Dokážem odpustiť protestantom a protestantizmu väčšinu vecí.
Dokážem odpustiť protestantom Stranu Nič-nevediacich (Know-nothing Party) a ich vražednú nativistickú zburu vo Filadelfii, neznesiteľné zákony, krvavý pondelok a oranžové nepokoje v New Yorku v rokoch 1871 a 1872. Odpúšťam im za "Blainove dodatky", ktorými sa zakazovalo používať daňové peniaze na financovanie katolíckych farských škôl.
Tiež im dokážem odpustiť KKK a financovanie mexického ateistického genocídného maniaka Plutarca Aresu Callesa v jeho úsilí zabíjania Katolíkov počas Kristiády. Dokážem im odpustiť označovanie všetkých pápežov za "Antikristov" a "babylonských štetiek".
Odpúšťam im aj podporu Supremačného aktu Henricha VIII., vďaka ktorému Cirkev získala mnohých moderných mučeníkov. Okrem toho im odpúšťam Akt o predídení a fiktívne, tzv. "pápežské sprisahanie". Odpúšťam im aj skutočnosť, že ako Katolík nikdy nebudem sedieť na britskom tróne, hoci doslova všetci ostatní to majú povolené.
Dokážem odpustiť protestantom ťažkosti v Írsku a Olivera Cromwella a nim spôsobený zemiakový hladomor, jatky a vojenskú okupácie tejto krajiny. Odpustil som im zotročenie 50000 mužov, žien a detí, ktoré boli násilím vyvedené z Írska a poslané na Bermudy a Barbados ako veční sluhovia - prví americkí otroci.
Odpúšťam im za kanadské Gavazziho nepokoje, Oranžský rád a Ontarijské nariadenie 17, ktoré privolalo skazu katolíckych škôl v Quebecu. Ani nebudem spomínať Americkú ochrannú asociáciu a ich kanadských kolegov, Protestantskú ochrannú asociáciu, keďže som sa rozhodol odpúšťať. Taktiež odpúšťam protestantom za nútené konvertovanie katolíckych odsúdených a politických väzňov na anglikánstvo v Austrálii; nútené konverzie sú niečo, čo moslimskí teroristi vykonávajú už 1400 rokov.
Odpúšťam protestantom za 500 rokov chrlenia jedu a síry z úst pouličných kazateľov a poklepávačov na dvere - hlboká protikatolícka nenávisť, ktorá je jadrom primitívneho mormonizmu, adventizmu siedmeho dňa a svedkov Jehovových - no nie iba ich. V skutočnosti tvorí podstatnú časť tradičného anglikánstva, metodizmu a iných foriem "mainstreamového" protestantizmu.
Odpúšťam protestantom, ktorí odmietajú označovať Katolíkov za "kresťanov".
Tiež im odpúšťam úmyselné ignorovanie 1500 rokov pred Martinom Lutherom, keď každý, kto bol v západnej Európe kresťanom, bol nevyhnutne Katolíkom.
Odpúšťam im za Bismarckov Kulturkampf, inšpiráciu pre dnešné útoky na náboženskú slobodu v Amerike a Európe. Nebojte sa, Jack Chick a vaše ignorantské a jedovaté texty "Chick Tracts" a označovanie Katolíkov za "Mackerel Snappers" (pozn. prekladateľa: doslovný preklad - chňapači makriel) - všetko je odpustené.
Odpúšťam Martinovi Lutherovi za vnucovanie znesvätenej a výraznej upravenej Biblii svetu predstierajúc, že Boh "by to tak chcel". Luther odstránil zo Starého zákona sedem kníh a častí troch ďalších - v celku sa nazývajú Septuaginta a tak to nazýval už samotný Kristus, keď kráčal medzi nami.
Takisto odpúšťam Martinovi Lutherovi, že prijal financie od Sulejmana Skvostného, sultána moslimskej Osmanskej ríše, keď mal "ťažkosti" vystúpiť z Katolíckej cirkvi. Luther plánoval hodiť kresťanstvo cez palubu pre radosť a zisk, keď vyzval svojich kolegov-protestantov, aby sa spojili s moslimskými Turkami a porazili Katolícku cirkev a spolu s ňou aj Európu. Sulejman dokonca rozšíril svoju veľkorysú náklonnosť k všetkým protestantom v Maďarsku a Rumunsku, keď už neboli "kresťanmi" (t.j. verní pápežovi). Sultán vyzval Luthera a protestantov, aby sa zjednotili pod moslimskou zástavou a porazili cisára i pápeža. Prosím nezabudnime, že Sulejman-terorista netúžil po ničom inom, ako vymazať kresťanstvo z planéty - rozprávajte o politike a jeho zvláštnych kamarátoch!
Ale všetko je odpustené ... Prisahám.
Odpúšťam protestantom za absurdnú televíznu šou 700 Club a ich otravné útoky na jedinú, pravú, svätú, Katolícku a Apoštolskú cirkev. Odpúšťam protestantom tiež za to, že im trvalo 500 rokov, aby si uvedomili, že Sola Scriptura je obrovským nezmyslom a že aj Luther prejavoval silnú oddanosť k Blahoslavenej Panne Márií - prvej kresťanke, Matke Božej a v skutočnosti druhej najcitovanejšej osobe v evanjeliách.
Taktiež odpúšťam protestantom za ich kognitívnu disonanciu, keď súčasné trvajú na tom, že: 1) všetci majú právo interpretovať Bibliu po svojom a všetci majú rovnakú pravdu a 2) Katolíci nesprávne interpretujú Bibliu bez ohľadu na to, ako to robia.
Odpúšťam protestantom za ich antikatolicizmus, ktorý historik John Hingham označil za "najbujnejšiu a najpevnejšiu paranoickú agitáciu v americkej histórii,". Historik Arthur Schlesinger to zase pomenoval ako "najhlbšiu zaujatosť v histórii amerického ľudu."
Odpúšťam tiež protestantom za ich podporu násilia voči Katolíkom počas tzv. "Osvietenstva" a za rozvoj slobodomurárstva, brazílsku "náboženskú otázku", kolumbijskú La Violenciu a masaker Michelade z roku 1567. Exotický magikalizmus slobodomurárstva mimochodom výrazne prispel k rozvoju mormonizmu, unitarizmu, adventizmu siedmeho dňa, kresťanských scientistov a ariánskych perspektív Jehovových svedkov.
Na to všetko nemám nič iné než odpustenie.
Odpúšťam protestantom, že prinútili spomaliť o. Mikuláša Kopernika až do jeho smrti v teórii heliocentrizmu, hoci jeho priateľ, pápež Pavol III., ho vyzýval, aby publikoval, dokým bol stále nažive. Otec Kopernik zrejme dúfal, že nerozčúli Luthera a Melanchthona, ktorí obaja pohŕdali heliocentrickou paradigmou kňaza a obávali sa, že jeho teórie iba viac odcudzia protestantov od Cirkvi, z ktorej pôvodne vystupovali.
Toto nie je prázdne kresťanské klišé - skutočne im odpúšťam za Veľkú tragédiu, tzn. ich rozdelenie s Rímom v šestnástom storočí.
Tiež im odpúšťam zjednodušujúce, otravné a jedovaté vyhrážky a pózy Jána Kalvína, Iana Paisleyho a baptistov z Westboro. Ďalej odpúšťam protestantom ich podporu a škodoradosť, keď sa stiahli a nič nerobili počas Červeného teroru v Španielsku a počas Hitlerových represií smerom ku Katolíckej cirkvi, najmä v prípade noci dlhých nožov. Ale moje odpustenie nie je obmedzené iba na túto odpornú hanbu. Vlastne odpúšťam aj explicitnú podporu šogunátu Tokugawa zo strany holandských protestantov, keď zmasakrovali desiatky tisíc japonských Katolíkov v šestnástom storočí.
Navždy som im odpustil 500 rokov antikatolíckych stereotypov, typických pre diela Jama a kyvadlo od Edgara Allana Poea, Cestu pútnika od Paula Bunyana a Talian od Anny Radcliffe.
Odpúšťam im podporu/hýčkanie zúrivo fundamentalisticky ateistickej skupiny "Američania spolu za odluku Cirkvi od štátu", ktorá bola pôvodne výslovne protikatolíckou organizáciou nazývanou "Protestanti a iní Američania spolu za odluku Cirkvi od štátu."
Odpúšťam všetkým protestantom, ktorí ukrižovali európsku históriu svojou zákernou a nešikovnou "čiernou legendou", ktorá otrávila myseľ stoviek miliónov ľudí, ktorí radšej veria lži o inkvizícii, než by radšej riskovali prečítaním si knižky o tejto téme.
Protestantom odpúšťam dokonca aj za nespočetné množstvo falošných proroctiev týkajúcich sa konca sveta, ktoré sa znova a znova ukázali byť ako absolútne nepravdivé. Bokom im odpúšťam aj ignorovanie Svätého písma, ktoré konkrétne vysvetľujú, ako rozpoznať skutočného Božieho proroka od falošného:
Ak sa v duchu opýtaš: Akože môžem poznať slovo, ktoré nepovedal Pán? Toto ti bude znamením: ak sa to, čo predpovie prorok v Pánovom mene, nesplní, to nehovoril Pán, lež prorok rozprával vo svojej pýche, preto pred ním nemaj strach! (Deut. 18:21-22)
Okrem toho odpúšťam protestantom, že ignorujú Kristove vlastné slová (sviatočné slová), keď poveruje sv. Petra vedením Cirkvi:
A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. (Mt, 16:18)
A ako v predchádzajúcej časti, protestanti budú ignorovať najdôležitejší fakt, že Kristova jediná, pravá, svätá, Katolícka a Apoštolská cirkev nikdy nezlyhá. Dokonca ani brány pekelné ju neporazia. Z toho vyplýva, že ak organizácia, ktorá tvrdí, že je inšpirovaná Duchom Svätým, skutočne zlyhá, znamená to, že Duch svätý s nimi skutočne nebol, ako v prípade novokrstencov, shakerov a puritánov. V Amerike denne skončí 11 protestantských cirkví. Nie je možné určiť, koľko ich skončí na celom svete. V súčasnosti je na svete 41 000 protestantských cirkví, čo znamená, že najmenej 40 999 sa úplne mýli. Toto číslo nezahŕňa desiatky tisíc protestantských cirkví, ktoré zlyhali za posledných 500 rokov. Boh zjavne nerozdáva rôzne posolstvá, aby úmyselne rozosial nesúhlas, zmätok a lži ... avšak to mi pripomína nižšiu bytosť, ktorá si toto práve vychutnáva (Jn. 8:44).
Ale čo im nedokážem odpustiť, aspoň doposiaľ nie, je ich nevýrazné hnutie obnovy (restoracionizmus) - myšlienka, že Boh určitým spôsobom urobil pred 2000 rokmi chybu, keď odovzdal kontrolu jedinej, pravej Cirkvi do rúk Katolíckej cirkvi a pápežstvu, ktorého zakladateľom bol sv. Peter, ako svedčil Kristus nie raz, ale dvakrát v Novom zákone (Mt. 16: 18-19, Jn. 21:15-17).
Restoracionizmus je presvedčenie, že kresťanstvo by malo byť obnovené tak, aké bolo počas Apoštolskej éry využívajúc iba Písmo sväté - projekt odsúdený na neúspech. Ich cieľ obnoviť kresťanstvo do jeho pôvodnej podoby bol súčasťou kresťanstva 2000 rokov a v skutočnosti sa aj sv. František Assisi chcel "vrátiť ku koreňom", no nedopustil sa chyby uveriť, že Boh pochybil, keď poveril riadením sv. Petra a jeho nástupcov. Skôr veril v zmenu zamerania Cirkvi - a nechcel meniť dogmy a právomoci.
Toto nie je niečo, čo by sa dalo veľkoryso prehliadnuť ako ich minulé genocídy Katolíkov na viacerých kontinentoch alebo dokonca znesvätenie našich najsvätejších miest za posledných 500 rokov. Biliardy protestantských lží sú v porovnaní s týmto rúhaním ničím.
Tvrdiť, že Boh sa v čomkoľvek zmýlil, je hlúpou bezbožnosťou a rúhavým kacírstvom.
Lutherovo "Ecce ego sto!" znie čoraz viac ako Luciferovo "Non serviam!"
Restoracionizmus je prekliatím. Boh nerobí žiadne chyby (Ž 19: 7-10). Nemumle alebo nestoná ako Alah (Ž 12: 6-7). Nie je zmätený či tvrdohlavý (Neh. 9:6). Nepotrebuje od nikoho žiadnu pomoc alebo čokoľvek (Kol. 1:6). Jeho rozhodnutia sú konečné a dokonalé v láske a spravodlivosti (Prís. 16:10). Nemusí sa obhajovať (Rim. 1:20). Neprijíma žiadnu radu (Ž 33:11).
Keď Boh udelil správu Petrovi a jeho nástupcom, Boh tým nemyslel "dobre ... môžete to mať na starosti, pokým to ľudia v šestnástom storočí nebudú vedieť lepšie."
Restoracionizmus je za hranicami chápania. Boh nie je nedokonalý, a preto ktokoľvek, kto uctieva nedokonalého Boha, neuctieva Trojicu (Ž 18:30).
Moslimovia taktiež oslavujú obdobný restoracionizmus, keď veria, že islam je to, čo má Alah stále na mysli, no jednoducho si nebol istý, ako to úspešne realizovať, až kým neprišiel Mohamed. Moslimovia veria, že židia i kresťania sa stali skazenými spolu s ich posvätnými písmami, ktoré sú "nedôveryhodné" vďaka Alahovým machináciám. A len oni dokážu dokonale a úplne pochopiť "pravý plán" Boha.
Znie vám to povedome?
Ale ak je to pravda, ako v prípade protestantizmu, tak potom ako sa mohlo v prvom rade prekrútiť Božie posolstvo? Nevedel by Boh, že jeho posolstvo spôsobí chaos? Ak je všemohúci a vševediaci, potom by to vedel. Menší boh by ľahko upadol do tohto omylu.
Prečo bol taký nerozumný, že pôvodne dôveroval nesprávnym ľuďom? Ako si mohli obyčajní smrteľníci uvedomiť niečo, čo on nedokázal (Jób 38: 1-41: 34)?
Ale čo je dôležitejšie, ako môžeme dôverovať tomuto nedokonalému božstvu, keď teraz prichádzajú noví poslovia, z ktorých žiadny nie je božský? Možno sa toto božstvo znova zamieňa. Je to klzký svah, ktorý sa ľahko usvedčuje z omylu.
Osobne nevidím rozdiel v tom, čomu títo kresťanskí obnovitelia veria a čo ponúka ich islamská protistrana. Nie je zvláštne, že moslimovia pred 500 rokmi podporovali protestantov finančne, politicky a ideologicky - takpovediac vrana k vrane sadá.
No hlavným dôvodom, prečo odsudzujem restoracionizmus, je to, že sa jedná o stratený prípad. Ak niekto verí v zlé grandiózne konšpiračné teórie, tak zo seba robia hrdinu/šampióna, ktorých vyhľadáva Boh. Je to iba na nich! Sú tou tenkou svätou hranicou, ktorá oddeľuje poriadok a chaos - medzi nebom a peklom. A keďže sú uistení o svojom posvätenom stave, všetko a čokoľvek si myslia, hovoria a robia je akceptovateľné. Napokon ide o to, čo "Boh žiadal" po celú dobu...