shutterstock_185341910.jpg

Viac ako 1% úmrtí v Kanade je spôsobené eutanáziou

92
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Viac než jedno percento všetkých vlaňajších úmrtí v Kanade bolo výsledkom eutanázie, uvádza sa vo vládnej správe. 

Štvrtá priebežná správa o lekárskej pomoci pri umieraní v Kanade, ktorú zverejnila vládna agentúra Health Canada, ukazuje, že od januára do októbra 2018 dostalo "lekársku pomoc pri umieraní" celkovo 2 613 ľudí. Toto číslo predstavuje 1,12% všetkých úmrtí. 

Iba jedna osoba si sama podala svoju smrteľnú dávku. Vo všetkých ostatných prípadoch podľa správy pacient zomrel po úmyselnom podaní smrteľnej dávky lekárom alebo zdravotnou sestrou na žiadosť pacienta - čo v podstate znamená medicínsku vraždu. 

Zákony o asistovanej samovražde v USA zvyčajne vyžadujú, aby si drogu sami podávali pacienti, v Kanade to však neplatí.

Ak by bol podobný pomer úmrtí zaznamenaný v Spojených štátoch, približne 30 000 ľudí - čo sa rovná zaplnenému štadiónu Harvardskej univerzity - by každý rok zomrelo rukami lekárov alebo zdravotných sestier. 

V Oregone, prvom štáte, ktorý legalizoval asistovanú samovraždu, je iba 0,4 percenta úmrtí každý rok na eutanáziu. 

Tieto čísla nezahŕňajú Severozápadné teritóriá, Yukon alebo Nunavut, pretože čísla v týchto oblastiach boli extrémne nízke, alebo Quebec, ktorý má odlišný systém zaznamenávania. Od decembra 2015 do marca 2018 zabili lekári v Quebecu celkovo 1664 ľudí.

V čase, keď bol návrh zákona predstavený v apríli 2016, kardinál Thomas Collins z Torontskej arcidiecézy uviedol, že to považuje za znamenie, že spoločnosť sa uberá nesprávnym smerom.

"V čase, keď by našou prioritou mala byť podpora kultúry lásky a zvyšovanie zdrojov pre tých, ktorí trpia a čelia smrti, nás asistovaná samovražda vedie temnou cestou," uviedol Collins. 

"Na prvý pohľad sa to môže javiť ako atraktívna možnosť, rýchly a milosrdný únik z utrpenia, ktoré možno v živote zažiť, no komplexnejšia reflexia odhaľuje jej ponuré dôsledky nielen pre jednotlivca, ale aj pre našu spoločnosť, a najmä pre tých, ktorí sú najzraniteľnejší. Takéto hlbšie zamyslenie je teraz veľmi potrebné."

V júni 2016 kanadský parlament prijal návrh zákona C-14, ktorý legalizoval asistovanú samovraždu v celej krajine. Odvtedy zomrelo na následky lekárskej vraždy viac než 6 700 Kanaďanov. 

Prevažná väčšina úmrtí spôsobených lekárom v prvých 10 mesiacoch roku 2018 sa odohrala buď v nemocnici alebo v domácnosti pacienta. Asi päť percent sa vyskytlo v domove s opatrovateľskou službou alebo v zariadení dlhodobej starostlivosti a ďalšie štyri percentá boli v hospici.

Iba sedem percent z tých, ktorí dostali lekársku pomoc pri umieraní, bolo vo veku od 18 do 55 rokov. Priemerný vek usmrtenej osoby bol 72 rokov a nebol zaznamenaný takmer žiadny rozdiel medzi pohlaviami. 

Viac ako šesť z 10 ľudí, ktorí si vybrali lekársku pomoc pri umieraní, malo nejakú formu rakoviny, čo bola zďaleka najväčšia väčšina prípadov. Druhou najvyššou skupinou, so 16 percentami, boli osoby s problémami obehovej / dýchacej sústavy. 

Neurodegeneratívne ochorenia, ako je ALS, predstavovali 11 percent úmrtí s lekárskou pomocou. 

Správa odhaľuje, že len veľmi málo ľudí, ktorí požiadali o lekársku pomoc, ju napokon nedostali a bola im odmietnutá. V atlantických provinciách Kanady, kam sa zaraďuje Nové Škótsko, Ostrov princa Eduarda, Newfoundland a Nový Brunswick, bolo zamietnutých menej ako sedem žiadostí. Celkom 30 ľudí zomrelo skôr, ako bolo možné rozhodnúť o tom, či poskytnúť pomoc pri umieraní alebo nie. 

V súčasnosti je asistovaná samovražda v USA legálna v 8 štátoch. Mnoho ďalších štátov zvažuje návrhy zákonov na legalizáciu tohto postupu.

Spomínaná kanadská správa prichádza krátko pred 22. Národným pochodom za život, ktorý sa bude konať 9. mája v Ottawe. Potraty sú v Kanade legálne už 50 rokov, keď vtedajší predseda vlády Pierre Trudeau dekriminalizoval túto procedúru v roku 1969. Trudeauov syn Justin Trudeau je súčasným premiérom.

Aktuálna vláda vyvolala kontroverziu v lete 2018, keď schválila novú politickú normu, podľa ktorej organizácie, ktoré sú proti potratom, nemohli dostávať financie v rámci dotačného programu Canadian Summer Jobs, a to aj v tom prípade, ak daná organizácia nevykonáva žiadne pro-life aktivity. Táto požiadavka bola po verejnom rozhorčení nakoniec zrušená.