Päť vecí, ktoré by mal vedieť katolícky politik

1,510
Neutral

Washington, DC (Catholic Online) - Každý úprimný katolík, ktorý sa uchádza o politickú funkciu, alebo má záujem si ju udržať, si zaslúži dve veci: náš obdiv a naše modlitby. Keď sa takýto politik ocitne vo víre vopred nepreskúmaných a nestálych prúdov, môže sa mu stať, že potopí svoju kandidatúru aj kariéru. Toto tvrdenie platí vo väčšej miere pre politikov - katolíkov ako pre politikov identifikujúcich sa s inými náboženskými tradíciami.

Takýto politik predpokladá, že vedomosti katolíckeho voliča sú získané rokmi praktizovania viery. Áno, aj nie. Každý praktizujúci katolík by mal poznať základy svojej viery. To platí rovnako pre politikov a politickú taktiku. Kronika katolíckych politikov za posledných 50 rokocv však dokazuje, že to celkom nie je pravda. Príkladom môžu byť rôzne postoje dvoch politikov: Nancy Pelosi (Kalifornia) a Chrisa Smitha (New Jersey). Obaja majú inú predstavu o tom, čo znamená katolícky prístup k politike. Väčšina katolíckych členov kongresu za posledných 50 rokov bola ideologicky bližšie k Pelosi, a nie k názorom pro-life a pro-rodiny, ktoré reprezentuje Chris Smith.

Je samozrejmé, že katolícki politici majú poznať svoju vieru. Nestačí však len poznať zoznam prvých princípov, dostupný v početných cirkevných dokumentoch. Nižšie uvádzam zoznam praktických rád pre katolíckeho politika, ktorý sa rovnako ako Chris Smith snaží reprezentovať vieru bez toho, aby podľahol tlaku sekulárnych a pokrokových katolíkov.

1. Ak ste republikán s názormi na pro-life a pro-rodinu, bude s vami nesúhlasiť najmenej polovica inštitucionálnej cirkvi .Neviem ani spočítať, koľkokrát som hovoril s kandidátmi-katolíkmi, ktorí boli vyvedení z miery nepriateľstvom, s ktorým sa stretli v rozličných častiach inštitucionálnej cirkvi. Od fary a kancelárie až po biskupov a ich konferencie. (Vysvetlenie spomenutého nepriateľstva si odložím na niektorý iný deň a iný článok!)

2. Dedičstvo tzv. seamless garment je skutočné a medzi katolíckymi voličmi zostáva otázkou neustálej bdelosti. (Pozn. prekl.: Ide tu o filozofiu, známu tiež ako konzistentná etika života, podľa ktorej si otázky týkajúce sa potratu, trestu smrti, eutanázie, sociálnej a ekonomickej nespravodlivosti a militarizmu vyžadujú jednotnú aplikáciu morálnych zásad, ktoré si vážia posvätnosť ľudského života). Napriek presvedčivým snahám lídrov ako Deacon Keith Fournier existuje hlboká priepasť medzi katolíkmi, ktorí sami seba považujú za pro-life a tými, ktorých považujú za “sociálne spravodlivých“. Ignorovať toto rozdelenie môže byť pre katolíckeho politika fatálne. Mnohí to však vnímajú len ako prekrúcanie učenia Cirkvi o tom, že sociálna spravodlivosť začína pri rešpektovaní nenarodených a tých, ktorých život je v ohrození.

3. Sociálne spravodliví katolíci pôjdu tými najnezvyčajnejšími cestami, ako si viete predstaviť, len aby našli chybu na pro-life katolíckych politikoch. Na druhej strane budú brániť pro-life názory tých, ktorí sú za potraty alebo za možnosť voľby.Títo pokrokoví katolíci pod záštitou starostlivosti o ľudský život po narodení vyzdvihnú akékoľvek politické priority ako kategóriu pro-life. Napríklad, ak člen kongresu – katolík navrhne, že program nárokovateľných dávok nie je potrebné rozšíriť o 5 %, pokrokoví katolíci to nazvú zanedbávaním chudobných. A začne sa boj.

4. Dobrou správou však je, že tí pokrokoví neustále používajú svoju verziu zlých rád katolíckeho politika. Nedávno dostal podobnú radu prezident Obama. Dôsledkom toho bol zásah do slobody náboženského vyznania katolíckych inštitúcií, ktoré by mali zo svojho zdravotného poistenia platiť za antikoncepciu a sterilizáciu. Argumentovali tým, že väčšina katolíckych žien užíva antikoncepciu a preto by katolíci mali prijať tento historický zásah do náboženskej slobody. Ani jednému z Obamových poradcov nenapadlo, že katolíčky používajúce antikoncepciu sa pri predstave, že federálna vláda žiada od katolíckej cirkvi platby za ich antikoncepčné tabletky, radšej skryjú! Následkom bola evidentná strata preferencií Obamovej administratívy.

5. Väčšina katolíckych voličov nemá rada, keď sa s nimi jedná ako s evanjelikmi. Katolícki politici, ktorí prijmú evanjelický štýl, získajú vďaka svojmu odvážnejšiemu tónu zo strany katolíkov určitú podporu. Oveľa viac podpory však stratia pre nepokoj, ktorý tým vyvolajú. Nie je na tom nič ťažké. Len je potrebné postupovať podľa prvého pravidla rétoriky: Poznaj svoje obecenstvo! Inak povedané, jedna veľkosť nesedí všetkým. Pri katolíckych voličoch sa vyvarujte sebaospravedlňujúceho, moralizačného tónu. Jasne vyjadrite svoju oddanosť životu a manželstvu. Zároveň rozšírte svoj záujem o tých v spoločnosti, ktorí potrebujú vládnu záchrannú sieť. Katolíci sú súcitní ľudia. Nemajú však radi pojmy ako „škrty“ a „menšie zásahy vlády“, pokiaľ tieto zmienky nie sú podané spôsobom zmierňujúcim strach z toho, že chudobní zostanú opustení.

Tento zoznam by mohol byť obšírnejší, pretože uvedené body len sú základné. Voľby v roku 2010 priniesli novú generáciu pro-life a pro-rodinne založených katolíkov zvolených do kongresu. Títo nováčikovia sú už teraz cieľom intenzívnych snáh zo strany progresívnych katolíkov, ktorí sa ich záujem o rozpočet snažia prekrútiť na anti-life prístup. Či prežijú, alebo nie, bude závisieť od toho, ako títo nováčikovia zareagujú na takýto útok. Alebo ako sa naň vopred pripravia.

Deal W. Hudson, bývalý Predseda Katolíckych zástancov a predchádzajúci vydavateľ časopisu Kríza. Je spoluzakladateľom a partnerom produkčnej spoločnosti Good Country Pictures a týždenne vysiela svoju šou Viera a kultúra cez rozhlasovú sieť Guadalupe

DISKUSIA k článku