teplomer

 

Sv. Peter Damiani (1049): postoj Cirkvi voči homosexualite klerikov

1,934
Kultúra života

Za posledných 60 rokov bol nárast moci a vplyvu homosexuálnych kňazov biskupov a kardinálov, ako aj vplyvných laikov, hlavným faktorom rozširujúceho sa chaosu medzi katolíkmi. Tento neporiadok v katolíckej cirkvi mal negatívny vplyv na celý svet, pretože spôsobil pokles pozitívneho vplyvu, ktorý mala na civilizáciu katolícka cirkev mnoho storočí.

Myslieť si, že dianie dneška je nové, však poukazuje na ignoranciu histórie. Keď v roku 1049 sv. Peter Damiani napísal pápežovi Levovi IX. svoj traktát, homosexualita a sexuálna perverzia boli vo všeobecnosti oveľa viac prítomné v radoch klerikov, ako je tomu dnes. Táto strašná situácia bola predmetom slov svätého, adresovaných pápežovi, za účelom nesmierne potrebnej reformy.

Často počúvame od pohodlných, mdlých, pokryteckých, váhavých, či „kultúrnych“ katolíkov – a najmä od klerikov, ktorí sú priamo zaangažovaní v homosexualite – že by sme nikdy nemali kritizovať kňazov, biskupov a predovšetkým pápeža. Vraj je to väčší hriech ako ten páchaný heretikmi a sexuálne perverznými ľuďmi, ktorý napomáha k nesmiernemu utrpeniu jednotlivca a posiela duše do pekla bez toho, aby niekto robil to potrebné, či už pre ich obrátenie, alebo aby zastavil ich konanie.

Sv. Peter Damiani nebol taký hlúpy, aby počúval nezmysly popierajúce Boha a jeho spravodlivosť v čase, keď sa Cirkev zdala byť v smrteľných mukách. Chápal vážnosť úlohy byť úprimný a pevný, pokiaľ išlo o nebezpečenstvá a hriešnosti, nepodceňujúc katastrofu, ktorá by nastala, keby sa nepodnikli rýchle a silné kroky. Zároveň požadoval nápravné konanie. Zdôrazňoval tiež, že všetko to sa musí konať v láske a kresťanskej nádeji v človeka, ktorého sa mravný úpadok týkal. Viac nádeje a modlitieb sa venovalo snahe o ich obrátenie. Aby neboli zatratení na večnosť.

Taliansky preklad jeho diela bol publikovaný nedávno a anglická verzia, starostlivo preložená jedným z LifeSiteNews žurnalistov, bude onedlho tiež dostupná.

Jedenásteho februára tohto roka stránka Rorate Caeli zverejnila výňatky z úvodu k talianskej verzii, napísaného profesorom Robertom de Mattei.

Nižšie sú uvedené niektoré odseky z tohto úvodu, ktoré, verím, prebudia niektorých veriacich, berúc do úvahy najmä to, čo sa momentálne deje v USA ako následok šialeného rozhodnutia Najvyššieho súdu a mravného chaosu prameniaceho zo synody, týkajúceho sa sexuálnej náuky Cirkvi.

 

Výňatky z Úvodu:

Sv. Peter Damiani (1007 – 1072) bol opát kláštora Fonte Avellana a následne sa stal kardinálom/biskupom Ostie. Patril medzi jedného z najvýznamnejších predstaviteľov reformy katolíckej Cirkvi v 11. storočí. Jeho dielo sa objavilo okolo roku 1049 – v dobe, kedy bola korupcia veľmi rozšírená, a to dokonca aj na vyšších pozíciách v Cirkvi.

V tomto spise, adresovanom pápežovi Levovi IX., odsudzuje Pater Damiani zvrátené zvyky svojej doby vyjadrujúc to rečou, ktorá nepozná falošné milosrdenstvo alebo kompromisy. Je presvedčený, že najväčším zo všetkých hriechov je sodomia – termín, ktorý zahŕňa všetky skutky konané proti prírode a ktorých cieľom je uspokojiť sexuálne túžby bez toho, aby došlo k vzniku nového života. „Ak táto celkom hanebná a hnusná neresť nie je v okamihu a rázne zastavená – píše – dopadne na nás Boží hnev, ktorý prinesie skazu mnohým.“

V histórii (Cirkvi) dochádza k veľa prípadom, kedy je preniknutá svätosťou, ale tiež kedy zlyhanie jej členov spôsobuje jej úpadok do temnoty – čo vyzerá, akoby ju Božstvo celkom opustilo.

Hlas svätca Damianiho dnes zaznieva rovnako, ako vtedy; s povzbudením a útechou pre takých ako on – ktorí počas dejín bojovali, trpeli, volali a nádejali sa.

Svoje vyjadrovanie nezmiernil – aby vyjadril svoje rozhorčenie, udržal si zanietenosť. Voči hriechu sa staval s odporom, odvahou a nekompromisne, pričom práve to bolo vyjadrením jeho lásky k Pravde a Dobru.

Dnes, na začiatku tretieho tisícročia od narodenia Krista sa kňazi, biskupi a biskupské konferencie sporia pre ženbu kňazov; pochybujú o nezrušiteľnosti manželského zväzku medzi mužom a ženou a zároveň prijímajú ponúkanie zákona v prospech homosexuálnych pseudo-manželstiev. O sodomii sa nerozmýšľa ako o hriechu, ktorý si zasluhuje Boží trest, ale je rozptýlená v seminároch, kolégiách, cirkevných univerzitách a dokonca aj vo vnútri Vatikánu.

 Pripomína nám, že je ešte niečo horšie, ako teoretizovaná a praktizovaná mravná skaza. Malo by prehovoriť ticho, mala by zasiahnuť zdržanlivosť, zväzok spoluvinníkov, ktorý je uzavretý medzi skazenými a zväzok tých, ktorí sú pod zámienkou škandálu ticho a keď sú ticho, tak majú súhlasný postoj.

Ešte vážnejšia je akceptácia homosexuality duchovnými, chápaná ako „pozitívne“ naťahovanie sa za dobrom, hodná pastoračnej starostlivosti a právnej ochrany, a nie ako ohavný hriech. V zhrňujúcej správe prvého týždňa synody biskupov v októbri 2014 jeden odsek prehlasoval, že homosexuáli disponujú darmi a vlastnosťami, ktoré možu ponúknuť kresťanskej komunite a pozýval biskupov: „...sme schopní privítať týchto ľudí a zabezpečiť im v našich spoločenstvách rodinné prostredie?“

Toto poburujúce vyjadrenie bolo zo záverečnej správy vylúčené, ale niektorí biskupi a kardináli – prítomní aj neprítomní v synodálnej miestnosti – trvali na žiadosti hľadať pozitívne aspekty zväzku, ktorý je neprirodzený, pričom zašli až k tomu, že dúfajú „v spôsob, ktorý opíše práva ľudí žijúcich vo zväzku s osobou rovnakého pohlavia.“

Sv. Peter Damiani – jednoduchý mních na pozícii kardinála, človek s vynikajúcim zmýšľaním – neváhal obžalúvať dokonca ani pápežov toho času, keď urobili nejakú škandalóznu chybu. Vnesie prečítanie diela Liber Gomorrhianus ducha sv. Petra Damianiho do sŕdc niektorých prelátov a laikov? Otrasie nimi v ich apatii a prinúti ich hovoriť a konať?

Aj keď máme veľmi ďaleko od svätosti a prorockého ducha sv. Petra Damianiho, vyjadrime podobne ako on aj my pobúrenie nad hriechom a slovami, ktorými uzatvára svoj traktát, obráťme sa na súčasného Kristovho nástupcu, pápeža Františka, ktorý tak môže zasiahnuť a skoncovať s mravnými a dogmatickými škandálmi: „Nech nám pomáha všemohúci Boh, najvelebnejší Otec, aby bola počas vášho apoštolátu zničená všetka hrôza tejto neresti, a aby stav Cirkvi – momentálne s postojom ľahostajnosti – opäť a celkom vzrástol v celej svojej sile.“

DISKUSIA k článku