Pápež varoval biskupov, aby sa vyhýbali životnému štýlu a mentalite založenej na svetských kritériách úspechu a dokonca moci, a naopak sa držali kritérií, ktoré Ježiš predstavuje v Evanjeliu.
"Tí, ktorí sa zapájajú do pastoračnej práce, sú často vystavení pokušeniu prijať efektívne modely riadenia, plánovania a organizovania inšpirované svetom biznisu, ale aj životný štýl a mentalitu, ktoré sú skôr vedené svetskými kritériami úspechu a dokonca moci, než kritériami, ktoré nám Ježiš predstavil v Evanjeliu," povedal František v druhom prejave počas svojej kórejskej cesty, ktorý adresoval biskupom krajiny. Varoval rýchlo sa rozvíjajúcu kórejskú cirkev pred upadnutím do pokušenia triumfalizmu a nasledovania obchodných modelov.
Pápež vyzval biskupov, aby boli "strážcami pamäte a nádeje". "Ste dedičmi mimoriadnej tradície, ktorá vznikla a rástla najmä vďaka lojalite, vytrvalosti a práci generácií laikov. Skutočnosť, že história kórejskej cirkvi začala priamym stretnutím so Slovom Božím, je dôležitá. Bola to vnútorná krása a integrita kresťanského posolstva - Evanjelium a jeho výzva k obráteniu, vnútornej obnove a životu lásky - ktorá zasiahla Yi Byeoka a prvú generáciu staršej šľachty. Kórejská cirkev sa pozerá na reflexiu tejto čistoty, aby objavila svoje pravé Ja." Pripomínajúc, že laici boli tými, ktorí zaviedli vieru v Kóreu, František dodal - bez prípravy - že to znamená, že "necítili pokušenie klerikalizmu".
Pokračoval ale ďalej a povedal: "byť strážcami pamäte je viac než pamätať a vážiť si darov minulosti. Taktiež to znamená maximálne využiť duchovné zdroje získané z týchto darov, aby sa s dychtivosťou a odhodlaním vyriešili nádeje, sľuby a výzvy budúcnosti. Ako ste si všimli, život a poslanie Kórejskej katolíckej cirkvi nemožno merať vo formálnom, kvantitatívnom a inštitucionálnom zmysle, ale musia byť videné v jasnom svetle Evanjelia a jeho výzvy k obráteniu sa k Ježišovi Kristovi. Byť strážcami pamäte znamená byť si vedomý toho, že Boh je zodpovedný za rast a že je to zároveň výsledkom trpezlivej práce a vytrvalosti, a to tak v minulosti, ako aj v súčasnosti. Naša pamäť o mučeníkoch a predošlých generáciách musí byť realistická, nie idealizovaná alebo "triumfálna". Nemôžeme pokračovať touto cestou, ak sa pozrieme späť do minulosti, bez toho, aby sme počúvali Božiu výzvu na obrátenie v súčasnosti; toto v skutočnosti spomaľuje alebo dokonca zastavuje náš duchovný progres."
František vyzval kórejskú cirkev, aby prijala "misijnú úlohu" rozvíjajúcu "tú duchovnú chuť, ktorá nám dáva schopnosť privítať a identifikovať sa s každým členom Kristovho tela. Naše spoločenstvo musí venovať osobitnú pozornosť deťom a starším." František predovšetkým vyzval biskupov, aby podporovali výchovu mladých ľudí vo všetkých fázach, od katolíckych univerzít po školy, "počínajúc od základných škôl". Taktiež zdôraznil význam preukazovať "záujem o chudobných", čo je ďalším dôležitým bodom jeho cesty do Kórey. "Tento záujem sa musí prejaviť nielen prostredníctvom konkrétnych charitatívnych iniciatív - ktoré sú dôležité - ale tiež prostredníctvom dlhodobej práce v sociálnej, profesijnej a vzdelávacej sfére", povedal pápež. František varoval pred rizikom obmedzenia našej pomoci chudobným na charitatívnu činnosť, zabúdajúc na to, že každý z nich musí rásť osobne a byť schopný vyjadriť svoju osobnosť dôstojne, kreatívne a kultúrne. Solidarita s chudobnými "by sa mala považovať za zásadný prvok kresťanského života; toto musí preniknúť do srdca a mysle veriacich a musí sa odrážať v každom aspekte cirkevného života prostredníctvom kázní a katechézy, ktoré musia byť založené na bohatom dedičstve sociálnej doktríny Cirkvi".
Napokon hovoriac o výzvach, ktorým Cirkev čelí v čoraz viac sekularizovanej a materiálnej spoločnosti, František rozprával o pokušení, ktorému čelia ľudia zapojení do pastoračnej práce. Podľa pápeža toto pokušenie spočíva v "prijatí efektívnych modelov riadenia, plánovania a organizovania, ktoré sú inšpirované svetom biznisu, ale tiež prijatí životného štýlu a mentality, ktoré sú skôr vedené svetskými kritériami úspechu a dokonca moci, než kritériami, ktoré nám Ježiš predstavil v Evanjeliu". Hoci boli tieto slová myslené pre Kóreu, dajú sa použiť aj v iných kontextoch, počnúc reformou Rímskej kurie a jej rôznych štruktúr, najmä jej ekonomických a finančných úradov. V týchto prípadoch je rozhodne priestor na zlepšenie a potrebujú byť viac transparentné. Musí sa tak udiať ale bez úplnej štandardizácie ich procesov, inak by zapadli do modelov sveta biznisu, čím by zabudli na jedinečnú a pôvodnú povahu Cirkvi.
V ďalšej nepripravenej pripomienke pápež dodal: "v čase hospodárskeho rastu je Cirkev vystavená pokušeniu zanedbávať chudobných a svoje poslanie chudobnej Cirkvi pre chudobných, spoliehajúc sa na hmotné statky a organizáciu".
"Beda nám, ak je kríž zbavený svojej moci, aby súdil múdrosť na tomto svete! Vyzývam vás a kňazov, aby ste sa od tohto pokušenia odvrátili, nech sa prejaví v akejkoľvek podobe. Dúfam, že sa dokážeme zachrániť pred touto duchovnou a pastoračnou svetskosťou, ktorá dusí Ducha a nahrádza obrátenie samoľúbosťou a končí sa otupením misijného zápalu!" uzavrel František.