VATIKÁN - Popredný teológ navrhol, aby katolícka cirkev vytvorila druh dvojpásmového manželstva, ktoré by umožnilo rozvedeným a civilne zosobášeným katolíkom pristupovať k sviatostiam, vrátane svätého prijímania, „po období pokánia“, ale bez následnej kajúcnosti a zmeny danej situácie. Cirkev, ako povedal, by mohla „tolerovať to, čo je nemožné akceptovať,“ a to druhé manželstvo osoby, aj keď jeho prvý manžel alebo manželka stále žijú.
„Pastoračný prístup tolerancie, miernosti a zhovievavosti“ by potvrdil, že „sviatosti nie sú odmenou pre tých, ktorí sa správajú dobre alebo pre elitu, vylučujúc tých, ktorí ich najviac potrebujú,“ povedal kardinál Walter Kasper, emeritný prezident Pontifikátnej rady pre podporu kresťanskej jednoty.
Kardinál hovoril na mimoriadnom konzistóriu kardinálov, ktoré sa konalo vo Vatikáne 20. februára. Je presvedčený, že sa musí nájsť cesta, ako zmeniť pastoračnú prax katolíckej cirkvi, a poprel, že by takéto hnutie podkopávalo cirkevnú náuku o nerozlučnosti manželstva.
„Nerozlučnosť sviatostného manželstva a nemožnosť druhého sobášu počas života bývalého manžela/manželky je súčasťou tradície cirkevne záväznej viery, od ktorej nemožno ustúpiť alebo ju zrušiť odvolaním sa na povrchné porozumenie zlacneného milosrdenstva.“
„Otázkou preto je, ako môže cirkev odpovedať na neviditeľné spárenie vernosti a milosrdenstva vo svojom pastoračnom pôsobení.“ „Milosrdenstvo,“ povedal kardinál Kasper, si vynucuje vytvorenie novej „paradigmy“ pre „pastoračnú prax“.
„Po stroskotaní v hriechu by stroskotanec nemal mať k dispozícii druhý čln, ale skôr záchrannú plť,“ povedal kardinál.
Otázku svätého prijímania pre rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov tvrdo presadzujú niektorí ultraliberálni biskupi a kňazi, a to najmä z Nemecka. Mnohí sa obávajú, že ide o súčasť oveľa väčšej kampane krajne ľavicového „progresívneho“ krídla katolíckej cirkvi s cieľom podkopať učenie o manželstve a sexuálnej morálke. Kasper je už dlho známy ako vodca tohto krídla cirkevnej hierarchie a nedávno bol medzi tými, ktorí predpovedali v uvedených otázkach zmenu.
Medzi tými, ktorí si robia starosti z nového smerovania, je Monsignor Ignacio Barreiro, vedúci rímskej kancelárie organizácie Human Life International. Kasperov návrh, povedal pre LifeSiteNews, je nielen „urážkou“ cirkevného učenia, ale vo svojej podstate mu protirečí.
„Ako môže človek, ktorí trdí, že činí pokánie, pokračovať a zotrvávať v správaní, z ktorého sa kajá a za ktoré vyjadruje ľútosť?“
To, čo Kasper navrhuje, povedal Barreiro, „je niečo nevídané v dejinách cirkvi, totiž, že by sme mali ponúknuť sväté prijímanie osobám, ktoré sú objektívne v stave ťažkého hriechu“.
„Rozhrešenie udelené osobe, ktorá nie je pripravená zmeniť svoj život, je neplatné rozhrešenie,“ dodal.
Kasperovým návrhom, dodal Barreiro, by sa vytvorilo dvojpásmové uznávanie rodiny, jedno založené na Kristovom učení a cirkevnej praxi, a druhé, ktoré by bolo de facto uznaním neplatných druhých manželstiev. Porovnal to s vytvorením katolíckej verzie „civilných zväzkov“, ktoré sekulárny svet vytvoril pre homosexuálov, garantujúc im tak tie isté práva a privilégiá, aké má manželstvo, no pod iným menom.
„Ak by eventuálne bol pre nich povolený sviatostný život Cirkvi,“ povedal, „budeme mať dve pásma manželstva v Cirkvi, platné, sviatostné manželstvá a tieto ‚civilné zväzky.‘“
Návrh kardinála Kaspera takisto koliduje s viacerými nedávnymi potvrdeniami tradičného katolíckeho učenia a praxe Kongregácie pre náuku viery. Kardinál Gerhard Müller sa opakovane vyslovil, že prijatie svätého prijímania, ktoré katolíci považujú za skutočné telo a krv Ježiša Krista, je nemožné pre tých, ktorí sú objektívne v stave smrteľného hriechu. Keďže Cirkev neuznáva rozvody, osoba, ktorá sa znovu zosobáši po civilnom rozvode, je považovaná za cudzoložníka alebo cudzoložnicu.
Kasper napriek tomu hovorí, že „pre niekoho, kto sa obráti na vieru, je odpustenie možné. Ak je to možné pre vraha, tak je to možné aj pre cudzoložníka“. Súbor „pastoračných a spirituálnych procedúr“ by sa mal vyvinúť tak, aby pomohol ľuďom v druhom manželstve. Citujúc „otvorené dvere“ Druhého vatikánskeho koncilu Kasper povedal, že „bez narušenia zaväzujúcej dogmatickej tradície sa môžeme sami seba pýtať: nie je možné, aby sa udiali ďalšie zmeny v tejto otázke?“
Ponúkol dve možné „riešenia“: Prvé, že by Cirkev umožnila lokálnym biskupom oprávniť diecéznych kňazov posúdiť prípady anulácie tých, ktorí „sú vo svedomí subjektívne presvedčení, že ich nenapraviteľne rozpadnuté predošlé manželstvo nikdy nebolo platné“.
Druhé, ešte kontroverznejšie, riešenie Kasper navrhol, citujúc „ranú cirkev“ a dokument z roku 1972 od vtedajšieho otca Josepha Ratzingera, že v situáciách, v ktorých nie je dôvod na anuláciu predošlého manželstva, sa osoby môžu zúčastniť „na stole spásy“ „po dobe pokánia“. Kardinál tvrdí:
„Rozvedená a znovuzosobášená osoba: 1. ak sa kajá zo svojho zlyhania v prvom manželstve, 2. ak si vyjasnila povinnosti z prvého manželstva a ak je definitívne vylúčené, že by sa mohla vrátiť, 3. ak nemôže bez ďalšieho poškodenia opustiť povinnosti zobrané na seba novým civilným zväzkom, 4. ak však robí všetko, čo je v jeho silách, aby dožil v možnostiach druhého manželstva na základe viery a vychoval deti vo viere, 5. ak má túžbu po sviatostiach ako po zdroji sily v jeho situáciách, mali by sme alebo mohli by sme mu odoprieť, po istom časovom úseku v novom smerovaní, ‚metanoiu,‘ sviatosť pokánia a potom prijímanie?“
„Otázka znie: Takáto cesta, ktorá stojí medzi rigoróznosťou a laxnosťou, cesta obrátenia, ktorá vyviera zo sviatosti milosrdenstva, sviatosti pokánia, je tiež cestou, ktorou by sme mohli kráčať v tejto otázke?“ dodal.
Kasper prirovnal odmietnutie prijímania pre ľudí v takýchto situáciách k nechaniu človeka „umrieť sviatostne od hladu, aby iní mohli žiť“.
Dvojhodinová prednáška s hodinovou diskusiou zabrala väčšinu doobedia prvého dňa konzistéria, ale Vatikán oznámil, že ju nebude publikovať. Napriek tomu unikol transkript cez talianske noviny Il Foglio a časti z neho boli preložené do angličtiny a publikované vatikánskym žurnalistom Sandrom Magistrom. Aj keď Il Foglio neodhalili svoj zdroj, prominentný člen pápežovej rady ôsmych kardinálov, kardinál Reinhard Marx, údajne poznamenal, že pri 200 kópiách prednášky rozdaných členom kolégia kardinálov to bola iba otázka času, kedy sa to dostane na verejnosť.
Konzistórium bolo označené pápežom Františkom ako „predohra“ nadcházajúcej Synody o rodine plánovanej na október. Kaspera vybral pápež, aby vyplnil najprominentnejšie miesto na stretnutí, a pápež František nedávno chválil „jasnú“ teológiu v nedávno publikovanej knihe nemeckého kardinála, Milosrdenstvo: základ evanjelia a kľúč ku kresťanskému životu. Na konci prvého dňa konzistória pápež František poďakoval Kasperovi za jeho prácu slovami: „Chcel by som sa mu poďakovať, lebo som našiel hlbokú teológiu a dokonca jasné myslenie v teológii. Je príjemné čítať jasnú teológiu.“
Monsignor Barreiro vysvetlil, že v katolíckom učení a praxi sa ako prerekvizita pre prijatie prijímania nevyžaduje iba ľútosť kajúcnika nad svojím hriechom, ale aj „pevný zámer nápravy“, čiže úmysel prestať páchať hriech, ktorého sa to týka. Bez tejto podmienky, povedal Barreiro, by akékoľvek rozhrešenie udelené kňazom bolo automaticky neplatné.
„Máme pastoračný kódex,“ povedal, „rozumieme a máme sympatie k tomuto problému, osobitne u ľudí, ktorí nesú kríž potom, čo ich opustil neverný manžel či manželka. Ale toto nie je riešenie. Nemôžeme mať riešenie proti Kristovej vôli.“
Barreiro odkazuje na pasáže v evanjeliách, kde Kristus hovorí, že manželstvo je nerozlučné spojenie. V Matúšovi 19, 3-12 Kristus vyslovene vylúčil rozvod slovami: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“
Barreiro verí, že ak by Cirkev prijala Kasperov návrh, dôsledky by boli ďalekosiahle. V skutočnosti to predstavuje útok na základné princípy, ktoré robia Cirkev súdržnou a súvislou.
„Ako sme spomenuli, je logicky nemožné udeliť odpustenie osobe, ktorá si nepredsavzala zmenu svojho života. To nie je otázka súdenia, je to niečo, čo sa dotýka zmyslu rozhrešenia vôbec.“
„V skutočnosti to nie je o manželstve, ale o zmene princípov. Má to dočinenia s ochrannými princípmi Cirkvi. Prezentuje sa to ako forma súcitu, áno, ale je to nesprávny súcit, ktorý povedie k veľkým škodám.“
„Ak mám súcit, trpím spolu s danou osobou. Viem sa vložiť do situácie, v ktorej sa osoba nachádza, ale nemám správny súcit, ak ponúkam falošnú liečbu.“
Skutočné riešenie „je dôverovať v súcit Boží, osoba ide na sv. omšu a zdrží sa prijímania“. Dodal, že v dejinách Cirkvi je to „moderný fenomén“, keď berieme ako povinnosť ísť na prijímanie na každej sv. omši. „Po stáročia ľudia prijímali zriedka. Ľud rozumel, že má úžitok z duchovných dobier Cirkvi bez prijatia Eucharistie.“
Barreiro súhlasí s predchádzajúcimi komentármi kardinála Raymonda Burka, ktorý povedal, že závažným hľadiskom je znesvätenie Eucharistie, ústrednej sviatosti katolíckej cirkvi. Burke neúnavne trvá na tom, že cirkevné učenie a zákon o podaní prijímania „verejne známym zatvrdilým hriešnikom“, vrátane politikov, ktorí podporujú potraty, je úplne jasné.
„Celým srdcom súhlasím s názorom kardinála Burka ohľadom nebezpečenstva znesvätenia Eucharistie. Ak je rozhrešenie neplatné, následne sa bude znesväcovať najvznešenejšia vec, ktorú máme v Cirkvi. To je fundamentálna otázka.“