Nobelová cena za výskum kmeňových buniek

2,466
Kultúra života

22. október 2012 (LifeSiteNews.com) – Pro-life priaznivci diskutujú o udelení Nobelovej ceny za medicínu, ktorú získal doktor Shinya Yamanaka za objavenie pluripotentných kmeňových buniek. Niektorí jeho prácu úplne odsúdili, iní ju považujú za prínos, ktorý zlepší etickú medicínsku technológiu.

V roku 2007 uverejnil doktor Yamanaka, výskumník z Kjótskej univerzity, štúdiu v časopise Príroda a kmeňová bunka, kde oznámil, že jeho tím vytvoril kmeňové bunky z kožných buniek myší. Metóda, ktorú vyvinul použitím súboru štyroch génov na znovu naprogramovanie buniek, nadchla celý svet, pretože môže nahradiť neetické používanie živých ľudských embryí na získanie „pluripotentných kmeňových buniek“. (Napr. buniek, ktoré sa môžu stať akýmkoľvek typom tkaniva v tele.)

Až do tohto výskumu bol vedecký svet do veľkej miery presvedčený, že kmeňové bunky dospelého jedinca sú limitované a iba zárodočné kmeňové bunky môžu byť dostatočne poddajné na vytvorenie množstva rôznych tkanív potrebných pre lekárske postupy.

Podľa správ výboru udeľovania Nobelových cien vo Švédsku z 8. októbra, Americká liga za život (ALL) reagovala okamžite a v tlačovej správe cenu odsúdila. Pro-life organizácia oceňuje použitie kmeňové bunky dospelého jedinca, na druhej strane však narastajú obavy o zdroji génov použitých na znovu naprogramovanie buniek. Niektorí pro-life kritici si myslia, že Yamanakov tím použil vo svojom výskume nie práve slávnu HEK 293 kmeňovú líniu získanú z obličkových buniek dieťaťa potrateného v roku 1971.

„Pri tejto zložitej záležitosti musíme byť opatrní,“ tvrdí ALL. „Technický jazyk a prestížne ceny neskryjú pravdu. Podporovať vraždu nenarodeného človeka, aby sme uľahčili vedecký výskum, je neetické a trestné.“

Pro-life názory sa však v tomto bode líšia. Je pravdepodobné, že s Yamanakovou prevratnou prácou to tak ešte nejaký čas zostane. Zatiaľ čo ALL prácu odsudzuje, predseda morálnej teológie v Teologickom seminári sv. Jána Vianney v Denveri, E. Christian Brugger, napísal: „Veda môže byť mnohokrát použitá nesprávne, najmä ak ide o poškodenie alebo zničenie ľudského života. No odkedy získavanie pluripotentných kmeňových buniek zo somatických buniek znovu naprogramovaním nemusí zahŕňať vytváranie novej ľudskej existencie, výskum sa mi zdá byť morálne bezproblémový.“

Dr. David Prentice, vedúci pracovník Rady pre rodinu a výskum a bývalý univerzitný profesor, Yamanakov výskum podporil. Upozornil však, že „zlatým štandardom“ je aj naďalej výskum dospelých kmeňových buniek, ktoré sa úspešne využívajú pri mnohých liečbach.

Na druhej strane niekoľko pro-life blogerov kritizovalo Yamanaku za použitie HEK 293, líniu kmeňových buniek predanú medicínskym dodávateľom a široko využívanú v oblasti biotechnologického výskumu. Hoci použitie buniek pre medicínske výskumy pro-life predstavitelia odsúdili ako neetické, niektorí tvrdia, že princíp „nepriamej spolupráce s diablom “ môže byť použitý na liečbu a očkovacie látky vyvinuté z buniek HEK 293. Vo februári 2009 pro-life katolícky biskup Robert Vasa zo štátu Oregon uverejnil vyhlásenie, v ktorom hovorí, že očkovacie látky vyvinuté z HEK 293 môžu katolíci využiť na správny účel, vzhľadom na odstup času medzi výskumom a potratom dieťaťa.

Technologička molekulárnej biológie Rebecca Taylorová, ktorá píše pro-life etický blog Mária stretla Dolly, použitie HEK 293 vo výskume odsúdila. Dodala však, že verí, že „samotné pluripotentné kmeňové bunky nie sú nevyhnutne nemorálne“.

„Na rozvoj tejto technológie boli použité bunkové línie nezákonného pôvodu a nanešťastie sa používajú v mnohých oblastiach výskumu. Ide o použitie týchto bunkových línií, voči ktorým by sme mali mať námietky,“ povedala.

Práca doktora Yamanaku bola dlho vítaná v širokej vedeckej komunite ako hlavný vedecký pokrok a spôsob, ako sa dostať zo spornej debaty o embryonálnych kmeňových bunkách. Dr. Ian Wilmut, odborník v oblasti klonovania, ktorý vytvoril prvú klonovanú ovcu Dolly, povedal v roku 2007 britským médiám, že objav ukončí pokusy o vytvorenie klonovaných embryí na získania kmeňových buniek, čo bolo problematické z etických aj praktických dôvodov. Vyhlásil, že by sa vzdal klonovacích experimentov a miesto toho by sa podrobnejšie zaoberal prácou dr. Yamanaku.

Niektorí pro-life odborníci v tom čase výskumu prikyvovali len opatrne a tvrdili, že na preskúmanie Yamanakových metód treba viac času  a ujisťenie, že nenastanú žiadne neočakávané problémy. Dr. Dianne Irvingová, odborníčka v oblasti bioetiky na univerzite v Georgetowne, povedala pre LifeSiteNews v roku 2009, že „ak možno preukázať, že výskum nevyžaduje použitie DNA embrya alebo plodový materiál v inom štádiu vývinu, mal by dostať šancu.“

Dôkladnejšie preskúmanie metódy je potrebné, aby sa vedci uistili, že technika pluripotentných kmeňových buniek nevedie k vytvoreniu totipotentných kmeňových buniek, to znamená tých, ktoré sa môžu vyvinúť v embryo. O používaní HEK buniek sa taktiež vyjadrovala opatrne.

Yamanakove vlastné vysvetlenia motívov boli očividne neurčité. V čase, keď bol jeho výskum zverejnený v časopise Príroda a kmeňové bunky, Yamanaka pobádal ostatných vedcov, aby vo výskume neprestali používať embryo. V tom istom čase však v rozhovore pre London Times povedal, že pre výskum nie sú nevyhnutné vajíčka ani embryá a že s nimi nikdy nepracoval.

V rozhovore pre New York Times v roku 2007 opísal pohľad na embryo cez mikroskop: „Keď som videl embryo, zistil som, ze medzi ním a mojimi dcérami je iba malý rozdiel. Pomyslel som si, že pre výskum nemôžeme používať embryá. Musí existovať iný spôsob.“

Profesor Yamanaka v roku 2006 vyhlásil, že k objavu tajomstva vzniku pluripotentných kmeňových buniek z odlišných buniek od pacienta ho najviac motivovala práve etická stránka problematiky. 

Jeho úspech privítal aj riaditeľ Centra praktickej etiky na Univerzite v Oxforde a bioetik Julian Savulescu, ktorý použitie ľudských embryí pre výskum vehementne podporil. Pre americké National Public Radio povedal: „Yamanaka vzal etické obavy ľudí o výskume embrya vážne a upravil trajektóriu výskumu na cestu prijateľnú pre všetkých. Zaslúžil by si nielen Nobelovu cenu za medicínu, ale taktiež za etiku.“

DISKUSIA k článku