LONDÝN 9. januára 2008 (LifeSiteNews.com, http://www.lifesitenews.com/ldn/2008/jan/08010906.html) - Podľa WorldNetDaily (WND) istá nemecká rodina utiekla do bezpečného útočiska v Spojenom kráľovstve po tom, čo sa starosta ich mesta pokúšal odobrať im ich deti a dať ich do štátnej opatery kvôli trestnému činu domáceho vyučovania.
WND hlási, že predstavitelia Netzwerk-Bildungsfreiheit, nemeckej skupiny obhajujcej domáce vyučovanie, povedali, že Klaus a Kathrin Landahlovci a ich päť detí „sú v bezpečí v Anglicku. V sobotu o polnoci prišli do Doveru.“
Landahlovci sa pripravili na odchod z krajiny a zrušili svoju registráciu ako nemeckých občanov po tom, čo starosta Altensteigu podal žalobu na miestny rodinný súd so žiadosťou o vzatie [detí] Landahlovcov do opatrovníctva.
Hovorca skupiny zástancov pre WND povedal, že „keďže starosta vie, že rodina chce opustiť Nemecko a vie, že sa odhlásili, pokúša sa, aby rodinný súd vzal deti do opatrovníctva z tzv. ... (predbežného rozkazu), čo znamená, že deti môžu byť odobraté do opatrovníctva bez vypočúvania rodičov.“
Dodal tiež, že v prípade Landahlovcov sa úrady nesnažili pre seba len uzurpovať právo rodičov rozhodovať o vzdelaní ich detí, ale aj ich právo na „určenie miesta pobytu“, čo je čin, ktorý ide v línii sovietskej éry východného Nemecka.
Landahlovci sa už sťahovali do prenajatého bytu v zahraničí, keď im súd doručil právne oznámenie o žalobe.
Joel Thornton, prezident Skupiny medzinárodných ľudských práv, ktorý obhauje tých, ktorí v Nemecku vyučujú svoje deti doma, pre LifeSiteNews.com povedal, že správa Netzwerk-Bildungsfreiheit je znepokojujúca, keďže „nemeckí vládni predstavitelia sú ochotní porušiť svoje vlastné postupy, aby zobrali do opatrovníctva deti od ich rodičov pre nič iné než je domáce vyučovanie. Keby šlo o to, že sa deje nejaký kriminálny čin, ktorému by bolo treba zabrániť, bolo by to pochopiteľné, avšak systém by pravdepodobne nekonal tak rýchlo“.
„Je poburujúce, že by deti mohli byť oddelené od svojich rodičov kvôli takejto otázke. Nemecké súdy by sa mali pustiť do ochrany blaha svojich rodín zoči-voči takýmto závžným vládnym činom,“ povedal Thornton.
„Každý rodič na svete (nielen rodičia, ktorí vyučujú svoje deti doma) by mal byť pobúrený tým, že po ich právach šliape starosta mesta,“ povedal. „Rodičia by mali vyjadriť svoj hnev na primátora e-mailom a dať mu najavo, že takéto správanie nie je v civilizovaných krajinách prijateľné.“
Miestny súd v tejto veci nevydal konečné rozhodnutie, no od tej doby nemecký najvyšší súd na jeseň 2007 rozhodol v prospech štátu proti tým, ktorí vyučujú svoje deti doma. Väčšina rodín našla bezpečie len vďaka úteku.
WND hlási, že v januári 2008 istý bavorský muž, ktorý seba samého identifikoval ako „Mathew“ poslal túto správu: „Dnes ráno sme dostali výzvu od nemeckého ministerstva školstva, že zajtra (v stredu) ráno pošle ku nám domov políciu, aby si násilím vzali Josiu (6 ), Lou Ann (10) a Aileen (13) a dali ich do verejnej školy.“
Podľa „Matthewa“ vládu povzbudilo rozhodnutie Najvyššieho súdu a od tej doby podstatne zvýšila svoje prenasledovanie rodín, ktoré vyučujú svoje deti doma.
„Ak sa im neprispôsobíme, vláda nám nakoniec odoberie naše rodičovské práva a vezme naše deti do opatrovníctva,“
Iná rodina povedala, že z Nemecka utiekla po tom, čo ich advokát dospel k záveru, že ako penále zo strany vlády „zostáva už len väzenie a strata opatrovníctva“.
„Opúšťame teraz Nemecko, pričom naše deti a môj manžel Tilman sa už vzdali svojho trvalého bydliska v Nemecku,“ poznamenala Dagmar Neubronnerová. „Ja si svoj trvalý pobyt v Brémach ponechám, pretože som majiteľkou nášho malého nakladateľstva...“
„Je ťažké nechať všetko za sebou, hlavne nášho kocúra (sused sa nám bude oňho starať), našich príbuzných a priateľov, spevácke zbory, hudobné telesá a športové tímy, náš dom a záhradu - naše mesto a našu krajinu.“