teplomer

Hlas z Belfastu: Prehráte boj, ak nebudete hovoriť o škodlivosti homosexuality

2,021
Kultúra života

BELFAST – Ak obrancovia tradičného manželstva nezačnú hovoriť o realite a škodlivosti homosexuálneho správania, tak v Severnom Írsku aj inde vo svete budú strácať pôdu pod nohami, dokonca aj medzi vlastnými voličmi z radov konzervatívnych kresťanov, povedal jeden z popredných belfastských pro-life a pro-rodinných obhajcov.

„Nikto nebude úspešný v efektívnej obrane manželstva,“ ak nebude spomínať tieto veci, povedal Liam Gibson zo severoírskej pobočky Spoločnosti pre ochranu nenarodených detí (SPUC). „Budeme strácať na počte, keď s tým nezačneme. Aj keď druhou otázkou je, či na to máme odvahu.“

Obrancovia definície tradičného manželstva sa takmer jednomyseľne obmedzili na chválu tejto inštitúcie ako zdroja spoločenského pokoja a ideálneho prostredia na výchovu detí. Hanbia sa kritizovať homosexualitu samotnú. A táto hanba a strach hovoriť o tom, aké sú homosexuálne skutky v skutočnosti, okypťuje snahy brániť manželstvo a rodinu všade na svete.

„Kedykoľvek sa ľudia postavia a povedia, aké úžasné je manželstvo, a ospevujú ho, druhá strana jednoducho povie: To je pravda, tak ho ponúknime viacerým,“ povedal Gibson.

A dodal, že pri debate na túto tému politici oponujúci „manželstvu homosexuálov“, rovnako ako cirkevní predstavitelia, odmietli priamo poukázať na slona v porceláne.

Gibson povedal pre LifeSiteNews, že zvyčajný prístup k oslavovaniu manželstva, ktorý taktne odsúva hlavný bod diskusie do úzadia, je presne ten argument, kvôli ktorému boj o rodinu všade prehrávame.

„To, čo potrebujeme, je pozrieť sa na realitu,“ povedal, „fyzické, medicínske a psychologické dôsledky partikulárneho typu správania. Spoločnosť potrebuje chrániť ľudí niekedy aj od seba samých, ale hlavne od propagácie vecí, ktoré sú nebezpečné samy o sebe, od vysokorizikového správania.“

SPUC v Severnom Írsku plánuje dať kolovať materiály a usporadúvať „stretnutia a semináre“ ohľadom nebezpečenstva angažovania sa v homosexuálnych aktivitách a realite homosexuálnej subkultúry a jej posadnutosti sexom.

„Čo naozaj potrebujeme posilniť, je katolícke obyvateľstvo, pretože sú to katolícki politici, ktorí nás zrádzajú. Neviem, ako dlho sa môžeme spoliehať na alianciu veriacich protestantov a veriacich katolíkov, aby držali líniu, keď katolíci sa jednoducho poddávajú,“ povedal.

Citoval nedostatok silného presvedčenia medzi katolíckym klérom ako hlavný kameň úrazu, a to až po a vrátane pápeža Františka samotného. „Aby som bol úprimný,“ povedal, „komentáre typu ‚Kto som, aby som súdil?‘ spôsobili, že je prakticky nemožné bojovať za vec.“

Gibsonove poznámky sa objavili v nadväznosti na porážku ďalšieho pokusu extrémne ľavicovej strany Sinn Fein ustanoviť v provincii „manželstvo homosexuálov“. Návrh na prijatie zákona, ktorý bol vo zvyšku Veľkej Británie zavedený v tomto roku, je tretí počas posledných osemnástich mesiacov, ktorý sa zamietol najmä vďaka odporu politikov zo strany Protestantských demokratických unionistov (DUP). DUP použili volebný mechanizmus nazvaný Petícia obáv, vďaka ktorému znemožnili prijatie zákona.

Homosexuálni aktivisti naznačili, že sa budú brániť akejkoľvek porážke zákonným sporom. Táto stratégia bola úspešná vo väčšine jurisdikcií západného sveta. Severné Írsko už garantuje civilným partnerom rovnakého pohlavia podobné práva a povinnosti ako prirodzenému manželstvu, ale pokusy o uzatvorenie právnej medzery a o zavedenie „manželstva homosexuálov“ budú pokračovať.

Gibson vystríhal, že aj keď väčšina bude stále proti zmene definície, prirodzené manželstvo „sústavne stráca pôdu pod nohami“ vo verejnej mienke. Priamo za to viní zlyhanie oponentov pomenovať vec, proti ktorej bojujú.

Keď homosexuálni aktivisti hovoria o „manželstve homosexuálov“, zasadia debatu do rámca termínov ako „rovnosť“. Chýbajúca zmysluplná reakcia druhej strany im umožnila onálepkovať každého, kto je proti ich cieľom, a dokonca niekedy aj iných homosexuálov, ako „fanatikov“.

„Nikto za to v skutočnosti nebojuje, takže široká verejnosť sa dozvie iba pohľad jednej strany,“ povedal Gibson. „Každý, kto dokonca len na chvíľu váha, či má plne podporiť homosexuálnu agendu, sa dostane pod obrovský tlak.“

„Dokonca homosexuáli, ktorí sa postavili proti manželstvu rovnakého pohlavia, boli obeťami vyhrážok a zastrašovania,“ potvrdil.

List katolíckych biskupov ohľadom tohto posledného návrhu podľa Gibsona nevybočoval z radu, keďže odmietli spomenúť povahu homosexuality a oslavovali vhodnosť manželstva ako ideálneho prostredia na výchovu detí. V otvorenom liste členom zákonodarného zhromaždenia biskupi uviedli: „Veriaci aj neveriaci ľudia spoločne dlho uznávajú a z vlastnej skúsenosti vedia, že rodina, založená na manželstve muža a ženy, je najlepším a ideálnym miestom pre deti.“

„Je to základný stavebný prvok spoločnosti, ktorý je jedinečným a nenahraditeľným prínosom pre spoločné dobro. Preto si zaslúži osobitné uznanie a podporu od štátu,“ uvádzalo sa v liste.

Gibson uznal, že list bol „lepší ako nič“, ale dodal: „Viem, že nechcú vyznieť odsudzujúco a zatracujúco, ale kým ľudia naozaj nebudú počuť, aké nebezpečné a riskantné sú niektoré spôsoby života, s nikým nepohnú.“ Zároveň povedal, že „propaganda z druhej strany je zdrvujúca“ a úplne zameraná na paradigmy „rovnosti“ a „práv“.

Ilustratívnym príkladom je vyhlásenie, ktoré vydala organizácia Amnesty International, ktorá je jedným z najoddannejších spolupracovníkov hnutia homosexuálnych aktivistov, pri príležitosti hlasovania o návrhu v Severnom Írsku.

Riaditeľ Amnesty, Patrick Corrigan, povedal: „Politici v Severnom Írsku, ktorí pokračujú v blokovaní manželských práv pre páry rovnakého pohlavia, sú ako novodobí [potomkovia] kráľa Kanuta Veľkého [slávny škandinávsky a britský kráľ, 985/995 – 1035, po jeho smrti sa ohromná ríša držaná silou jeho osobnosti rýchlo rozpadla, podobne ako u nášho Svätopluka, pozn. prekl.], ktorí sa márne snažia zadržať prívalovú vlnu rovnosti.“

„Štáty nesmú diskriminovať ľudí s právom sobášiť sa a založiť si rodinu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Táto povinnosť je jasná v medzinárodnom práve,“ povedal.

Gibson vie, že homosexuálni aktivisti si veľmi dobre uvedomujú, že ich oponenti „nezačnú hovoriť o realite a faktoch o homosexualite“.

„Vedia, že ľudia sa pritom cítia veľmi trápne, je ťažké v televíznej alebo rádio show naozaj spomenúť skutočné rozdiely. Ak začnete poukazovať na skutočné rozdiely, pravdepodobne rozrušíte veľa ľudí, ktorí show počúvajú, a už vás nepozvú, aby ste hovorili opäť.“ To ponecháva hnutiu pole pôsobnosti takmer úplne bez opozície.

Dodal, že návrh na zavedenie „manželstva homosexuálov“ prišiel zo strany Sinn Fein, ktorá bola v mysliach ľudí mimo Írska dlho spájaná s katolíckou cirkvou, ale to už nie je realitou od 70-tych rokov.

Sinn Fein je „v zásade marxistická strana“. Zameriavajú sa na neomarxistickú agendu, aby destabilizovali tradičné spoločenské inštitúcie. „Oni nie sú iba proti britskej vláde. Chcú radikálne prerobiť írsku spoločnosť. Nikdy tú časť svojho programu neskrývali.“

Sinn Fein sľúbili, že budú pokračovať v práci na zavedení redefinície manželstva a volili proti návrhu na zatvorenie zariadenia Marie Stopes [robia tam potraty], ktoré bolo otvorené za mierneho odporu polície v roku 2011, aj keď potraty akéhokoľvek druhu sú v Severnom Írsku stále trestným činom. 

„Toto je po tretíkrát za posledných osemnásť mesiacov,“ dodáva Gibson. „Podľa všetkého sa iba tak nestratia. Budú na to sústavne tlačiť.“

DISKUSIA k článku