The New York Times: Manželstvo vedie k ekonomickej prosperite

1,559
Kultúra života

New York, 19. júla 2012, (LifeSiteNews.com) – Definícia manželstva bola dlho považovaná za tvrdenie čisto náboženské alebo právne. Rastúci počet ekonómov, novinárov a sociálnych výskumníkov však prichádza k záveru, že uzavretie manželstva a zotrvanie v ňom je kľúčom k ekonomickej prosperite a vnútroštátnemu pokoju.

Táto skutočnosť sa stala predmetom článku v The New York Times v rozsahu takmer 3 900 slov s názvom “Dve triedy rozdelené vyjadrením ‘Áno, beriem’“.

Článok cituje rad sekulárnych a liberálnych profesorov a v závere sa stotožňuje s názormi dlhoročných obhajcov tradičného manželstva, že manželstvo nie je prospešné len pre dušu, ale aj pre bankový účet.

Štúdie ukazujú raketovo stúpajúci podiel osamelých rodičov, čo pre mnohých znamená rozširujúcu sa dieru v príjmoch. Tým sa vytvára rozdiel medzi tými, ktorí sa majú dobre a tými, ktorí bojujú, aby sa mali dobre. Experti odhadujú, že nové trendy v rodičovstve sa pohybujú niekde v rozmedzí od 10 percent (podľa Harvardského profesora sociológie Brucea Westerna) do 40 percent (podľa Roberta Lermana z Urban inštitútu).

Podľa Mindy Scottovej, demografky vo výskumnom centre Child Trends, modely rodinného manželstva a narodenia dieťaťa privádzajú rodiny na rôzne trajektórie.  Andrew Cherlin, sociológ pôsobiaci na univerzite Johna Hopkinsa povedal: „Do manželstva vstupujú privilegovaní Američania a manželstvo im pomáha, aby privilegovanými aj zostali.“

Jedným z dôvodov je, že ženatí muži, ktorí musia zabezpečiť svoju rodinu, majú väčšiu motiváciu byť svedomití vo svojom povolaní.

Ženatí muži „sa v USA tešia z prémiového zárobku okolo 19 percent v porovnaní so slobodnými rovesníkmi na podobnej pozícii“, povedal Dr. Bradford Wilcox, riaditeľ Národného projektu o manželstve a profesor sociológie na University of Virginia. „Po uzatvorení manželstva, v prvom roku manželského spolužitia pracujú približne o 160 hodín viac, ako ich rovesníci na podobnej pozícii.“

„Muži, ktorí sa oženia a zostanú v manželskom zväzku, majú tendenciu byt lepšími zamestnancami“, povedal na prednáške na Acton University organizovanej v júni Acton inštitútom. „Pracujú ťažšie, dlhšie, strategickejšie a v dôsledku toho majú tendenciu zarobiť viac peňazí.“

Zároveň dodal, že manželstvo ekonomicky obohacuje oboch partnerov. „Ženy, ktoré sa vydajú a zotrvajú v manželstve až do konca svojho života, majú oveľa viac majetkových aktív – či už je to dom alebo nejaký druh dôchodkového účtu.“

 Rodičia zdieľajú aj iné ekonomické stimuly, vrátane rozdelenia práce a „sú schopní spojiť svoje príjmy a profitovať z celkových úspor, ako aj z ich časti,“ uviedol Wilcox.

Niektorí podporovatelia manželstva veria, že voľný trh stojí na základoch stabilného domova.

„Rodina je absolútne nevyhnutná pre fungovanie trhu“, povedala Dr. Jennifer Roback Morse z Ruth inštitútu, think tanku venovanému pochopeniu a obrane tradičnej rodiny vo všetkých jej aspektoch.

Článok však tiež poznamenal, že tento základ sa rozpadá po ťarchou vyradených spoločenských povinností. Asi 41 percent detí v USA je nemanželských. Nejde tu o rovnomerné rozdelenie: 60 percent žien so stredoškolským alebo nižším vzdelaním porodí deti mimo manželstva.

U belošiek s vysokoškolským vzdelaním sa pôrody mimo manželstva od roku 1990 strojnásobili.

Tretina žien so stredoškolským alebo nižším vzdelaním má deti s viac ako jedným mužom vo svojich neskorých 20-tich rokoch. Takáto nestabilita má škodlivý účinok na každého člena domácnosti. „Pre deti môže byť naozaj rušivá krátkodobá prítomnosť muža v dome s neurčitými rodičovskými povinnosťami,“ uviedla Scottová.

Napriek tomu prieskum uskutočnený Child Trends nenašiel žiadnu nevydatú ženu, ktorá by porodila dieťa pred ukončením vysokoškolského vzdelania.

V hornej tretine ľudí rozdelených podľa príjmov je väčšia pravdepodobnosť, že ich rodiny zostanú úplné. Podľa Westerna a jeho harvardskej kolegyne Tracey Shollenberger, 88 percent detí z tejto skupiny vyrastá s obidvoma rodičmi.

osobitnom článku v The New York Times Wilcox poznamenal, že vysokoškolsky vzdelaným beloškám sa len 2 percentá detí narodí mimo manželstva.

„Nemanželský pôvod sa líši viac v závislosti od vzdelania, než od rasy“, uviedla Scottová.

Charles Murray dokumentuje rovnaký model vo svojej najnovšej knihe Coming Apart: The State of White America, 1960-2010 (Postupný rozpad: Stav belochov v Amerike, 1960 – 2010).

Rôzne manželské trendy najviac dopadajú nie na ekonomickú oblasť, ale predovšetkým na spoločenskú a duchovnú, a postihujú nie rodičov, ale najmä deti.

Dr. Morseová uviedla pre LifeSiteNews, že rozdielnosť rodičov umožňuje dať deťom rôznu kombináciu zručností a schopností vo väčšej miere, ako im ich môže poskytnúť individuálny rodič. Zdravá socializácia tiež zvyšuje možnosť dieťaťa stať sa produktívnym občanom.

Na druhej strane, tí, ktorí vyrastali bez rodinných väzieb, sa stávajú obeťami široko rozšírených patológií ako nábor do gangov a inštitucionálny autizmus (http://childsrighttothrive.org/topics/socioemotional-development/what-are-effects-early-severe-deprivation-attachment).

„Akékoľvek náhrady rodín sú drahé a neefektívne a v konečnom dôsledku ich zaplatia daňovníci,“ povedala počas jednej zo svojich prednášok na Acton University. Štúdia uskutočnená v roku 2008 zistila, že rozpad rodín stojí daňovníkov ročne 112 miliárd, čo zodpovedá HDP Nového Zélandu.

Štatistiky však nie sú schopné zmerať ľudskú daň.

Článok v The Times sprístupňuje štatistiky v príbehoch dvoch zamestnankýň v škôlke v Ann Arbor v Michigene. Jedna z nich je vydatá a druhá osamelá matka.

Osamelá matka Jessica otehotnela v prvom ročníku na William Penn University v Iowe. The New York Times uviedol, že jej priateľ, afroamerický študent z Arkansasu si chcel založiť rodinu, ale rozhodli sa počkať, kým si budú môcť dovoliť veľkú svadbu a krásne šaty. Namiesto toho  sa striedali v bývaní u rodičov obidvoch, a tak fungovali až do rozchodu. Vtedy mala 25 rokov a tri deti.

„Jessica mala problém vysvetliť, dokonca aj sama pred sebou, prečo zostala tak dlho s mužom, ktorý podľa jej slov zarobil málo, často jej nadával a nesprával sa ako rodič,“ napísal novinár.

Teraz, keď pracuje v škôlke, vidí deti svojej priateľky, ako plávajú, cvičia karate a baseball, chodia medzi chlapcov skautov a zdá sa, že ona alebo jej manžel si vždy nájdu čas, aby to s nimi absolvovali. „Veľmi by som si želala, aby som aj ja mohla toto všetko zabezpečiť pre svoje deti. Ale po prvé, stojí to veľmi veľa peňazí, a po druhé, jednoducho na to nemám čas“. povedala Jessica.

Dokonca si uprela aj čas na vyliečenie po vážnom chirurgickom zákroku. Minulý rok po liečbe rakoviny kŕčka maternice jej lekári odporúčali zobrať si šesť týždňov na zotavenie. Avšak už po týždni sa vrátila do práce, pretože si nemohla dovoliť zostať bez výplaty.

„Osamelé matky nemajú nikoho, kto by ich nahradil“, uviedla Morseová pre LifeSiteNews.

Dôsledkom sú slabšie nervy, spomienky poznačené pocitom viny a tenšie peňaženky.

Vyčerpanie Jessicy sa dá vycítiť aj z článku. „Dva platy by určite pomohli pri platení účtov. Ale je to aj o vychovávaní detí. Veľmi by som si priala, aby som mohla povedať: "Zakričte na otca!", " 

DISKUSIA k článku