teplomer

 

Spolupráca s moslimami na ochranu nenarodených (Austin Ruse)

2,111
Kultúra života

16. januára 2012 (theCatholicThing.org) – Rokovanie bolo stanovené na desiatu hodinu večer so zámerom, že bude trvať celú noc. Bol to posledný večer dvojtýždňového procesu, ktorý bol naplánovaný roky predtým. Všetky ťažké veci sa rozhodli v tichu tej poslednej noci, keď všetci boli vyčerpaní, kaviareň zatvorená a prekladatelia odišli domov.

Vyšiel som na chodbu obrovskej rokovacej miestnosti na prízemí OSN. Sústredné polokruhy stolov boli umiestnené kaskádovito spredu dozadu s vyše 180 národnými „zástavami” zoradenými abecedne a okná vysoké sto stôp siahali od dlážky až po strop s výhľadom na East River osvetlený mesiacom.

Na rokovacej chodbe som pristúpil k moslimskému veľvyslancovi a povedal mu: „Toto stretnutie bude trvať celú noc a bude veľmi ťažké. A keď bude skutočne zle, chcem, aby ste vedeli, že pravda je vo hviezdach,” a ukázal som na rad vyvýšených stoličiek po bokoch, „Dvadsať kresťanov sa bude za Vás modliť.”

Túto noc bol tento muž ako tiger v obrane za nenarodené deti. Zhromaždené západné vlády spolu s byrokratmi OSN túžili po práve na potrat, ktoré by požadovalo od národov, aby dovolili neobmedzené zabíjanie ich nenarodených detí.

Z času na čas vstal, aby zabránil nebezpečnej formulácií vstúpiť do tohto dokumentu.  Udieral do svojho stola. Raz dokonca vstal na obranu našich kresťanských mimovládnych organizácií, na ktoré zaútočila Európska únia. Ako vychádzalo slnko, jeho snahy a naše snahy sa vyplatili. Údajné právo na potrat bolo opäť zastavené.

Mnohí výsledku tohto stretnutia zatlieskajú a iným sa bude páčiť, a tí istí ľudia sa zdesia, že sme túto úlohu uskutočnili s vládami, ktoré dovoľujú prenasledovanie našich spoluveriacich. Bolo by dobré, keby koalícia tých, ktorí podporujú nenarodené deti pri OSN bola obrovská. Ale nie je.

Keby len pri nás stáli tzv. kresťanské národy. Je to postkresťanská Európa, ktorá vedie boj za to, aby sa potrat stal zákonom sveta. Dokonca také pevné krajiny ako Poľsko a Malta sa na ňom zúčastňujú s Nemeckom, Francúzskom a Veľkou Britániou, potom, čo EÚ prijala spoločné stanovisko, ktoré je väčšinou vždy v prospech kultúry smrti.

A čo takto katolícka Latinská Amerika? Je veľa dôvodov, prečo nie sú s nami. Ich elity sa pred časom v otázke potratov doplazili do Európy. Pozerajú sa na potrat prakticky ako na sviatosť a tiež odznak dômyselnosti. Ich vlády tiež nechcú byť tyranizované komisiami „pre ľudské práva” OSN, ktoré natláčajú všeobecné právo na potrat.

Tiež majú sklon hodiť kosť svojim domácim radikálnym feministkám a dovoliť im reprezentovať ich krajiny na rokovaniach OSN. Tieto vlády tiež nechcú byť označené ako súčasť toho, čo prestížne médiá nazývajú „pekelní spojenci” Vatikánu a moslimských štátov. Takže katolícka Latinská Amerika sa pri týchto otázkach väčšinou zvrtne na päte.

Afrika? Sú takí chudobní, že sa nemôžu vzdať dokonca ani jediného haliera, ktorý im OSN a darcovské národy ponúknu. Je finančná pomoc spojená s podporou prointerupčných programov? Pred niekoľkými rokmi nová diplomatka spochybnila podporu rezolúcii zo strany svojej krajiny. Okamžite potom sa lobista z Populačného fondu OSN vyhrážal jej krajine stratou finančnej pomoci. Toto je mocná zbraň.

Mohol by som pokračovať ďalej, ísť po všetkých krajinách sveta a nájsť podobné dôvody, prečo je naša prolife koalícia pri OSN taká malá.

Niektorí povedia, že ochrana nenarodených detí nie je hodná spojenectva s moslimskými štátmi. Nedávno na stránke Andrewa Breitbarta „Veľký mier” uznávaná novinárka Diana West naznačila, že v spolupráci s moslimami prolife kresťanské mimovládne organizácie pomôžu šíriť šáriu (islamské náboženské právo) a radikálny islam. Verí, že náboženské prenasledovanie je oveľa dôležitejšia otázka ako ochrana nenarodených detí pred ich vlastným holokaustom.

Mnoho jednotlivcov a organizácií by súhlasilo. Pracujú pre náboženskú slobodu a ignorujú kritickú situáciu nenarodených. Je to ich právo. Organizácie si musia vybrať svoje poslanie. Ale Západ a podľa mňa aj ďalší idú ďalej. V skutočnosti chcú, aby sme zastavili našu prácu, pretože náklady sú príliš vysoké pokiaľ zahŕňa moslimov.

Nikto nepozná celkový ročný počet stratených životov súvisiacich s potratmi. Je to 50 miliónov? „Oficiálne” údaje to tvrdia, ale je to pravdepodobne viac, možno oveľa viac. Toto reprezentuje najväčšiu tragédiu ľudských práv všetkých čias a rapídne sa zhorší, ak radikáli v OSN presadia, čo chcú.

Ak by sme jednoducho navŕšili na stĺpce jednotlivé druhy smrti, tento stĺpec by prevýšil všetky ostatné, všetky vojny, všetky prenasledovania, všetky pogromy a všetky konečné riešenia. Je to všetko oveľa barbarskejšie, pretože tieto obete nemali možnosť sa brániť a nikde ujsť.

A máme stáť bokom, pretože moslimovia umožňujú brániť nenarodených?

My v prolife hnutí OSN veríme, že sme na tento boj zvlášť povolaní. Tlieskame tým, ktorí pracujú na iných legitímnych otázkach ľudských práv ako náboženské prenasledovanie. Ale veríme, že ako prvé je právo na život. Je to právo, ktoré umožňuje iné práva a slobody vrátane slobody vyznania.

Tiež veríme, že našim vlastným spôsobom bojujeme za náboženskú slobodu. V spolupráci s moslimskými diplomatmi, v priateľstvách s nimi, dokonca láskou k ním, veríme, že meníme ich srdcia a mysle. A našim vlastným spôsobom – možno zvláštnym – pomáhame našim týraným bratom a sestrám. Tento často nepochopený spôsob (cesta) je spôsob (cesta) Krista.

Austin Ruse je prezident Inštitútu pre ľudské práva a katolícke rodiny založeného v New Yorku a Washingtone, D.C., výskumného ústavu, ktorý sa zameriava výlučne na medzinárodnú sociálnu politiku. Názory tu vyjadrené sú jeho vlastnými a nemusia byť úplne v súlade s politikou alebo postojmi Inštitútu. Tento článok bol pôvodne publikovaný na internetovom portáli The Catholic Thing (www.thecatholicthing.org) copyright 2012. Všetky práva vyhradené. Publikované so súhlasom.

DISKUSIA k článku