Európsky súd pre ľudské práva, zasadajúci vo Veľkej komore, v prípade Hämäläinen verzus Fínsko, v aplikácii číslo 37359/09 dňa 16. júla 2014 znovu potvrdil:
Na základe článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach:
„71. Súdny dvor zopakoval svoju judikatúru, podľa ktorej článok 8 tohto dohovoru nemožno vykladať tak, že ukladá povinnosť zmluvným štátom poskytovať párom rovnakého pohlavia prístup k manželstvu (pozri Schalk a Kopf verzus Rakúsko, č. 30141/04, § 101, ECHR 2010).“
Pokiaľ ide o článok 12 Európskeho dohovoru o ľudských právach:
„96. Súd zdôraznil, že článok 12 tohto dohovoru je lex specialis pre právo vstúpiť do manželstva. To zaisťuje základné právo muža a ženy uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu. Článok 12 pre reguláciu manželstva výslovne stanovuje vnútroštátne právne predpisy. Tým zakotvuje tradičné poňatie manželstva medzi mužom a ženou (pozri Rees proti Spojenému kráľovstvu, citované vyššie, § 49). Aj keď je pravda, že niektoré zmluvné štáty rozšírili manželstvo aj na partnerov rovnakého pohlavia, článok 12 nemožno vykladať tak, že ukladá povinnosť zmluvným štátom poskytovať prístup k manželstvu párom rovnakého pohlavia (pozri Schalk a Kopf v. Rakúsko, už citované vyššie, § 63).“
Pokiaľ ide o údajné „európske normy a konsenzus,“ ktoré by bránili štátom definovať manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy:
„73. Z informácií, ktoré má k dispozícii Súdny dvor (pozri bod 31 vyššie [(Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Island, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo (Englandand Walesonly)]) vyplýva, že v súčasnosti povoľuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia desať členských štátov.“ (...) „74. Preto nemožno povedať, že existuje akýkoľvek európsky konsenzus, ktorý by umožňoval homosexuálne manželstvá.“