teplomer

 

Pozadie írskeho referenda o homosexuálnom „manželstve“

2,027
Kultúra smrti

29. mája 2015 - Minulý piatok Írsko zlegalizovalo „homosexuálne manželstvo“ hlasovaním, ktoré skončilo pomerom 62%. Tento počin mainstreamové mediá a politické štátne orgány oslavovali ako triumf progresívneho myslenia. Takýto výsledok šokoval mnohých ľudí v pro-rodinnom hnutí. Ešte šokujúcejšie je však to, o čom mainstreamové mediá ani neinformujú.

Niet pochýb o tom, že k hlasovaniu o homosexuálnom „manželstve“ prispeli také faktory ako: sekularizácia Írska, slabosť Katolíckej cirkvi, odmietanie zásahu pápeža, skorumpovaná politická kasta či neúnavné pro-homosexuálne médiá.

Hlasovanie za „áno“ by však pravdepodobno zlyhalo, ak by šlo o normálne írske voľby. Rovnaké podmienky vo všeobecnoti boli aj na mnohých miestach v USA - od Kalifornie až po Main - kde sa homosexuálnemu manželstvuvyhrať ľudové hlasovania nepodarilo.

Toto hlasovania „kultúrnej vojny však prebehlo za mimoriadnych okolností; okolností, aké na Západe ešte neboli. Tak ako sme to opísali v našom predvolebnom článku - všetko úsilie o to, aby v Írsku prešlo „homosexuálne manželstvo“, malo v skutočnosti pôvod v masívnom financovaní pochádzajúcom zo Spojených štátov. Šlo predovšetkým o miliardy dolárov pro-homosexuálnej nadácie Atlantic Philanthropies, ktorej sofistikovaná kampaň prebieha už celé desaťročia.

Pozadie: Roky referendových prehier hnutia LGBT

Aby sme pochopili, ako sa udialo to, že toto írske referendum prešlo, je dobré pozrieť sa trochu na históriu USA.

Väčšina z nás zabúda na to, že pred viac než 20-timi rokmi bola myšlienka na referendové víťazstvo homosexuálnych manželstiev“ takmer nemysliteľná – nech by to bolo kdekoľvek. Od roku 1998 do roku 2009 prebeho 31 celoštátnych hlasovaní o tom, aby sa úplne zakázali homosexuálne manželstvá. Všetky skončilo víťazstvom. Niektoré zvíťazili až 80 percentnou väčšinou. Dokonca aj v štáte Massachusetts, v ktorom LGBT lobby zúrivo bojovala za to, aby sa hlasovanie o homosexuálnom manželstve“ nepovolilo. Ich vodcovia napokon dospeli k presvedčeniu, že jediným spôsobom, ako [v tomto smere] urobiť v USA nejaký pokrok“, je súdnou cestou.

Veľký LGBT obrat v roku 2012

Po tom, ako v Maine v roku 2009 homosexuálne manželstvá utrpeli v referende porážku, homosexuálne hnutie sa rozhodlo zaujať k voľbám úplne nový prístup.

Dali dokopy skupiny politických stratégov, psychológov, ľudí robiacich prieskumy, odborníkov na organizovanie a rôzne druhy think-tankov. Starostlivo preštudovali dáta a ich predchádzajúce skúsenosti z hlasovaní a navrhli novú kolekciu stratégií a taktík, ktoré im mali dopomôcť k víťazstvu proti „pravicovým“ protivníkom.

Vytvorili dômyselnú propagandistickú kampaň. Do kľúčových oblastí vyslali tisíce aktivistov, aby od dverí k dverám získavali hlasy. Obmäkčili bežných ľudí, aby schvaľovali homosexualitu a aby vytvorili nepriateľstvo voči tradičným náboženským hodnotám, obnovili mnohé z techník veľkej lži“, ktorú používali totalitné hnutia 20. storočia. Napríklad ľuďom znova a znova hovorili, že zákaz „homosexuálneho manželstva“ je zlý pre ekonomiku a že iba spiatočnícki, neznalí a poverčiví ľudia sú ešte proti nemu. O homosexualite sa hovorilo ako o ďalšej fáze hnutia za občianske práva. Kľúčovým bodom takéhoto rozprávania bolo to, že [ľuďom hovorili], že podporou homosexuálneho manželstva“ „na pravej strane dejín“ - čo je marxistická koncepcia (ktorú neskôr použila Tretia ríša).

Hlavným prvkom tejto stratégie sa stalo zbieranie financií. Pri predchádzajúcich hlasovaniach príležitostne vyzbierali rovnakú čiastku (alebo menšiu) ako pro-rodinná strana. V súčasnosti by homosexuálny“ vyberač získal veľké sumy peňazí.

A to všetko zabralo. V novembri 2012 vyhrali všetky štyri celoštátne referendové hlasovania za homosexuálne manželstvá: v Maine (druhé hlasovanie), Minnesote, Marylande a vo Washingtone. V týchto zápasoch minuli päť až desaťkrát viac než pro-rodinná strana. Ich propaganda bola premyslená – predkladali napríklad priateľsky vyzerajúce homosexuálne páry, ktoré vyzerali ako všetci ostatní. Nevyhrali síce drvivými väčšinami (miera sa pohybovala v rozmedzí 51-53%), ale vyhrali.

Krátko po víťazstvách z roku 2012 publikovalo hnutie LGBT istý článok v Mainských novinách. Ten popisoval mnohé veci z tohto „zvratu“. A od tej doby sú prakticky nezastaviteľní.

Základný kameň v Írsku pred viac než desiatimi rokmi

Írska LGBT lobby - financovaná predovšetkým prostredníctvom Atlantic Philanthropies - položila základy vo viac než desaťročnom predstihu. Ich ambiciózny viacročný plán (ktorý neskôr načrtli TU) obsahoval veľmi sofistikované a agresívne lobovanie zamerané na kľúčové politické stratégie v Írsku. To vyústilo do dlhej reťaze narastajúcich“ parlamentných úspechov hnutia LGBT.

Veľmi dobre to zachytil aj článok, ktorý nedávno publikoval National Catholic Register. Catholich Action League of Massachusetts zostavila úplný zoznam hlavných politických podujatí zameraných proti rodine, ktoré sa uskutočnili v poslednom desaťročí a ktoré pomohli dostať Írsko do stavu, v akom je v súčasnosti.

Od začiatku však bolo hlavným cieľom - jednak írskych LGBT skupín, jednak ich amerických investorov - obmäkčiť írskych občanov tak, aby nakoniec vyhrali celoštátne hlasovanie ohľadom „homosexuálnych manželstiev“, ktoré sa z ústavných dôvodov muselo urobiť prostredníctvom celoštátneho referenda. Referendum sa nakoniec uskutočnilo 22. mája 2015.

Rozbeh írskeho celonárodného hlasovania za homosexuálne manželstvá“

Na usporiadanie írskych volieb muselo LGBT hnutie svojím úsilím ohromne predčiť úsilie vynaložené v USA. Jedna vec je prínutiť národný parlament k tomu, aby nalomil morálné základy prostredníctvom legislatívy. Celkom odlišnou výzvou je však prinútiť krajinu s tisícročnou katolíckou kultúrou k tomu, aby prijala „homosexuálne manželstvo“ prostredníctvom celonárodného hlasovania.

Celkové finančné prostriedky LGBT na dosiahnutie homosexuálneho manželstva“ v Írsku sa odhadujú zhruba na 17-25 miliónov dolárov – čo je asi päťdesiatkrát viac, než vyzbierala a minula strana podporujúca rodiny. Miesto toho, aby bola ich snaha rozptýlená a akoby náhodná (takúto tendenciu má skôr naša strana), bola naplánovaná.

Kampaň so zdĺhavou a intenzívnou (a aj drahou) celoštátnou propagandou kričala na celú krajinu používajúc pritom techniky psychologickej manipulácie. Priemerný človek ťažko pochopí, aká sila sa to k nemu blíži. A to bol len začiatok.

Argumenty neboli ani racionálne, ani pravdivé, namiesto toho boli však úplne emocionálne.

Ľudom znovu a znovu hovorili, že tí, ktorí sú protihomosexuálnemu manželstvu“:

  • sú proti demokracii

  • zničia [ľuďom] životy

  • sú proti ľudským právam

  • škodia medzinárodnej reputácii Írska

  • škodia írskej ekonomike

  • sú za diskrimináciu

  • sú proti láske

  • sú nenávistní a bigotní

  • sú hlúpi a zastaralí. 

To všetko malo hrozný vplyv na našu stranu a povzbudilo ich priaznivcov. Zašlo to až tak ďaleko, že ľudí, ktorí sa vytrvalo držali tejto „spiatočníckej“ viery, priaznivci považovali za podradných. Niektorí kvôli tomu mohli doslova prísť o prácu. Obzvlášť nepríjemne a jedovato sa správali k veriacim a ku Katolíckej cirkvi. Mnohí z našich ľudí bolo vystrašených a zmätených, zatiaľ čo druhá strana sa stávala čoraz odvážnejšou a vzdorovitejšou.

Írsko dostáva lekciu v oblasti „volebného systému“

Keď sa priblížilo hlasovanie, prieskumy verejnej mienky ukazovali, že 78% ľudí sa hlási k odpovedi „áno“. Hnutie homosexuálov však vedelo, že ešte stále nie je v bezpečí.

Ich brain trust [skupina odborných poradcov, pozn. prekladateľa] si čoskoro uvedomil, že veľmi veľa ľudí mohlo jednoducho svoje názory „skryť“ a podľa svojho svedomia by hlasovalo až v deň volieb; v predvolebnom prieskume však reagovali „politicky korektným“ spôsobom. Vedeli tiež, že väčšinu tvrdých zástancov homosexuálnych manželstiev“ tvorili mladí ľudia, ktorí mali hrozné záznamy o účasti na voľbách alebo aj o samotnej registrácii na ne.

Ešte stále mohli stratiť, ak by sa tí, ktorých skutočne potrebovali (t.j. tých reagovali emocionálne) nezaregistrovali, alebo ak by nehlasovali. Takže celé mesiace pred voľbami - s pomocou národnej polície – zriadili na vysokých školách registračné miesta pre voličov zastávajúcich homosexuálne manželstvo. Podľa správ očitých svedkov, tieto stánky nelegálne preskakovali kroky požadované pri registrácii, aby tak spracovali viac ľudí. Týmto spôsobom sa zaregistrovalo viac ako 50 000 vysokoškolákov a zistila sa totožnosť tých, ktorí už boli zaregistrovaní. Navyše, podľa správ zaplatili aj agitátorov v jednotlivých mestách, aby sa tak usitili, že ich pravdepodobní podporovatelia sú zaregistrovaní na hlasovanie.

V deň hlasovania vyvinuli prostredníctvom sofistikovaných sociálnych médií a ďalších techník úsilie o to, aby sa „šlo hlasovať“; Bolo to to najmasívnejšie úsilie, akého kedy bolo Írsko svedkom. Podľa jednej správy výsledkom toho bolo, že hlasovalo viac než 90% známych priaznivcov homosexuálnych manželstiev a 95% registrovaných vysokoškolských voličov. Na druhej strane nám bolo povedané, že mnohí pro-rodinne založení ľudia sa cítili ohromení a ubití psychologickými technikami, ktoré boli použité proti nim a bez organizácií, ktoré vyzývali k všeobecnej účasti, by ani nešli k volebným urnám.

Nikto v Írsku nikdy nič podobné nevidel. Niet pochýb o tom, že keby sa voľby konali za rovnocenných podmienok (alebo aj s výhodou financovania v pomere 2:1), strana hlasujúca za „áno“ by nezvíťazila. Ako poznamenal jeden írsky volič: „Keby prevažoval tradičný vzorec hlasujúcich, boli by sme ich ľahko porazil.“

Prorodinná írska opozícia - udatný postoj

Hoci okolnosti hrali proti nim a na veriacich sa sústredil hrozný psychologický boj, írski pro-rodinný ľudia si počínalo celkom obdivuhodne. Boli však sami. „Tieto skupiny získavali svoje finančné prostriedky z osobných darov súkromných osôb. Nedostávali sme žiadne veľké finančné granty – a to od nikoho,“ povedala nám jedna osoba z írskych pro-rodinnej strany.

Dali toľko reklám ako sa len dalo - aj keď niektoré boli zničené vandalizmom. V mestách sa rozdali tisíce letákov a chodili od dverí k dverám i vo vidieckych oblastiach. Jedna organizácia rozdala 91 000 letákov. Skupina 12 baptistických zborov dala nejaké reklamy aj do novín.

Povedali nám, že Katolícka cirkev bola v rámci tejto témy veľmi slabá a oficiálne nevyzývala k tomu, aby ľudia hlasovali za „nie“. Podľa Catholic Action League verejnú kampaň za „áno“ podporilo minimálne 15 kňazov a minimálne jeden biskup kritizoval úsilie pro-rodinného hnutia. Avšak mnohí jednotliví katolícki kňazi vynikajúco naliehali na hlasovanie za „nie“.

Chýbalo sofistikované plánovanie, neexistovalo žiadna jednotné posolstvo. Slová „Každé dieťa potrebuje matku a otca“ boli obyčajným refrénom, ktorého silnejší význam v rámci Európy je ten, že vyjadruje pobúrenie nad obchodom s deťmi. Iní používajú informácie MassResistance o tom, čo „homosexuálne manželstvo“ prinesie do škôl a ďalších spoločenských inštitúcií. Niektorí sa zamereli na nebezpečenstvá súvisiace s homosexuálnym správaním.

Možno to zastaviť v budúcnosti?

Hovorí sa, že ďalším cieľom „homosexuálneho manželstva“ je Taliansko. Pozorujú i niektoré africké krajiny, ktoré odolávajú „právam LGBT“.

Najväčším triumfom LGBT hnutia bola ich schopnosť odrezať bojujúce skupiny od peňažných prostriedkov. Milionári a miliardári, ktorí boli zjavne na našej strane, by mohli mnohkrát darovať peniaze bez nejakej straty, ktoré boli potrebné na to, aby bol tento boj efektívny. No v podstate všetkých vystrašila homo mafia“. Je na zaplakanie, aké strašné následky to malo. Musíme preto vytvoriť nové metódy financovania. Bežní ľudia sú čoraž dôležitejší. Viac než kedykoľvek predtým. Dá sa tento kolos zastaviť? Samozrejme, že sa dá – s patričnými ​​zdrojmi. Všetko, čo robí druhá strana, sa dá rozobrať a dá sa tomu čeliť. Navyše, práca s pravdou máva veľkú prirodzenú výhodu. Ich lži, iracionalita a násilnícke taktiky fungujú len preto, že neexistuje žiadny účinný odpor.

Veľa ľudí v pro-rodinnom hnutí (ani mnohí donori) toto však ešte stále nepovažuje za „vojnu“, ktorá rozvracia spoločnosť, ale len za akýsi druh nábožensko-sekulárnej nezhody medzi jednotlivcami. Následkom toho sú naše taktiky potláčané a sú účinné len čiastočne. Takže aj keď máme peniaze, často sa premrhajú na hlúposti.

Dúfajme, že z toho, čo sa stalo v Írsku 22. mája, sa všetci trochu poučíme.

DISKUSIA k článku