Aristoteles: Keď sa zmenia spôsoby hudby, zákonite s tým sa zmenia aj základné pravidlá v štáte.

Filozofi ako Platón, Aristoteles či Sokrates už pred tisíc rokmi chápali, aký obrovský vplyv má hudba na tých, ktorí ju počúvajú.

Pred vyše 2300 rokmi Aristoteles povedal o hudbe a jej schopnosti sprostredkúvať emocionálne stavy ľudí toto:

Hudba priamo imituje city alebo stavy duše...keď človek počúva hudbu, ktorá imituje konkrétny cit, napĺňa sa tým istým pocitom; a ak opakovane počúva hudbu, ktorá v ňom vzbudzuje hlúpe zmýšľanie a city, celý jeho charakter sa vytvaruje do takejto podoby.¹

Aristoteles rozpoznal, že hudba sprostredkúva emócie, a že nemravná hudba môže náš charakter pokriviť. Aj Platón spozoroval, aký efekt mala hudba na spoločnosť v čase, keď žil, a prinútilo ho to povedať:

Akákoľvek hudobná novinka je plná nebezpečenstva, a to pre celý štát, preto by mala byť zakázaná. Keď sa zmenia spôsoby hudby, zákonite s tým sa zmenia aj základné pravidlá v štáte.

Platón hovoril aj o tom, aký podiel mala hudba na morálny úpadok antického Grécka:

Boli to geniálni ľudia, ale neboli vnímaví na to, čo patrí do hudby a čo je zákonom povolené...tým, že skladali nemravné skladby a vkladali do nich rovnako nemravné slová, inšpirovali masy ľudí k protizákonnému správaniu a k trúfalosti, rovnako ako im dali ilúziu, že môžu sami posúdiť melódiu a pieseň...v hudbe prvýkrát vyvstala univerzálna domnienka vševedúcnosti a všeobecnej nezákonnosti; sloboda nasledovala potom a ľudia mysliac si, že vedia to, čo nevedeli, už viac nemali strach – a absencia strachu vyvoláva necudnosť. Lebo čo je necudnosť, ktorá je zlá, ak nie drzé odmietnutie zvážiť názor toho lepšieho z dôvodu až akejsi príliš trúfalej slobody?³

Aj Sokrates sa do značnej miery zaoberal účinkami hudby, rozoznávajúc jej potenciál nástroja vyučovania a rozvoja charakteru:

Hudobný tréning je presvedčivejší nástroj než ktorýkoľvek iný, pretože rytmus a harmónia si nájdu svoju cestu k najskrytejším miestam duše, ku ktorým silno priľnú, vštepujúc spanilosť a spôsobujúc, že duša toho, ktorý je naozaj vychovaný, bude spanilejšia, no toho, ktorý je vychovaný zle, bude nafúkaná.⁴

Raný kresťanský filozof Boethuis povedal:

Hudba je našou súčasťou a buď naše správanie zušľachťuje alebo degraduje.⁵

Súhlasí s ním aj čínsky filozof zo 6. storočia Shu Ching, ktorý hovorí, že

„pre zmenu spôsobov človeka a prispôsobenie ich zvykov nie je nič lepšie, ako hudba.“⁶

Zreteľne tu vidieť, ako si títo filozofi uvedomovali nesmiernu silu hudby. Je však smutné, že v dnešnom svete o týchto ich zisteniach ľudia vôbec nevedia. Je veľmi dôležité, aby sme mládež dneška poúčali o sile hudby – najmä ak je takou veľkou súčasťou ich života.

Ak majú títo filozofi pravdu, potom má hudba súčasnosti podiel na mnohých problémoch našej spoločnosti. Ak hudba môže formovať naše charaktery a pocity – a teda aj morálku a hodnoty – potom sa tieto vplyvy odrazia aj na našich vzťahoch, pravidlách a vláde, ako aj psychických výzvach, akými sú napr. depresia a hnev.

Hudba, videohry a televízia – všetky majú vážny vplyv na človeka a spoločnosť budú naďalej pretvárať.

Je naozaj potrebné, aby sme si uvedomili tie vplyvy, ktoré sú pre našu spoločnosť nepriaznivé a prevzali kontrolu nad svojimi vlastnými voľbami. Pre tvorcov hudby a pre ľudí v zábavnom priemysle nie je vplyv hudby a médií na verejnosť tajomstvom. Sami o tom hovorili. Je to naša vlastná ignorancia, ktorá médiám dovoľuje, aby nás ovládali.

Ak chceme, aby sa naša spoločnosť zlepšila, musíme začať ovládať sami seba a potom našu mládež a ak to bude možné, obmedziť aj vplyv, ktorý má zábavný priemysel. Inak vo svete prevládnu problémy s agresiou, depresiami, samovraždami a závislosťami.

Biblická ponuka lepšieho života pre tých, ktorí sú poslušní, vyznieva v tomto kontexte stále lepšie a lepšie. Sloboda bez hraníc vôbec nie je slobodou. Je to anarchia a chaos, ktoré vedú k bolesti a smrti. Zachovávanie zásad dobrého života, sebaovládanie, odovzdanosť a poslušnosť Bohu vedú k životu a ku šťastiu.

---------------------
1. Donald Grout, A History of Western Music (Norton, 1988): 7-8.