Polonahej aktivistke zo skupiny Femen, ktorá minulý rok pred Vianocami zneuctila parížsky chrám sv. Márie Magdalény, parížsky trestný tribunál nedávno udelil jednomesačný podmienečný trest odňatia slobody za „sexuálny exhibicionizmus“.
31-ročná Eloise Boutonová sa 20. decembra 2013 dostala na titulné stránky novín, keď polonahá vtrhla do chrámového presbytéria a kričala „Vianoce sú zrušené.“ Tento istý nápis mala aj na chrbte a na hrudi mala napísané slová „344e salope“ (344-tá pobehlica).
Tieto slová odkazujú na známy manifest, ktorý v roku 1971 vydalo 343 žien, najmä intelektuálok, herečiek a politických aktivistiek, v ľavicovom časopise Nouvel Observateur. V tomto manifeste vyhlásili, že boli na nelegálnom potrate a žiadali legalizáciu potratov. To sa stalo skutočnosťou o 4 roky neskôr, v decembri roku 1974.
Boutonová mala na hlave modrý závoj evokujúci Pannu Máriu a korunu z červených kvetov. Niekoľko minút stála pred hlavným oltárom, mávajúc s dvomi kúskami hovädzej pečene, ktoré mali symbolizovať potratené dieťa. O niekoľko dní neskôr uverejnila článok – opäť v Nouvel Observateur – v ktorom tieto kúsky pečene nazvala „symbolmi potrateného dieťaťa Ježiša“ a povedala že „nechala tento [...] plod pri nohách oltára.“
Neustále bola obklopená novinármi a fotografmi z rôznych médií, vrátane hlavnej spravodajskej agentúry Agence France-Presse.
Udalosti venovali pozornosť hlavné médiá, no okrem vyjadrenia vtedajšieho starostu Paríža, Bertranda Delanoëa, nasledovalo len málo oficiálnych odsúdení - čo je úplne v protiklade s tým, čo sa deje, keď sú podobné útoky mierené proti mešitám. Samotný kardinál Paríža, Msgr Andre Vingt-Trois, zdôraznil fakt, že minister vnútra tento čin neodsúdil ani nevyjadril solidaritu s katolíckou komunitou.
V tom čase vzali Boutonovú na niekoľko hodín do väzby. Súd prebehol pred niekoľkými týždňami. Štátny žalobca žiadal pokutu 1 500 eur a troj- až štvormesačný podmienečný trest odňatia slobody. Nie je neobvyklé udeliť oveľa miernejší, jednomesačný podmienečný trest odňatia slobody delikventovi, ktorý nikdy predtým nespáchal žiadny priestupok. No v prípade Boutonovej, ktorá začiatkom tohto roka odišla zo skupiny aktivistiek Femen, to bol naozaj veľmi ľahký trest, keďže vo svojom aktivizme neplánuje pokračovať. Podmienečné tresty sa vykonávajú iba v prípade opakovaných priestupkov.
Eloise Boutonová sa zúčastnila útoku na demonštráciu proti homosexuálnym „manželstvám“ v roku 2012 a je súdne stíhaná francúzskou kresťanskou obrannou ligou AGRIF. Táto vec však stále čaká na uzavretie a nebude sa rátať ako opakovaný priestupok. Boutonová sa takisto zúčastnila vpádu do Katedrály Notre-Dame v Paríži vo februári minulého roku, ktoré uskutočnilo 9 polonahých žien z „Femen-u“. Týchto 9 aktivistiek bolo prepustených, kým službu konajúci z Katedrály Notre Dame boli odsúdení za „násilie“ voči ženám, keď sa ich snažili vyviesť von z kostola. AGRIF v tomto prípade začala ďalšie trestné konanie, ktoré stále prebieha.
Trestné konanie proti Boutonovej v prípade kostola sv. Márie Magdalény na podnet správcu farnosti bolo zamerané iba na „sexuálny exhibicionizmus“, nie však na očividné priestupky „poškodenia“ a „zločinu nenávisti“ proti kresťanom ako také.
Boutonová povedala, že z odsúdenia mala „halucinácie“ a proti rozsudku podá odvolanie.
Menej než 24 hodín po tom, čo bol vynesený rozsudok, do kostola sv. Márie Magdalény „na odplatu“ vnikla ďalšia aktivistka z Femen-u. Podobne ako Boutonová, tiež mala na sebe modrý závoj a korunu z červených kvetov a napísané slová „345e salope“ (345-ta pobehlica). Mávala s trestným zákonníkom a žiadala, aby zákon o exhibicionizme bol pozmenený tak, aby povoľoval „politické“ obnažovanie sa.
Jej činu sa dostalo menej mediálnej pozornosti ako vtrhnutiu Boutonovej.
Samozvaný boj Femen-u za potratové „práva“ vo Francúzsku je tak trochu prapodivný, pretože potraty sú povolené na vyžiadanie, sú plne financované štátom a nedávno ich francúzske Národné zhromaždenie vyhlásilo za „základné právo“. Ich požiadavky sú úplne „mainstreamové“ a okrem katolíckej komunity ich metódy spôsobujú len málo rozhorčenia, najmä v médiách. Pravidelne sú s nimi rozhovory v tlači a ich popredná predstaviteľka, Inna Schevshenková, slúžila ako model pre symbol Francúzskej republiky – “Marianne”, na bežnej výplatnej známke Francúzskej pošty.