topic.jpg

Nigérijský biskup: "USA nám kvôli svojej populačnej politike nepomôžu proti Boko Haram"

233
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Nigérijský katolícky biskup tvrdí, že dôvodom odmietavého postoja Obamovej administratívy k poskytnutiu vojenskej podpory v boji proti militantnej islamistickej skupine Boko Haram, je zameranie vlády USA na populačnú kontrolu a na pro-homosexuálny "kultúrny imperializmus" v Afrike. Biskup Emmanuel Badejo z Oyo pre online katolícky magazín Aleteia uviedol, že "na tom, čo sa deje má spoluúčasť celý Západ".

Interview s biskupom sa odohrávalo počas toho, ako Rím a talianska vláda zvyšovali bezpečnostné opatrenia v súvislosti s ohrozením islamskými militantmi. Za primárny cieľ islamských militantov, prichádzajúcich v migračných vlnách utečencov na člnoch z Líbye, sa totiž pokladá práve Taliansko. Šíria sa správy o prepojení Boko Haram s islamistickou skupinou ISIS so základňou v Sýrii, ktorá vo februári 2015 zavraždila v Líbyi 21 egyptských koptských kresťanov. Biskup Badejo hovorí: "Západné krajiny sú ochotné urobiť čokoľvek, čo môže zredukovať populáciu. Afrika podľa mňa veľmi trpí pod nadvládou kultúrneho imperializmu, ktorý hrozí, že rozleptá a zničí naše kultúrne hodnoty. Populačná explózia v Afrike sa nadmieru dramatizuje, no vítané je všetko, čo sa dá urobiť na zníženie alebo obmedzenie rastu počtu obyvateľstva."

Zároveň sa však nerobí nič na zastavenie systematického vyvražďovania civilistov, čo je pracovnou metódou Boko Haram. USA uviedli, že Nigérii v boji proti Boko Haram pomôžu len vtedy, ak upravia svoje zákony, týkajúce sa homosexuality, plánovania rodičovstva a kontroly pôrodnosti (potraty). Podľa b. Badeja ide o politické vydieranie, ktoré nazval "trestným činom" a priamym protikladom údajnej oddanosti Západu "slobode". V roku 2014 USA energicky odsúdili zákon, zakazujúci homosexuálnu aktivitu, prijatý Nigérijským parlamentom. Obaja - vtedajší štátny sekretár USA John Kerry a jeho predchodkyňa Hillary Clintonová - uviedli, že presadzovanie a podporovanie "práv" gayov je "top priorita" zahraničných politikov USA. Biskupovo tvrdenie, že z tejto politiky vyplýva aj odmietnutie USA pomôcť Nigérii v boji proti Boko Haram, vychádzalo zo slov republikánskeho kongresmana Steve Stockmana, ktorý krátko po prijatí nigérijského zákona zistil, že USA mali "informáciu", ktorá by krajine pomohla vrátiť späť 200 dievčat, ktoré unieslo Boko Haram. "Chybou na našej strane - strane USA - je, že máme zákony, ktoré nám zabraňujú podeliť sa o takúto informáciu s nigérijskou armádou. A ďalším dôvodom je, že sa nám nepáčia niektoré aspekty sociálnej politiky vlády Nigérie", povedal Stockman.

Biskup Badejo hovorí, že pre Afričanov je "život posvätný" a že "toto sú hodnoty, ktoré prechovávajú vo svojom srdci a ktoré si chcú zachovať aj naďalej". Povedal, že súčasná západná civilizácia je "chorá", keď dokáže "sledovať ako v Nigérii denne zomierajú stovky ľudí a potom jednoducho len odvrátiť pohľad".

To, čo Západ hovorí o "ľudskej dôstojnosti a ľudských právach je čistým pokrytectvom. Rapídne u nich klesol zmysel pre úctu k posvätnosti života. A toto všetko chcú za každú cenu implantovať Afrike - podľa nás je to nemorálne a nespravodlivé." Biskup ďalej zdôraznil, že "dieťa je pre Afričanov vzácnym pokladom, aj keď vyrastá v ťažkých podmienkach. Na Západe ak dieťa nemá mať ten najlepší život, nech radšej ani nežije. Takýto postoj však Afričania nemajú."

"Desaťročia politickej korupcie a spoločenskej ľahostajnosti, zlyhanie nigérijskej vlády vo vzdelávaní, výchove a poskytnutí príležitosti mladým ľuďom, odtrhnutie od domorodej Hausa kultúry a neplnenie prísľubov demokratickej vlády o zlepšení ich života, viedlo k tomu, že z mladých ľudí sa stala živná pôda pre Boko Haram", povedal biskup. Biskup Badejo pochádza zo západnej Nigérie a povedal, že kresťania a moslimovia tam žijú v pokoji a vzájomne si pomáhajú. Je priam nepredstaviteľné, že by tam malo mať hlavné slovo Boko Haram alebo iné militantné islamistické skupiny a presviedčať tamojších mladíkov, aby začali zabíjať. Odborníci tvrdia, že islamistická rasistická organizácia Boko Haram si už podrobila 20% nigérijského územia, ako aj časti susedného Čadu, pre svoj "kalifát", ktorý vytvára systematickými bombovými útokmi, masovými vraždami, zotročovaním a unášaním ľudí. Štátny department USA  pokladá "kalifát" Boko Haram za jediný "silný štát" v danej oblasti a poznamenáva, že politicky slabá a skrz-naskrz skorumpovaná nigérijská vláda nemá takmer žiadnu moc zastaviť ich. Biskup Badejo sa sťažuje na absolútny nezáujem západných médií o neutíchajúcu islamistickú krízu v severnej Nigérii:

"V dôsledku terorizmu zomierajú v Nigérii desiatky tisíc ľudí. Keď zomrie takto jeden človek, je to veľmi zlé, keď ich zomrie o niečo viac, je to horšie - podobne ako vo Francúzku a vtedy sa zdvihla vlna protestov po celom svete. Prečo teda vo Francúzsku áno a v Afrike, kde ide o desiatky tisíc ľudí, nie?! Na toto mi zatiaľ ešte nikto neodpovedal."

Na otázku, či biskup vie niečo o formálnom prepojení ISIS a Boko Haram, odpovedal, že takúto informáciu je veľmi ťažké získať, no zistilo sa, že militanti z Boko Haram, ktorých uväznila nigérijská vláda, neboli etnickí Nigérijčania. Je verejným tajomstvom, že Boko Haram "získava posily z iných skupín, pochádzajúcich zo severu Afriky a ešte ďalej, ako sú aj tí, čo bojovali v Líbyi a čo bojujú v Sýrii."

Vrahovia 21 koptských kresťanov zverejnili video z týchto príšerných vrážd s "posolstvom, podpísaným krvou pre národ Kríža". Jeden z vrahov na videu hovorí: " ... dnes na juh od Ríma, na islamskej pôde, z Líbye, posielame ďalší odkaz". Po vraždách jeden z teroristov povedal: "S Alahovým súhlasom dobyjeme Rím; taký je prísľub nášho Proroka, pokoj s ním". Na videu počuť, ako niektorí z mužov šepkajú pred popravou meno ´Ježiš´

Štátny department USA vo svojom vyhlásení, ku ktorému sa pridalo Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia, povedali len toľko, že "...vražda 21 egyptských občanov v Líbyi teroristami ISIS len znovu podčiarkuje naliehavú potrebu politického riešenia konfliktu v Líbyi". Na rozdiel od nich egyptská vláda, ktorá sa dostala k moci po vypudení Islamistického moslimského bratstva (IMB), vyhlásila týždenný smútok v celom národe. Egyptský premiér Ibrahim Mahlab oznámil, že vláda uvoľňuje financie na stavbu kostola, zasvätenému 21 mučeníkom a že rodiny obetí obdržia finančnú kompenzáciu. Katolícky biskup v egyptskej Gize, Antonios Aziz Mina, povedal: "Meno Ježiš bolo posledným slovom na ich perách. Títo muži sa sa celkom zverili do rúk Toho, ktorý ich hneď po smrti prijal. To meno, zašepkané v poslednej chvíli ich života, akoby spečatilo ich mučeníctvo."    

Pri čoraz väčšej hrozbe invázie islamistických militantných skupín do Európskych krajín vyhlásil taliansky minister zahraničných vecí, Paolo Gentiloni, že Taliansko je "v prípade nevyhnutnosti pripravené bojovať". Zdôraznil však, že Taliansko nebude útočiť zo vzduchu podľa vzoru Egypta, či Jordánska: "Povedať, že sme na frontovej línii neznamená vyhlásenie dobrodružnej krížovej výpravy. Taliansko je pripravené prispievať k mierotvornému úsiliu, opravovať infraštruktúru a zabezpečiť vojenský výcvik miestnym milíciám." Premiér Matteo Renzi dodáva, že so 40% skrátením armádneho rozpočtu "nie je doba na vojenskú intervenciu. Čakáme na vyjadrenie Bezpečnostnej rady OSN".

Aj Štátny sekretariát Vatikánu sa vyjadril, že vojenská odpoveď v Líbyi by sa mala zvažovať až ako ´posledná možnosť´. Paroliniho výzva k diplomatickému riešeniu prišla, keď sa vynorili správy o tom, ako ISIS zaživa upaľuje zajatcov v Iraku. BBC prišlo so správou, že policajný riaditeľ Bagdadu vyhlásil, že militanti ISIS zajali a zapálili 45 civilistov po tom, čo zabrali mesto. Boli medzi nimi aj rodinní príslušníci členov Irackých bezpečnostných zložiek. Uviedol, že ISIS popravil v meste minimálne 100 ľudí.