Senátorka tvrdí, že náboženskú slobodu majú len cirkvi, nie jednotlivci

1,517
Kultúra smrti

Americká senátorka nedávno v národnej televízii povedala, že sloboda náboženského vyznania zaručená v prvom dodatku Ústavy Spojených štátov amerických sa vzťahuje len na cirkvi, nie na jednotlivcov.

Senátorka Wisconsinu Tammy Baldwinová, prvá americká lesba, otvorene sa priznávajúca k svojej sexuálnej orientácii, zvolená do Senátu USA, sa takto vyjadrila k rozhodnutiu najvyššieho súdu z dňa 27. júla v prípade Obergefell v. Hodges v relácii Up with Steve Kornacki vysielanej na portáli MSNBC.

„Mala by pekáreň upiecť svadobnú tortu pre dvoch homosexuálov?“ spýtal sa moderátor
„Kde ste na to prišli?“

Baldwinová odpovedala, že prvý dodatok nedáva Američanom právo praktizovať náboženstvo mimo svätyne ich kostola, synagógy, či mešity.

„Prvý dodatok určite hovorí, že vo svätyniach majú veriaci absolútne právo vykonávať úkony vychádzajúce z ich hlbokého náboženského presvedčenia. Ale nemyslím si, že toto právo im umožňuje prejavovať náboženstvo za tento rámec,“ dodala.

Senátorka Baldwinová potom prirovnala túto problematiku k spornému mandátu zdravotníctva a sociálnych služieb (HHS) Obamovej administratívy, ktorý vyžaduje, aby zamestnávatelia za svoje zamestnankyne hradili poistné náklady na antikoncepciu, sterilizáciu a lieky vyvolávajúce potrat.

„Samozrejme, že sme už počuli mnoho argumentov, čo sa týka týchto otázok, ako je napríklad prístup k antikoncepcii,“povedala Baldwinová. „Malo by byť na zvážení každého lekárnika, aby sa rozhodol na základe svojho náboženského presvedčenia, či vydá pacientke antikoncepciu. V danej súvislosti by sa malo hovoriť o rozšírení tejto povinnosti pre podniky aj jednotlivcov za hranicu našich kostolov a synagóg po celej krajine.“

Myslím si ale, že v ostatných otázkach boli stanovené jasné hranice a mali by sme sa nimi riadiť po celej Amerike a to aj vo všetkých nových otázkach.“

Tento názor je hlboko v rozpore s veľkým súborom právnych predpisov, ktorý tvrdí, že jednotlivci majú právo praktizovať slobodne svoje náboženstvo podľa prvého dodatku Americkej ústavy, a to nielen držať sa svojej viery a vyučovať ju.

„V čase založenia Ústavy, podobne ako dnes, slovo ,praktizovaťʽ znamenalo činnosť, nie len vnútorné presvedčenie,“ napísal Thomas C. Berg, James L. Oberstar profesor práva a verejnej politiky na Univerzite St. Thomas School of Law.

Veľké množstvo prípadov dokazuje, že prvý dodatok je individuálnym právom, nielen právom firiem.

Tiež rozsah a ústavnosť HHS mandátu nie sú ani zďaleka vyriešené.

Organizácia Becket Fund for Religious Liberty už vyhrala 28 súdnych sporov proti reforme zdravotnej starostlivosti Obamacare a prehrala len 6.

Najvýznamnejším vyhlásením k dnešnému dňu bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v prípade firmy Hobby Lobby minulý rok v júni, keď sudcovia rozhodli počtom hlasov 5 proti 4, že uzavreté súkromné akciové spoločnosti môžu uplatňovať výhradu vo svedomí v súlade s podmienkami zákona o slobode náboženského vyznania.

„Odmietame argumenty HHS, že majitelia firiem strácajú ochranu zákona o slobode náboženského vyznania, keď sa rozhodnú podnikať ako spoločnosti, nie ako výhradný majiteľ alebo spoločnosť s ručením obmedzením,“ dodali. „Zo zákona o náboženskej slobode jasne vyplýva, že Kongres nesmie týmto spôsobom diskriminovať nikoho, kto chce podnikať a vo svojej firme praktizovať svoje náboženské presvedčenie.“                                                                                                                                                                                                                                                                   

Avšak, sudcovia sa neodvolávali na záruku slobody náboženského vyznania, ktorá vyplýva z prvého dodatku Ústavy, táto „prvá sloboda“ je podľa mnohých za Obamovej administratívy výrazne obmedzovaná. Prezident rétoricky hovorí len o „slobode uctievania,“ zatiaľ čo konzervatívci hovoria, že klauzula o „slobode praktizovania“ poskytuje Američanom právo praktizovať svoje náboženstvo v kostole aj mimo neho, vo všetkých relevantných oblastiach ich života, s výnimkou najextrémnejších ustanovení.

Zákon o náboženskej slobode ustanovuje, že vláda nesmie podstatne zaťažovať žiadne náboženstvo, bez toho, aby mala vážny štátny záujem.