvrdé. Keď Pavol Rusko v druhej Dzurindovej vláde podal zákon o liberalizácii potratov, povedali sme, že ak zákon nadobudne platnosť, vláda skončí. Keď nás podrazil Dzurinda v zmluve o výhrade vo svedomí, odišli sme a vláda skončila.
Prekvapilo by vás, ak by sa KDH, ak sa ocitne vo vláde, podieľalo na zákone o registrovaných partnerstvách v duchu hesla “bez nás by bol zákon liberálnejší”?
Zrejme máte na mysli to, ako to formuloval nedávno Anton Chromík, a síce či sa KDH nebude len pasívne prizerať, ako taký zákon schváli časť vládnej koalície s časťou opozície. Toto sa veľakrát v histórii západných kresťanských demokracií stalo.
Nechcem KDH krivdiť špekuláciami, odpovedám, že neviem. V každom prípade sa však nikto nemôže hnevať, že takéto otázky padajú. Je ďalšou chybou KDH, že na ne neodpovedá.