teplomer

 

Rok milosrdenstva: Impulz k tomu, aby sme žili evanjelium života

1,456
Kultúra života

Otvorenie Roku milosrdenstva by malo byť pre všetkých apoštolov a obrancov ľudského života podnetom k tomu, aby verne a úplne žili posolstvo evanjelia života, v ktorom nás Kristus, náš Spasiteľ vyzýva k tomu, aby sme boli milosrdní ako je milosrdný náš nebeský Otec (Lk 6, 36).

Vždy, keď človek verne praktizuje kresťanský život – tým, že blížnemu prejaví skutky milosrdenstva – tak sa jeho starostlivosť vlastne vzťahuje na Krista osobne (Mt 25, 40). Akýkoľvek skutok milosrdenstva sa ako taký stáva plodným a dozrieva do [krásy] večného života. Aby sme boli milosrdní, musíme vedieť, v čom konkrétne milosrdenstvo spočíva. Svätý Augustín milosrdenstvo definuje ako „úprimný súcit s nešťastím niekoho iného, ktorý nás ženie k tomu, aby sme mu pomohli, ak je to v našich silách“.

Tým, že nás Kristus nabáda, aby sme boli milosrdní tak, ako je milosrdný náš nebeský Otec, vyzýva nás k tomu, aby sme kráčali cestou, ktorá je vlastná povahe milosrdenstva, čiže cestou, ktorá vedie k božskej veľkosti. Tá sa prejavuje veľkorysosťou pri jednaní s inými. Jednoduchý skutok milosrdenstva takto môže priniesť útechu v čase veľkej núdze (Prís 22, 9). No keďže je štedrosť charakteristická predovšetkým pre osoby, ktoré majú istý vplyv, autoritu alebo moc, sú charakteristickou črtou Boha, keďže on sám je všemohúci a prejavuje svoju dobrotu tým, že sám je i nadovšetko milosrdný (Ex 34, 6-7).

Základný program nášho života nachádzame v najväčšom Božom prikázaní, ktoré nás zaväzuje milovať Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba (Mt 22, 35 – 40). Pokyny na zachovávanie tohto najväčšieho prikázania sú tieto: vyhýbať sa konaniu zla tým, že budeme zachovávať Desatoro (Ex 20, 1 – 17) a budeme úprimne robiť dobre vykonávaním skutkov duchovného a telesného milosrdenstva. Keď svätý Pavol povzbudzoval ku konaniu skutkov milosrdenstva, poukázal i na to, že tieto majú vychádzať z lásky k samotnému Bohu:„Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti!“ (Kol 3, 12 – 14)

Láska k Bohu, ktorá spočíva v dodržiavaní jeho prikázaní (Jn 14, 15), nachádza svoje konkrétne vyjadrenie v siedmych skutkoch duchovného a v siedmych skutkoch telesného milosrdenstva. Ide najmä o:

Skutky telesného milosrdenstva

o   Kŕmiť hladných

o   Napojiť smädných

o   Zaodiať nahých

o   Prichýliť ľudí bez domova

o   Navštíviť chorých

o   Navštíviť tých, čo sú vo väzení

o   Pochovávať mŕtvych

 

Skutky duchovného milosrdenstva

o   Vyučovať nevedomých

o   Dobre radiť pochybujúcim

o   Potešovať zarmútených

o   Napomínať hriešnikov

o   Trpezlivo znášať krivdy

o   Ochotne odpúšťať tým, čo nám ubližujú

o   Modliť sa za živých i mŕtvych

Povinnosť vykonávať skutky milosrdenstva nám ukladá tak prirodzený, ako aj pozitívny Boží zákon. Zatiaľ čo sa požiadavka prirodzeného zákona zakladá na princípe, že máme robiť to, čo chceme, aby robili aj iní nám (Mt 7, 12), pozitívny Boží zákon pochádza od Krista pod hrozbou najvyššieho trestu, večného zatratenia (Mt 25, 41). Všetky telesné skutky milosrdenstva priamo a výslovne vymenoval sám Kristus. V Písme sa však nachádzajú aj všetky skutky duchovného milosrdenstva. Tieto sa zaoberajú potrebami - ktorých naplnenie je pre veľký zámer nášho stvorenia, ktorým je večný život - ešte potrebnejšie a účinnejšie.

Vnútorná povaha tak duchovných, ako aj telesných skutkov dokazuje, že „sme blížnymi a údmi“ [v angl. preklade „strážcami, opatrovníkmi“, pozn. prekl.] svojich bratov (Ef 4, 25). V prípade duchovných skutkov Kristus prikazuje bratské napomenutie (Mt 18, 15), ako aj odpustenie previnení (Mt 6, 14). Vykonávanie prvých štyroch duchovných skutkov si vyžaduje určitý stupeň taktu a opatrnosti, pretože každý z nich do značnej miery závisí od veľkosti potreby, ktorú treba naplniť a od kompetencie alebo stavu toho, ​​ktorému táto zodpovednosť pripadá (Kol 4, 6). Avšak posledné tri – trpezlivo znášať krivdu, ochotne odpúšťať priestupky a modliť sa za živých i mŕtvych – má na dosah každý. Človek sa teda nemôže ospravedlniť výhovorkou, že mu chýba nejaký zvláštny druh darov, ktoré by mu bolo treba na to, aby vykonával tieto skutky milosrdenstva.

My všetci, ako apoštoli evanjelia života, sme v tomto Roku milosrdenstva pozvaní k tomu, aby sme zdvojnásobili svoje úsilie, aby učenie evanjelia života prinieslo hojnejšie ovocie. V súčasnosti je napríklad v našom svete veľa ľudí, ktorí v otázkach života blúdia. Nedokážu prijať, že potrat nie je ničím iným, ako zabitím dieťaťa a že eutanázia – ktorú hlúpo nazývajú milosrdným zabíjaním – je len maskovanou vraždou. Nadchnutí láskou k Bohu, musíme odvážne prijať úlohu poučovať a viesť pomýlených bratov. Podobne by sme mali dobre radiť pochybujúcim – to sa napríklad vzťahuje na tých, ktorí uvažujú o IVF alebo o náhradnom materstve a nie sú si istí, či je takéto konanie správne. Skutočný súcit vyžaduje, aby sme poskytli útechu tým, ktorí sú v depresii či tým, ktorí smútia kvôli chybám, ktoré urobili. Medzi nich patria napríklad ľudia, ktorí uvažujú o samovražde, alebo ktorých utrpenie vzniká po traume z potratu alebo z rozbitého manželstva (2 Kor 7, 10). Nazvať hriech pravým menom je vždy ťažké, no musíme [aj] s láskou podporiť hriešnika, ktorý môže byť uväznený v situácii sexuálneho spolužitia vo vzťahu osôb rovnakého pohlavia  alebo závislosti na pornografii. Musíme ich povzbudiť, aby sa zahľadeli na Krista - ako na svoj vzor - a vykročili smerom k čnostnému životu (Jak 5, 20).

Keď prinášame svedectvo o Kristovom učení, mali by sme sa pripraviť na to, aby sme protirečenie znášali trpezlivo. Niet totiž  pochýb o tom, že sa kvôli nášmu svedectvu o evanjeliu života budeme stretať s nedorozumením, urážkami či dokonca prenasledovaním (2 Tim 2, 10). No aj napriek urážkam a nespravodlivostiam, ktoré prežívame, by sme mali napodobniť Pána (Lk 23, 34; Sk 7, 60) a ľahko a ochotne odpustiť.

Aplikácia Kristovho učenia o skutkoch telesného milosrdenstva zahŕňa aj to, že prispejeme alebo zaistíme bezpečné útočisko alebo domov ženám v situáciách krízového tehotenstva. Bez ohľadu na výsledok je skutkom milosrdenstva aj to, keď navštívime miesto, kde sa zabíjajú nenarodené deti a modlíme sa tam. Modlitba za živých a mŕtvych zahŕňa aj modlitbu za tých, ktorí sú duchovne mŕtvi. (Zjv 3, 1.) To znamená, že by sme sa mali modliť za obrátenie tých, ktorí pracujú v odvetviach, ktoré podporujú kultúru smrti.

Pritom však nesmieme zabúdať na to, že milosrdenstvo je odpoveď Lásky na utrpenie. Ak nám majú skutky milosrdenstva slúžiť ako nástroj prinášajúci našu večnú spásu, tak si vyžadujú viac, než len humánne dôvody. Ak nám totiž majú skutky milosrdenstva priniesť spásu, tak duch, ktorý ich oživuje, musí mať nadprirodzenú povahu, to znamená, že musí byť zakorenený v láske k Bohu, ktorou ho milujeme nadovšetko ostatné.

Nech sa za nás prihovára Matka milosrdenstva, Útočisko hriešnikov, aby sme sa v tomto Roku milosrdenstva odvážili žiť posolstvo evanjelia života verne a úplne, pre väčšiu Božiu slávu a pre spásu duší (Iz 56, 1).

DISKUSIA k článku