web3-madonnas-nightmares-public-domain.jpg

Učme sa od Preblahoslavenej Matky Božej a priviňme sa z celej sily k Ježišovi!

168
Zuzana Smatanová
AltKAT

Počatie bez hriechu vás automaticky neuchráni od prežívania bolesti.

Priebeh liturgického roka je veľmi zvláštny – takmer ihneď po Ježišovom narodení si pripomíname vraždenie betlehemských neviniatok, hoci reálne sa to odohralo minimálne 40 dní po Ježišovom narodení. Vzápätí máme sviatok Zjavenia Pána, čiže Troch kráľov a onedlho sa už tridsaťročný Ježiš dáva pokrstiť v Jordáne. Okrem toho skoro začína aj Veľký pôst ako príprava na Veľkú noc. Hoci postupnosť cesty od jasličiek ku Krížu dáva dokonalý zmysel, predsa len nutnosť vtesnať 33 rokov Ježišovho života do každého liturgického roka vo mne vyvoláva túžbu venovať sa dlhšie jeho jednotlivým momentom. 

Tento rok sa sústredím na Ježišovu Matku. Túžim ju milovať a pochopiť ešte viac ako doteraz; najradšej by som však bola, keby ma naučila ako milovať jej Syna a ako prijímať Jeho lásku. Spolu s Máriou sa teda snažím prežívať rozličné okamihy z jej života, pochopiť rôzne tituly, ktoré jej ľudia prisudzujú a modliť sa.

Začínam sa zamýšľať nad tým, aké muselo byť pre Máriu ťažké opustiť Betlehem. Nešlo samozrejme o pokojný odchod. Mudrci od Východu prišli a hneď v ten deň aj odišli, zanechajúc mladú mamičku v údive nad tým, že jej Syna budú zvelebovať všetky národy, pričom v rukách už držala myrhu, ktorou mala neskôr potrieť Jeho mŕtve telo. Ešte však Veľký piatok nie je, teraz Ho má a ešte 30 rokov má byť jej. Panna Mária vtedy nevedela ako dlho bude Ježiš s ňou – my to už dnes vieme – a preto rovnako ako každá iná matka, ktorá tuší že stratí svoje dieťa, snažila sa ho pevne držať a milovať vo chvíli, ktorú práve prežívala. Tú noc určite nespala pokojne, snažila sa nemyslieť na svet kráľov, kadidiel a vyplnených proroctiev, chcela sa len vrátiť k pokojnému každodennému životu, k hrncom a plienkam, s úplne obyčajným bábätkom, ktoré však, ako vedela, bolo všetko iné, len nie obyčajné. Po viac ako rušnom dni bol čas na odpočinok.

No Baránok Boží neprišiel na túto zem aby tu prežil 30 príjemných rokov a na konci pretrpel 3 hodiny bolesti. Prišiel, aby trpel tak ako my. A teraz je Jeho život v ohrození. Jozef narýchlo balí ich veci a budí Máriu. Ako každá iná mama aj ona chytro vezme svoje dieťa a uteká. Vedela čo sa stane ostatným betlehemským chlapčekom vo veku jej syna; synom jej susedov a priateľov, ku ktorým prišli v tú studenú noc uprostred zimy a ktorých mali veľmi radi? Vzlykala potichu keď k sebe túlila spiaceho chlapčeka, sediac na oslíkovi, ktorý ich pomaly odvážal z hlbokého bezsenného spánku, meniaceho sa pomaly ale isto na nočnú moru? Alebo sa nádejala, že ohrozený je iba jej Syn a keď Ho odvedie do bezpečia, nikomu nič nehrozí a nebude teda ani vraždenie? Či to vedela alebo nie, som si istá, že hrozný nárek betlehemských matiek a plač detí ju prenasledovali, keď utekali do neznáma. To predsa zabíjali „jej deti“. Musela však ísť ďalej, nemohla sa umárať nad niečím, čo aj tak nebolo v jej moci zmeniť. Nemohla dovoliť, aby ju ochromil pocit viny človeka, ktorý prežil, ani hnev na Boha; mohla Mu jedine dôverovať. Má dieťa, ktoré miluje a pred sebou život, ktorý musí každý deň nejako prežiť. Musí sa preorientovať na život utečenca, cudzinca v cudzej krajine, až kým si Boh z tejto krajiny, z Egypta, nepovolá svojho Syna „domov“.

Počatie bez hriechu vás automaticky neuchráni od prežívania bolesti. Mária možno mávala ´nočné mory´, keď myslela na chlapčekov, ktorí zomreli aby zachránili jej Syna a na rodičov, ktorí ich oplakávali, ako aj na proroctvá, v ktorých sa hovorilo o zavraždení, ktoré čaká jej Syna. Nemáme sa ako dozvedieť ako sa Mária s týmto všetkým vysporiadala, ja však mám pocit, že nastali aj chvíle, kedy ju premohli slzy, rovnako ako nás, kedy mladá, žiaľom premožená Mária pritiahla k sebe Ježiša a silno ho zovrela v náručí, keď chcela všetku temnotu, ktorá ho čakala udržať aspoň na chvíľu od neho čo najďalej.

Nepoznám bolesť a trápenie, s ktorými sa práve teraz potýkate, ani vinu, ktorú možno v sebe nosíte, ani strach z budúcnosti, ktorý vás napĺňa úzkosťou; no vaša Matka o všetkom vie. Aj ona sama trpela podobne. Ak kráčate s Pánom do neistoty, v živote, v ktorom sa neseniu Kríža nevyhnete, učte sa od Preblahoslavenej Matky a priviňte sa z celej sily k Ježišovi. Odvráťte sa od spomienok a hrôz a uprite svoj zrak iba na Neho. Vo svete, v ktorom sa vraždia neviniatka, môže totiž pokoj priniesť iba On!      
 

DISKUSIA k článku