Katolícke organizácie môžu byť zneužité na propagáciu mentality antikoncepcie

1,530
Kultúra smrti

Považovať nárast populácie za primárnu príčinu nedostatočného rozvoja je chybné, dokonca aj z ekonomického uhla pohľadu. Pápež Benedikt XVI., Caritas in Veritate

Jeden z najnovších svetových štátov, Východný Timor, má vážny problém, aspoň podľa OSN a odborníkov z veže zo slonoviny. V roku 1999, po krutej vojne a genocíde, Východný Timor vyšiel z konfliktu s Indonéziou ako nový národ. Počas obdobia nestability, ktoré nasledovalo, zažili občania Východného Timoru masívny vzostup rastu populácie s celkovou mierou pôrodnosti približujúcej sa k 7,8 dieťaťa na matku. A nielen to, ale mamičky z Východného Timoru chcú veľké rodiny napriek chudobe, ktorej národ čelí. V štúdii skúmajúcej východotimorské „pro-pôrodné“ inklinácie sa píše: 

„[Demografický a zdravotný] prieskum z roku 2003 takisto ukazuje na preferenciu východotimorských žien pre veľké rodiny. To indikuje túžba väčšiny žien, aj vo vyšších reprodukčných vekových skupinách, mať ešte ďalšie dieťa napriek faktu, že už rodili 6 alebo viac detí. Prieskum z roku 2003 takisto odhaľuje, že zámer používať antikoncepciu niekedy v budúcnosti je medzi v súčasnosti vydatými ženami veľmi zriedkavý bez ohľadu na počet detí, ktoré tieto ženy majú.

OSN hovorí vysokej miere pôrodnosti veľké nie. Populačný fond OSN (UNFPA) uvádza„Krajiny, kde je úroveň chudoby najvyššia, sú vo všeobecnosti tie, ktoré majú najrýchlejší nárast populácie a najvyššie miery pôrodnosti. Krajiny, ktoré znížili miery pôrodnosti a úmrtnosti investovaním do všeobecnej zdravotnej starostlivosti, vrátane reprodukčného zdravia, rovnako ako do vzdelávania a rodovej rovnosti, urobili ekonomické pokroky.“ Takže, aby sa znížila chudoba, UNFPA zaplaví krajiny antikoncepciou a propagandou na zmenu správania, aby povzbudila občanov k osvojeniu si používania antikoncepcie. Organizácia hodnotí nárast v „miere používania antikoncepcie“ ako míľnik úspechu a kľúč k zníženiu celkovej miery pôrodnosti. To je názorne ukázané v článku, kde predstaviteľ UNFPA Arthur Erken prekypuje chválami na Bangladéš, ktorý sa stal „krajinou s nízkou pôrodnosťou.“

Kontrolóri populácie čelia vážnej prekážke, keď sa pokúšajú znížiť mieru pôrodnosti v krajinách ako Východný Timor, Rwanda alebo Filipíny. Tou prekážkou je kultúrna akceptácia náboženských učení, ktoré zakazujú umelú antikoncepciu a chvália veľkodušnosť rodičov, ktorí majú väčšie rodiny. UNFPA sa časom naučila, že „selektívna kolaborácia“ s istými prvkami v rámci katolíckych a moslimských kruhov im môže priniesť vysoké výnosy pri získaní prístupu k tým, ktorí majú správanie s vysokou pôrodnosťou. V roku 1999 sa UNFPA dala do partnerstva s lokálnou katolíckou mimovládnou organizáciou, aby šírila posolstvo o plánovaní rodičovstva na svojej rádio show v Brazílii. Po pápežovej návšteve v Brazílii táto aktivita prestala. Napriek tomu sa UNFPA naučila dôležité lekcie: „Medzi nimi bolo porozumenie, že dokonca ani najsilnejšie náboženské organizácie nie sú monolitické. V rámci katolíckej cirkvi existujú isté progresívne skupiny, vrátane Communidades Eclesiais de Base, ktorých katolícky klérus rozumie drsnej realite chudobných v krajine a sú horlivými zástancami v ich mene. Nájdením oblastí, kde sa záujmy Katolíckej cirkvi a UNFPA stretávajú, a budovaním na týchto základoch vedie cesta, ktorou sa dajú premostiť rozdiely medzi týmito dvoma inštitúciami.“

Novšou formou spolupráce je zahrnutie Metódy plodných a neplodných dní (jedna z foriem prirodzeného plánovania rodičovstva) ako „modernej“ formy antikoncepcie. Katolícka cirkev vždy uznávala prirodzené plánovanie rodičovstva ako legitímny nástroj povedomia o plodnosti, užitočnej jednak pre splodenie viacerých detí alebo na načasovanie ich narodenia z vážnych dôvodov. Preto zahrnutím metódy plodných a neplodných dní (skr. SDM - Standard Days Method) ako modernej formy antikoncepcie sa kontrolórom populácie otvárajú cesty pre financovanie, spoluprácu a, čo je najdôležitejšie, prístup k nižšej miere pôrodnosti v katolíckych krajinách.

Georgetownský inštitút pre reprodukčné zdravie (IRH) je na čele tohto úsilia a ponúka SDM organizáciám kontroly populácie ako nástroj na zlepšenie „miery používania antikoncepcie“ „dosiahnutie nepokrytej potreby, osobitne medzi tažko dostupným a nedostatočne vybaveným obyvateľstvom.“ Navyše, IRH uvádza, že SDM „prináša nových používateľov k plánovaniu rodičovstva a je vstupnou bránou pre iné možnosti modernými metódami... Keďže FAM [metódy povedomia o plodnosti] sú akceptované väčšinou náboženstiev, pridanie FAM do programov založených na viere, vytvára prepojenie medzi týmito programami a verejným zdravotnými systémom, často tak vytvárajúc verejno-súkromné partnerstvá, ktoré predtým nikdy neexistovali.“

Tu vznikajú zaujímavé otázky, niektoré mimo rozsah tohto článku. Prirodzené plánovanie rodičovstva je morálne akceptovateľná prax za istých okolností. Naproti tomu je vážnou obavou, že sily ako je UNFPA používajú prirodzené plánovanie rodičovstva ako cestu k zavedeniu mentality antikoncepcie a ako nástroj kontroly populácie. Ako dôkaz tohto bodu uveďme, že IRH v súčasnosti pracuje na projekte v spojení s katolíckymi organizáciami, aby predložili SDM do Východného Timoru. Sú tieto katolícke organizácie použité kontrolórmi populácie ako prostriedok na konečné zníženie miery pôrodnosti vo Východnom Timore? Pri znalosti stanovených cieľov UNFPA a problematického marketingu zo strany IRH sa to nezdá ako príliš vzdialená možnosť.