Štvrť červených svetiel v Amsterdame je neslávne známa otvorenou prostitúciou. Ale teraz sa snaží zvýšiť povedomie o tom, že to čo vidíte, nemusí byť v skutočnosti také, ako si myslíte, že je.
V Chicagu sa polícia snaží pomôcť obetiam obchodovania s ľuďmi, medzi ktorých sú tradične zaraďované iba prostitútky a uväznení ako takí. Je to nový spôsob myslenia, hovorí Michael Anton, veliteľ policajnej jednotky boja s prostitúciou v Cook County.
Ide o problém podobný domácemu násiliu... Mnoho ľudí hovorí, ,no dobre, veď môžu odtiaľ odísť.‘ Ale nie je to také jednoduché.“
Polícia sa najskôr snaží zatknúť klientov prostitútiek. Pokuty sa môžu pohybovať až do výšky 2000 dolárov. Tieto peniaze sa potom použijú na pomoc ženám, ktoré chcú znovu žiť normálnym životom. Ak ženy úspešne dokončia program, nie sú za prostitúciu potrestané a môžu dostať menší trest za trestné činy ako je držanie drog.
35-ročná bývalá prostitútka Tiffany Schipitzová povedala, že nakoniec utiekla od pasáka, ktorý sa jej vyhrážal, že ju zabije, ak nebude pre neho pracovať.
„Nikdy som nemala skončiť na ulici. Som biele dievča z predmestia. Keď sme vyrastali, nikdy sme o tom nepočuli,“ povedala Schipitzová pri tom, ako opisovala, ako utiekla autu prvého muža, ktorý si ju prišiel vyzdvihnúť na sex. Nakoniec ale skončila nadrogovaná na ulici, pretože potrebovala zarobiť viac peňazí na drogy.
„Ďalšia vec, ktorú si pamätám je, ako stojím von na rohu a nasadám do aút – jedno, druhé, tretie – akoby o nič nešlo,“ povedala.
Ďalšie mesto, ktoré sa snaží zaviesť podobný program, je Anaheim v Kalifornii, kde seržant Craig Friesen pracuje ako vedúci tímu bojujúceho s prostitúciou.
„Nikdy som nestretol prostitútku, ktorá povedala, ,Toto bol môj celoživotný cieľ,’“ povedal Friesen. „Všetky boli do tohto sveta vnesené niekým iným. Niekto ich využil.“
Pri určovaní, kto je obeťou obchodovania s ľuďmi, sú jeho dôstojníci cvičení, aby vyhľadávali známky nátlaku. Môžu sa opýtať zamestnanca hotela, či mala prostitútka zákaz rozprávať, alebo pri preberaní izby vyzerala vystrašená. Hľadajú modriny a iné znaky zneužívania a na výsluch privádzajú bývalé prostitútky.
„Môžete sa tak dozvedieť viac a pýtať sa konkrétne otázky,“ povedal Friesen, ktorého oddelenie začalo v roku 2010 spolupracovať s miestnou agentúrou sociálnych služieb v nádeji, že získajú pre prostitútky pomoc a znížia počet recidivistov.
Tí, ktorí pracujú so ženami (a mužmi) hovoria, že úspech opustenia cesty prostitúcie a vzťahov - ktoré môžu byť veľmi posplietané - s pasákom a ostatnými, ktorí sú zodpovední za obchodovanie s ľuďmi, vo veľkej miere záleží na samotných prostitútkach. Nakoľko, stále neexistuje veľa programov, podobných tým, na ktoré tu upozorňujeme, organizácie ako Armáda spásy začínajú ponúkať služby ľuďom, ktorí sa chcú dostať z prostitúcie. Avšak „najslabším článkom v tomto reťazci je spolupráca s obeťami,“ hovorí Mark Ensalaco, expert na obchodovanie s ľuďmi a riaditeľ programu štúdií v oblasti ľudských práv na univerzite v Daytone.
Podľa Bridgette Carrovej, odborníčky na obchodovanie s ľuďmi a klinickej profesorky práva na univerzite v Michigane je taktiež potrebné vzdelávať ľudí v oblasti presadzovania práva, pretože zmeniť ich pohľad, ktorým vnímajú prostitúciu ako trestný čin na pohľad, ktorým sú prostitútky vnímané ako obete, je ťažké. Hovorí, že „ľudia, ktorí by mali presadzovať tieto nové zákony – majú stále problém vnímať prostitútky ako obete, dokonca aj vtedy ak ide o mladé ženy.“
Prostitúcia je často žartom označovaná za najstaršiu profesiu na svete a prostitútky sú vnímané ako ľudia, ktorí si zvolili nemravný život, aby získali drogy a/alebo peniaze. Ale zopakujem slová seržanta Friesena, „nikdy som nestretol prostitútku, ktorá povedala: ,Toto bol môj celoživotný cieľ.‘“ Obchodovanie s ľuďmi v sexbiznise degraduje ľudského ducha a využíva ľudí ako ,veci', nie ako bytosti s dušou, vytvorené na obraz a podobu Boha.