Kláštorná mníška získala doktorát z leteckého inžinierstva

968
Matej Trančo
Kultúra života

Kláštorná mníška, ktorá sa zaoberala výskumom nadzvukových motorov, patrila ku skupine 23 ľudí ktorým bol nedávno priznaný titul PhD v leteckom inžinierstve.

Oblečená v rúchu svojej rehole, sestra Benedikta od Kongregácie sestier obnovenia Svätej Tváre, obdržala titul počas ôsmeho zasadnutia inštitútu - "obranný inštitút obrannej technológie (DIAT) - v Pune 31. mája.  

Získala osobitné povolenie od svojich nadriadených zúčastniť sa tohto zasadnutia keďže v jej ráde je kontakt s vonkajškom zakázaný.

"Pridala som sa k reholi po mojej záverečnej skúške minulý rok a toto je prvý krát odvtedy, čo som vyšla von. Pravidlá nášho rádu nám zakazujú vychádzať von z kláštora a mne bolo dané špeciálne povolenie aby som sa mohla zúčastniť zasadnutia," povedala.


Narodená ako Roschelle R M v Kuvajte krátko pred vojnou v Zálive, sestra Benedikta absolvovala štúdium na škole St Xavier’s College v Bombaji a získala svoj magisterský titul v odbore vedy o vesmíre od Pune University.

Jej doktorantská práca mala tému o nadzvukových motoroch. Tieto motory sú používané hlavne u hypersonických lietadiel a taktiež u kozmických lodí. V teórii môžu tieto vozidlá výrazne skrátiť dobu cestovania lietadlom kdekoľvek na Zemi iba na 90 minút.

Benedikta sa rozhodla vstúpiť do cirkevného rádu po dokončení doktorátu. Podľa svojho vlastného vyjadrenia mala vždy sklon k takému životu, no svoje "volanie" obdržala až po návšteve a vyskúšaní si kláštorného života v Pune.

"Moja rodina mala tušenie, že by som sa mohla pridať k cirkevnej reholi, no keď som sa rozhodla vstúpiť do kontemplatívneho rádu tak boli šokovaní," dodala.

Členovia kláštorného rádu sú odlúčení od kontaktu s vonkajším svetom a očakáva sa od nich, že vo svojich rádoch zostanú vedúc život modlitby a meditácie.


Pápežská kongregácia Benediktínskych sestier obnovy Svätej tváre sa sústreďuje na činy pokánia voči Ježišovi Kristovi.

Začala v roku 1950 ako organizácia s názvom "Zbožná solidarita" a založená bola ctihodným opátom Hildebrandom Gregorym. Pápežskou kongregáciou sa stala v roku 1977 s názvom Benediktínske sestry obnovenia Svätej tváre.

Oddanosť Svätej tvári Ježiša sa datuje až k Sestre Márii od svätého Petra, karmelitánskej mníške z Tours vo Francúzsku. Tá mala v roku 1843 zjavenia Ježiša a Márie, ktorí ju podporovali k šíreniu oddanosti k Svätej tvári Ježiša, ako prostriedok odčinenia za mnoho urážok, ktoré Ježiš utrpel počas svojho umučenia.

Ctihodný Leo Dupont, ktorý je známy ako apoštol Svätej Tváre, rozšíril túto oddanosť do iných krajín. Modlil sa za rozšírenie tejto oddanosti 30 rokov, zatiaľ čo mu horieval lampáš priamo pred namaľovaným obrazom Ježiša. Pápež Lev XIII schválil túto oddanosť v roku 1885. 

Na prvý piatok v Lente roku 1936 sestra Maria Pierina de Micheli, mníška narodená neďaleko talianskeho Milána, mala zjavenie v ktorom jej Ježiš povedal:

"Túžim po tom, aby bola Moja Tvár, ktorá odráža intímne bolesti môjho ducha, utrpenie a lásku mojho srdca, viac ctená. Ten, kto nado mnou medituje, ten ma utešuje."

Pápež Ján Pavol II. vo svojom liste z 27. septembra 2000 kardinálovi Fiorenzovi Angelinimu na príležitosť 50. výročia vzniku rádu popísal cieľ Benediktínskych sestier reparácie Svätej tváre nasledujúco: "Neutíchajúce úsilie stáť vedľa nekonečných krížov na ktorých je Syn boží stále ukrižovaný."

V roku 1997 kardinál Fiorenzo Angelini založil Medzinárodný inštitút pre výskum Kristovej tváre v Ríme v spolupráci so Sestrami obnovenia Svätej tváre.

Kongregácia má teraz svoje sídla na niekoľkých kontinentoch.

Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. Co si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.