Išlo svojím spôsobom o bezočivý sociálny experiment, vychádzajúci z moderného presvedčenia, že chlapci a dievčatá sa koniec-koncov od seba až tak veľmi neodlišujú. Zámerom BBC bolo vytvoriť rodovo neutrálnu triedu 7-ročných žiakov za účelom TV dokumentu. Producenti uvažovali čo by sa stalo, keby v priebehu 6 týždňov odstránili všetky rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Zmenilo by to spôsob myslenia detí a ukončilo rozpory, súvisiace s rozdielmi medzi nimi?
Odstránili sa teda typicky chlapčenské futbalové zápasy a typicky dievčenské rozprávky o princeznách; namiesto toho sa zaviedli zmiešané športové tímy, unisex knihy a plagáty, hlásajúce že ´chlapci sú citliví´ a ´dievčatá sú silné´. Program BBC2 ´Už žiadni chlapci ani dievčatá: môžu sa naše deti gender/rodovo oslobodiť?´ sa prezentuje ako gender/rodový problém z detstva, ktorý je čoraz spornejší a komplexnejší.
Narastá počet mladých ľudí, ktorí sa identifikujú ako opačné pohlavie alebo ako ´non-binary´, čiže ani žena, ani muž. Rastie aj množstvo inštitúcií, od škôl až po políciu a nemocnice, ktoré vynakladajú až enormné úsilie aby sa vyhýbali rozdeľovaniu ľudí podľa pohlavia. Vláda oznámila plán ako chce dovoliť dospelým legálne si zmeniť pohlavie bez medicínskej diagnózy. V budúcnosti každý človek, ktorý si chce zmeniť rod, len jednoducho urobí štatutárne vyhlásenie že má v úmysle žiť podľa rodu, na ktorý sa ´premenil´, až kým nezomrie.
Stredobodom programu BBC sú tvrdenia Dr. Abdelmoneima, že "odhliadnuc od odlišných pohlavných orgánov neexistujú u 7-ročných detí žiadne majoritné fyzické rozdiely a aj ich mozgy sú takmer identické". Dôvod, prečo sa chlapci správajú tak odlišne k dievčatám, tkvie podľa neho v tom, ako sú vychovávaní, aké hračky sa im dávajú a ako ich kto povzbudzuje. Deti dnes totiž žijú vo svete, v ktorom im dospelí ustavične vysielajú signály čo znamená byť chlapcom a čo znamená byť dievčaťom. Takže rodičia, ktorí hovoria, že deti sa určitým spôsobom správajú alebo sa hrajú s určitými hračkami preto, lebo je to v ich prirodzenosti - to všetko pochádza od nich. Upozorňuje na to, že rozdiely medzi chlapcami a dievčatami, ktoré sa zbierajú už od mladého veku, vedú neskôr v živote k rodovej nerovnosti. Zdá sa, že jeho obavy sa zrodili vo chvíli, keď žiakov na škole Lanesend požiadali aby popísali čo dievčatá a chlapcov od seba odlišuje. Chlapec Louis si všimol: "Podľa mňa sú chlapci bystrejší ako dievčatá, pretože chlapec sa ľahšie stane prezidentom." Žiačka Kara opísala dievčatá ako ´pekné´ a dodala: "Keď má žena dieťa, musí zostať doma, zatiaľ čo muž ide do práce aby zarobil peniaze." Tiffany jednoducho povedala: "Podľa mňa sú muži lepší vo vedúcich pozíciách."
V sérii psychometrických testov Dr. Abdelmoneim (Dr. A) spolu so svojím tímom vypozoroval, že dievčatá majú oveľa nižšie sebavedomie než chlapci a majú tendenciu podceňovať svoje schopnosti. V porovnaní s nimi chlapci preceňujú svoje schopnosti niečo dosiahnuť a majú problémy s vyjadrovaním celej škály emócií okrem hnevu. Pozorovací tím ponúkol škole celú sériu zmien - ako prvé navrhli zaviesť používanie mien ako ´miláčik´ alebo ´zlatko´ pre dievčatá a ´kamoš´ alebo ´maník´ pre chlapcov; zo šatní sa majú odstrániť oddelené priestory pre chlapcov a dievčatá. Pozornosť ďalej upriamili na školskú knižnicu - vyradili z nej tituly, určené priamo pre chlapcov, napr. príbehy Star Wars a namiesto toho zaradili "alternatívu", kde z pazúrov príšery zachraňuje princezná princa, a nie naopak.
Ďalej sa zamerali na povolania, v ktorých odjakživa existuje tradičné ´rozdelenie´ na ženské a mužské: dievčatá automaticky vymenovali napr. kaderníčku, opatrovateľku detí a nechtovú dizajnérku za prácu pre ženy a chlapci vymenovali futbalistu, tenisového trénera a kapitána lode za typicky mužské práce.
Grace povedala: "Podľa mňa je požiarnik práca pre chlapca, pretože požiarnici musia narábať s veľkými rebríkmi, čo je naozaj veľmi ťažké." Dr. A k tomu poznamenáva: "Na jednej strane to vyznieva ako neškodné detské rozprávanie, no v mysliach 7-ročných detí niet pochýb - je práca, ktorú robia muži a práca, ktorú robia ženy, bodka." Aby nabúrali "predsudky" detí o zamestnaniach, ponúkol im TV štáb ´alternatívu´: muža baleťáka, ženu montérku, muža umeleckého maskéra a ženu kúzelníčku. Táto výmena rolí deti spočiatku šokovala, no dievčatá už o chvíľu študovali motor auta a chlapci skúšali tanečné piruety.
Jedna z vecí, ktoré chcel BBC tím celkom zlikvidovať bol všeobecný názor, že chlapci sú silnejší než dievčatá. "Ako lekár rozumiem telu - viem ako rastie a ako sa mení. Viem teda aj to, že v množstve svalovej hmoty niet rozdielu medzi chlapcom a dievčaťom až do puberty", povedal Dr. A.
Na dôkaz svojho tvrdenia urobil silový test - každé dieťa malo jarmočným kladivom trikrát udrieť a rozozvučať hore umiestnený zvon. Chlapci a dievčatá v triede dosiahli rovnako po 10 bodov, no namiesto zotretia rozdielov v triede, deti to emočne vykoľajilo a zmiatlo; Lexi, ktorá najlepšie skórovala, sa rozplakala: ´Spočiatku som vôbec nemyslela, že niečo také dokážem.´ Riley, temperamentný chlapec, sa po teste hodil o zem a srdcervúco sa rozplakal, keď sa mu nepodarilo do zvona udrieť ani raz. Napokon aj Dr. A začal spochybňovať fungovanie tohto projektu: "Obávam sa, že to, čo som robil, rozrušilo a znervóznilo kopu detí a nemalo ani najmenší efekt."
Svoj experiment skúšal aj na základnej škole v Cowes na ostrove Wight, kde deti spočiatku reagovali celkom pozitívne, až kým Dr. A nezasiahol zrejme najdôležitejšie miesto, ktoré znamená pre malých chlapcov a dievčatá zásadnú odlišnosť - toalety. Keď totiž v triede vyhlásil, že deti môžu chodiť na spoločné záchody, ozvalo sa jednoznačné a zborové "Nie!" Tvorcovia tohto ´programu´ však trvajú na tom, aby pokračoval ďalej. Dr. A pripustil, že ´deťom sa vec so záchodmi akosi nepozdáva. Dievčatá sa cítili nepríjemne a chlapci vychádzali s nezapnutým opaskom a neumyli si ruky´. Rodičia detí boli z celého experimentu rovnako nešťastní ako deti. Po odchode TV štábu vrátila škola všetko do pôvodného stavu. Dr. A skonštatoval, že keď už nič iné, aspoň majú nové toalety, ktoré chcú označiť ako gender/rodovo neutrálne. Tu sa však proti tomu stavajú najmä rodičia starších detí.
Učiteľ v testovanej triede však nechce všetko ´vzdať´. Povedal, že v triede sa pokúsi pokračovať v prijímaní gender neutrality: "Napríklad dievčatko, ktoré doteraz neznášalo futbal, sa zaradilo do družstva a jeden z chlapcov začal chodiť so svojou mamou do kurzu brušného tanca. A chcem ísť ďalej - nesnažiť sa len o gender neutrálnu triedu ale postupne aj o gender neutrálnu školu."