15. jún 2012 (HLIWorldWatch.org) Členovia švajčiarskeho Human Life International (HLI) pomáhali organizovať 15. júna prolife konferenciu v Zürichu ako protiváhu k stretnutiu aktivistov za eutanáziu z celého sveta.
„Náš cieľ nie je narušiť ich konferenciu,” povedal sekretár švajčiarskej sekcie HLI Christoph Keel. „Náš cieľ je dať návštevníkom kongresu iné argumenty. Ideme organizovať diskusie a pri vchode (na konferenciu) budeme distribuovať letáky.”
Delegáti z 55 krajín sa zišli v Zürichu na trojdňovej konferencii o „práve na smrť” Svetovej federácie spoločností práva na smrť, ktorá sa koná každé dva roky. Podporovatelia eutanázie si tiež uctia 30. výročie organizácie asistovanej samovraždy Exit založenej v Zürichu. Asistovaná samovražda je vo Švajčiarsku legálna od roku 1942. Takisto je legálna aj v Holandsku, Luxembursku, Belgicku a zo Spojených štátov v Oregone a Washingtone.
Švajčiarske HLI spolupracuje s Euthanasia Prevention Coalition (Koalíciou na prevenciu eutanázie) na organizovaní alternatívnej konferencie, ktorej témou je „Asistovaná samovražda ničí ľudskú dôstojnosť”. Miesto konferencie je len kúsok od stretnutia aktivistov za asistovanú samovraždu.
„Konkrétne sa chceme zamerať na tých, ktorí zomierajú a sú najcitlivejší na propagandu „zabitia z milosti”. Chceme, aby s petíciou Kongresu konfrontovali túto otázku a pýtali sa, či asistovaná samovražda skutočne garantuje oveľa väčšiu dôstojnosť,” povedal Keel.
Zürichskí voliči v roku 2010 odmietli navrhované zákazy pre asistované samovraždy a „samovražebnú turistiku”. Minulý rok vláda odmietla stanoviť asistovanej samovražde nové hranice.
„Spolu s rastúcim tlakom na ceny v sektore zdravotníctva a rastúcou opustenosťou starších ľudí je organizovaná pomoc pri samovražde živnou pôdou pre samovraždu,” povedal Roland Graf zo švajčiarskeho HLI. „Rastie tlak na ľudí, ktorí už nemôžu dať spoločnosti to, čo od nich očakáva. Čoraz viac sa cítia ako záťaž pre spoločnosť a svojich príbuzných.”
Podľa vládnych štatistík vydaných v marci tohto roku bolo v roku 2009 zaznamenaných okolo 300 prípadov asistovanej samovraždy obyvateľmi Švajčiarska. Toto číslo od roku 1998 stále stúpa.
„Po asistovanej samovražde sa siaha, keď život sa už nezdá dotknutej osobe hodný žitia, zvlášť ak trpí závažnou telesnou chorobou,” uvádza správa. „V 44% prípadoch bola za takúto podstatnú chorobu označená rakovina, v 19% neurogeneratívna porucha mozgu, v 9% kardiovaskulárne choroby a v 6% muskuloskeletálna porucha. Iné poruchy zahŕňajú syndrómy bolesti, multimorbiditu a ďalšie patologické javy. Depresia bola oznámená v 3% a demencia v 0,3% prípadov.
90% pacientov, ktorí sa vo Švajčiarsku snažili o asistovanú samovraždu, mali 55 a viac rokov. Počet žien siahajúcich po asistovanej samovražde bol značne vyšší ako počet mužov.
Ďalšie správy odhalili, že švajčiarska organizácia na asistovanú samovraždu Dignitas pomohla medzi rokmi 1998 a 2011 zabiť 1 169 nešvajčiarov, väčšinou Nemcov (664), po nich Britov (182) a medzi inými Francúzov (117). Exit pritom tvrdí, že pomáha zabíjať len švajčiarskych občanov.
„Obhajcovia lekárom asistovanej samovraždy ju opisujú sterilnými výrazmi ako samoukončenie a sebaoslobodenie, a dokonca očividne chvályhodnými výrazmi ako skutok súcitu a zľutovania či šanca oslobodiť sa od utrpenia, pomoc pri zomieraní. Pod týmto vyfabrikovaným závojom vierohodnosti a súcitu vyhrali na súde verejnej mienky,” napísal nedávno Arland K. Nichols z HLI. Ale pod týmto závojom je skutočnosť, ktorú nemožno zakryť. Ak je samovražda považovaná za lekárske ošetrenie, byrokratické orgány, ktoré majú za úlohu udržovať zdravotnú starostlivosť prístupnú, ju môžu považovať za najlepší spôsob „liečby” pacienta.
Nichols poukázal na prípad Barbary Wagner v Spojených štátoch, ktorej Oregon Health Plan odmietol chemoterapiu, ktorá jej mohla zachrániť život. Namiesto toho jej ponúkli samovraždu ako spôsob liečby.
Wagner pre ABC News povedala: „Bolo to strašné. Dostala som list, v ktorom bolo v podstate napísané, že ak si chcem dať lieky, tak mi ich pomôžu získať od lekára a budú pri mne stáť a dívať sa, ako zomieram. Ale nedajú mi liek, aby som žila.”
„Problém s eutanáziou alebo asistovanou samovraždou je, že dávate niekomu inému právo byť účastný pri spôsobení vašej smrti,” tvrdí Alex Schadenberg, výkonný riaditeľ Koalície na prevenciu eutanázie. „Spoločnosť potrebuje byť bdelá vzhľadom na utrpenie, ale odpoveď nie je dať moc nad životom a smrťou niekomu inému.”