RÍM - Pápež František sa vo včerajšom príhovore rímskym kňazom vyjadril k tomu, že „často dochádza“ k situáciám, kedy biskupi prijímajú seminaristov „tradicionalistov“ po tom, ako ich odmietli iné diecézy. Pápež povedal, že z dôvodu, že „prezentovali samých seba ako veľmi dobrých a oddaných,“ biskupi nemohli o nich nájsť žiadne informácie, pričom neskôr prišli na to, že majú „psychické a morálne problémy.“ Vysvätenie týchto seminaristov je podľa pápeža ako „zálohovanie Cirkvi.“
Tieto vyjadrenia adresoval pápež František rímskym kňazom na stretnutí bez prítomnosti médií, aby bol zabezpečený plynulý priebeh stretnutia. Rímska agentúra Zenit News, ktorá je s Vatikánom úzko spojená, však vytvorila o stretnutí správu založenú na rozhovoroch s kňazmi – niektorí z nich mali zo stretnutia aj audio nahrávky.
Správa Zenitu hovorí, že kým sa pápež vyjadril negatívne len o seminaristoch „tradicionalistoch,“ ktorí využili svoju zbožnosť, aby zakryli svoje psychické a morálne problémy, podobné problémy sa vyskytli aj medzi liberálnym klérom. Napriek tomu však liberálni katolíci slová pápeža Františka pochopili ako návod k tomu, ako sa vyhnúť tradičným seminaristom.
Tieto pápežove negatívne referencie voči „tradicionalistom“ nie sú nové. Tento termín použil vo svojom záverečnom príhovore synodálnym otcom, ktorí sa vo Vatikáne zišli minulý október na Mimoriadnej synode o rodine. Vo svojich komentároch, ktoré boli podľa médií na Synode určené kardinálovi Raymondovi Burkemu aj iným, ktorí bojovali za zachovanie učenia Cirkvi o homosexualite a svätom prijímaní, hovoril pápež František o pokušení „tradicionalistov“ so svojou „neprístupnou strnulosťou“ a o tom, že nie sú schopní nechať sa „prekvapiť Bohom.“
Na štvrtkovom stretnutí hovoril pápež aj o pomýlenom zámere „zmeniť reformu,“ odkazujúc na túžbu a prácu mnohých veriacich – laikov i zasvätených – ktorých úsilie smeruje k obnoveniu vznešenosti časti katolíckej liturgie, ktorá sa stratila, zavedením reforiem vychádzajúcich z Druhého vatikánskeho koncilu. Pápež František sa vyjadril, že niektorí z tých, ktorí presadzujú „zmenu reformy,“ sú „svätí“ a konajú „v dobrej viere,“ predsa to však majú „pomýlené.“
Kým vysväcovanie tradicionalistického kléru, ktorý bol už niekde odmietnutý, sa sem-tam môže vyskytnúť, o odmietnutí kňazstva ortodoxným kandidátom by sa mohla napísať aj kniha. V roku 2002 bola vydaná kniha Michaela Rosea Goodbye, Good Men, ktorá odhalila, že homosexuáli a ich podporovatelia z radov radikálnych feministiek vytvorili v seminároch a kanceláriách „levanduľovú mafiu,“ teda podsvetie homosexuálov.
Rose napísal, že po mnoho rokov sa v mnohých seminároch cez týchto vrátnikov dostali len priaznivci kauzy sexuálnej revolúcie. Tí muži, ktorí sa prihlásili do seminárov a ktorí zastávali učenie katolíckej Cirkvi – a predovšetkým verili v to, že konanie homosexuálov je smrteľným hriechom a inklinácia k homosexualite je neusporiadaním vnútra – boli automaticky vylúčení.
Nedávny sexuálny škandál v radoch vysokopostaveného kléru tiež vykreslil skôr iný obraz o tom type preláta, ktorý má „psychické a morálne problémy.“
Ako príklad liberálneho biskupa s psychickými a morálnymi problémami môžeme uviesť arcibiskupa z Milwaukee, Remberta Weaklanda. Za 25 rokov pôsobenia vo funkcii biskupa so silným vplyvom v Spojených štátoch spôsobil verným katolíkom hotovú spúšť. V roku 2009 vo svojej autobiografii priznal, že je aktívnym homosexuálom.
Rose vtedy povedal, že Weklandovo odhalenie nebolo vôbec prekvapivé: „Najväčším sklamaním bolo, že jeho sexuálna perverzia a obsesia vykreslila, akým spôsobom viedol svoju arcidiecézu v Milwaukee, keď ju počas svojho pôsobenia zmenil na hniezdo liberalizmu, podporujúce odmietanie učenia Cirkvi týkajúceho sa sexuálnej problematiky. Funkcia gayov a radikálneho feminizmu boli vítané, pričom ortodoxia bola hanená.“
Arcibiskup Weakland okrem nesprávneho liberálneho videnia Cirkvi podporoval ľavicovo orientovaný disidentský klérus, ktorý krivil obraz o Cirkvi a vlastne zlyhal v nastolení disciplíny týmto kňazom. Daniel Maguire, jeden z takýchto lídrov v Cirkvi, aktívny profesor na Jesuit Catholic Marquette University v Milwaukee, je povestný svojím úsilím ukázať, že katolícka viera s potratmi súhlasí.
Počas svojej biskupskej kariéry mal Weakland niekoľko kľúčových pozícií v hierarchii USA, vrátane predsedníctva Komisie pre učenie katolíckej cirkvi o spoločnosti a ekonomike USA v rámci Národnej konferencie katolíckych biskupov. Ako odborník na liturgiu a hudbu bol vedúcou osobnosťou vo vládnucej liberálnej elite americkej Cirkvi, ktorá pracovala na potlačení tradičnej formy hudby a liturgie.