Censored-free-speech_810_500_75_s_c1.jpg

V Ontariu sa môže akýkoľvek rečový prejav označiť za ´nenávistný´ a trestne stíhateľný

129
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

20. marca 2019 sa do legislatívneho systému provincie Ontario dostal návrh zákona 84. Presadzuje ho člen parlamentu provincie Ontario za York Centre Roman Baber. Po druhom čítaní sa dostal pred stály výbor právnej politiky. Návrh zákona sa nazýva Zakázanie demonštrácií, propagujúcich nenávisť na Queen´s Park Act, 2019. 

Návrh zákona ustanovuje, že z legislatívnych dôvodov nie sú povolené žiadne demonštrácie, manifestácie alebo iné činnosti, ktoré podľa názoru hovorcu pravdepodobne podporia nenávisť voči akejkoľvek identifikovateľnej skupine. 

Žiadny rozumný človek to nemôže akceptovať a ani súhlasiť so zámerným šírením "nenávisti". V civilizovanej spoločnosti je niečo také neakceptovateľné. Problém tohto návrhu zákona tkvie v tom, že kanadské právo definuje pojem "nenávisť" len neurčito. Niektorí ho preto aj zneužívajú, aby zabránili druhým vyjadriť ich vlastné protichodné názory. V praxi sú s tým mnohé skúsenosti: Kanaďania už zažili pohŕdanie, ktoré voči sekcii 2 Charty práv, ktorá ustanovuje slobodu názorov, prejavu a náboženstva, prejavil Najvyšší súd Kanady. V prípade Trinity Western Christian University (2018) sa podľa tohto ich vnútorný súkromný morálny záväzok považoval za nenávistný, štvavý a diskriminačný. V prípade Whatcott (2013) vyvodil Najvyšší súd Kanady záver, že smerodajné sú účinky použitého vyjadrenia a prejavu, a nie zámer komunikátora. Podľa neho "pravdivé vyjadrenia a úprimné presvedčenie nemajú vplyv na skutkový stav pojmu ´nenávisť´". Mr. Whatcott vyjadril vo svojom letáku len všeobecne zavedené fakty o homosexualite, čo však súd vyhodnotil ako prejav "nenávisti". Stojí za zmienku, že Odvolací súd provincie Saskatchewan, ktorý pozostáva z rovnako vzdelaných sudcov ako Najvyšší súd, tento leták ako nenávistný nevyhodnotil.  

Najvyšší súd Kanady sa hrdí svojou "pokrokovosťou" a sériou rozhodnutí, ktorými znemožnil uplatniť zákony, založené na tradičných hodnotách. Preto je len nepatrná pravdepodobnosť, že takýto súd ochráni tradičné skupiny, ak sa im bude upierať právo na demonštrácie na úrovni provinčnej legislatúry. V Kanade existuje napríklad konsenzus, že antisemitizmus a akákoľvek iná forma diskriminácie na báze viery, či už kresťanskej, islamu, sikhov alebo hinduistov, sa vždy rozhodne považuje za ohavnú a "nenávistnú". (B'nai B'rith Canada vo svojej výročnej správe za rok 2018 uvádza nárast incidentov z týchto dôvodov o 16,5% oproti minulému roku.) Rovnako neakceptovateľná je aj diskriminácia na základe rasy. Aj s ďalším aplikovaním pojmu "nenávisť" je problém: LGBT komunita požaduje nespochybniteľnú akceptáciu svojej agendy a trvá na umlčaní akejkoľvek opozície voči nim. Ide im o zdiskreditovanie všetkých čo majú iný názor ako oni, pričom ich označujú za "nenávistných, bigótnych a homofóbnych". 

Žiadny jedinec by nemal mať legálne právo definovať "nenávisť" a zakázať prejavy, či demonštrácie, a to najmä na pozemkoch, spadajúcich pod provinčnú legislatívu, ktoré sú verejným miestom, čo znamená, že patria občanom a majú sa v ich záujme užívať. Akékoľvek rozhodnutie v tomto smere je ovplyvnené tým, akú výhodu predstavuje pre dotyčnú politickú stranu. Ba čo viac, hovorca/rečník má ´vyťahovať´ záležitosti parlamentných procedúr a udržovať dekórum v mantineloch legislatívy. Rečník by sa však nemal ocitnúť v takej kontroverznej pozícii, ktorá by okliešťovala jeho slobodu prejavu, čo je základným právom v rámci Charty. Avšak toľká moc, ktorá sa udeľuje rečníkovi, je urážkou demokracie a je mimoriadne nebezpečná. Ak sa totiž tento návrh zákona schváli, vytvorí pre všetky ostatné provincie precedens s ďalším okliešťovaním slobody prejavu po celej krajine.

Spomínaný návrh zákona teda môže spôsobiť veľmi veľa škody základnému právu slobody prejavu; tak ako je napísaný, je neakceptovateľný. Je škodlivý pre našu demokraciu.

 

 

DISKUSIA k článku