„Falošný súcit“ vraždí deti a korumpuje spoločnosť: Pohľad belgického kňaza a filozofa M. Schooyansa

1,927
Kultúra života

Rím, 9.2.2010 – Vplyvný európsky filozof Michel Schooyans tvrdí, že katolícka cirkev trpí na jeden z najnebezpečnejších moderných filozofických omylov na svete– omyl falošného súcitu.
Vo svojej novej eseji Schooyans píše, že úpadok súcitu vznikol ako dôsledok odporu voči jasnému postoju odsúdenia vrážd novorodeniatok prostredníctvom potratov. Táto skaza viedla aj k zrušeniu tradičnej definície manželstva, šíreniu AIDS cez náuku bezpečného sexu a k obnoveniu smrteľných eugenických praktík 20. storočia. (Kompletnú esej nájdete tu)

Ako Schooyans píše, “pseudo-súcit vedie k heréze a rozdeleniu Cirkvi, pretože podnecuje veriacich odkloniť sa od nevyjednavatelného učenia cirkevných doktrín, ktoré predkladajú povinnosť ochrany a úcty k nevinnému životu.”

“Falošný súcit podnecuje smer k´tyranii relativizmu´, šíriacej sa aj u niektorých kňazov a teológov.

K tomu média, v duchu propagandy potratového priemyslu vyzývajú ľudí k súcititu voči potratom, ktoré údajne potrebuje žena a dokonca aj samotné dieťa.

“Ak má dieťa diagnostikovanú vážnu vadu pred narodením, rodičia sú upovedomení o tom, že ak budú pokračovať v tehotenstve, dieťa bude mať neplnohodnotný život. V tom prípade sa odporúča zo súcitu a ľútosti možnosť potratu. V konečnom dôsledku, zabijeme dieťa kvôli ‘súcitu’.

Na takýto falošný súcit sa odvolávajú nielen rodičia, ktorí chcú potratiť svoje deti, lebo by im mohli byť na obtiaž, ale aj spoločnosť, ktorá nechce niesť zodpovednosť za nechcené handicapované deti. Pretože také deti potrebujú starostlivosť a tá je vraj pridrahá a márna.

Mgr. Michel Schooyans je emeritný profesor Katolíckej Univerzity v Louvain a vedúci špecialista antropológie, politickej filozofie, bioetiky a demografie. S doživotným členstvom Pápežskej Akadémie za život (PAV) patril Schooyans k najvplyvnejším hlasom za zrušenie článku arcibiskupa Salvatora Fisichelliho (riaditeľa PAV) , ktorý bol vydaný minulý rok. Podla Schooyansa bol článok, založený na báze falošného súcitu a vyznel ako schválenie Brazilského prípadu potratenia dvojčiat v meste Recife.

Schooyansova posledná úvaha s názvom “Pasce súcitu” je zameraná na Fusichellov článok, ktorý vydali Vatikánske noviny L’Osservatore Romano na požiadanie tajomníka Vatikánskeho štátu. Tento článok odsudzoval postoj brazílskeho arcibiskupa Josého Cardosa Sobrinho , ktorý verejne varoval lekárov, že budú automaticky exkomunikovaní za potratenie brazílskych dvojčiat.

Fisichella sa zastával lekárov, ktorí vykonali potrat na báze súcitu. Tiež sa vyjadril, že “takéto rozhodnutia sa v rôznych prevedeniach opakujú každý deň na pracoviskách intenzívnej starostlivosti, a tiež vo svedomí lekárov, ktorí sa často sami rozhodujú, čo je najlepšia voľba.

“Nikto však nedospeje k tomuto rozhodnutiu len tak ľahostajne. Už len samotná myšlienka, že takéto rozhodnutie je ľahostajné, je nespravodlivá a pohoršujúca.” povedal arcibiskup.

Na Fisichellove komentáre Schooyans odpovedal, že jeho chápanie súcitu je falošné a môže sa šíriť ďalej aj medzi potratárov.”

Fisichella vraví , že “vykonať potrat je pre nich ťažké rozhodnutie a čin vykonaný z poslušnosti voči vlastnému svedomiu. To je dôvod, aby sme chápali lekárov, ktorí sa rozhodnú pre odvážnu voľbu - potrat – a to “pre dobro” dieťaťa alebo jeho matky. Ani zďaleka by sme nemali obviňovať týchto ľudí, skôr by sme ich mali podporiť po stránke psychologickej i morálnej, zároveň im poskytnúť primeranú právnu ochranu.”

Rozmer hrozby “falošného súcitu” pre ľudský život ilustruje Schooyans na prípadoch z posldnej doby, podla ktorých sa ospravedlňovala vražda. Jeden z týchto prípadov sa stal aj v Liège, v Belgicku. Matka bola oslobodená z obvinenia vraždy svojho postihnutého dieťaťa. Toto rozhodnutie bolo dokonca prijaté aplauzom davu. Tento postoj nám však pripomína prípad v Recife, v ktorom sa namiesto súcitu k mladým a nevinným obetiam prejavuje súcit tým ľuďom, ktorí týmto obetiam spôsobili najviac škody a bolesti – potratárom.

Škandál nazvaný ako „Recife aféra“ sa vyriešil až po dlhej dobe nespočetných žiadostí pro-life vodcov vo svete. Žiadosti boli adresované arcibiskupovi Fisichellimu s tým úmyslom, aby jeho vyjadrenie bolo opravené alebo odvolané. Žiadosti však boli ignorované dovtedy, pokiaľ sa skupina PAV členov nestretla s pápežom Benediktom XVI. so žiadosťou danú vec prešetriť. Krátko po tomto stretnutí L’Osservatore Romano publikovalo rozsiahle objasnenie postoja katolíckej cirkvi - Kongregácie pre náuku viery s použitím silnej a jasnej terminológie. Tento postoj celkovo zavrhuje potraty.

Niektorí členovia PAV vyjadrili pre LifeSiteNews vážne obavy, že vedenie akadémie sa zapríčinilo o “ovzdušie nepokoja”. Arcibiskup Fisichcella trvá na svojom a odmieta stiahnuť alebo opraviť svoje vyjadrenie. No napriek tomu ostáva vo svojej pozícii prezidenta organizácie. Po tomto škandále je budúcnosť organizácie PAV otázna.

Schooyans uzatvára špekuláciu možnými dôsledkami voči kléru, ktorí podporujú “falošný súcit” v prípade potratu. Podľa kanonického práva sviatosť svätého prijímania má byť odňatá laikom schvaľujúcim potraty, i keď konajú na báze súcitu. Schooyans si kladie otázku, "Nemali by byť aj suspendovaný kňazi, ktorí verejne podporujú potraty na základe herézy psedu-súcitu a odmietajú svoje stanovisko verejne odvolať?"

Hilary White