Pápež František včera vystúpil s prejavom na hlboko rozdelenej Synode o rodine, na ktorej potvrdil svoje plány decentralizovať Katolícku cirkev - poskytnúť miestnym biskupským konferenciám viac slobody pri vypracovaní svojich vlastných riešení pri problémoch rozvodov a homosexuality.
Toto je nočná mora konzervatívnych katolíckych kardinálov, vrátane - bez prekvapenia - tých vo Vatikáne. Mysleli si, že majú dostatočnú väčšinu v synode, aby zastavili zrušenie zákazu rozvedených a znovu ženatých katolíkov prijímať sväté prijímanie alebo akékoľvek zmäkčovanie postojov Cirkvi voči homosexuálnym párom.
Ale vo včerajšom hlavnom prejave, ktorý bol prednesený na začiatku posledného týždňa synody, im František povedal, že decentralizácie bude nariadená zhora.
Hoci úmyselne seba nazval "rímskym biskupom", aby zdôraznil svoju solidaritu k miestnym biskupom na celom svete (na rozdiel od rímskej kúrie - t.j. "Vatikán"), sám apeloval na právomoc pápeža zrušiť rozhodnutia samotných kardinálov. "Púť synody vyvrcholila počúvaním rímskeho biskupa, ktorý bol povolaný hovoriť autoritatívne ako pastor a učiteľ všetkých kresťanov," povedal. Toto je autoritatívnejší jazyk, ako keď si spomeniem, používal Benedikt XVI ako pápež. To znamená: Ja robím rozhodnutia. Nakoniec, vy ma počúvate, nie naopak.
Jedno tvrdenie obzvlášť vystrašilo konzervatívcov. František im povedal, že "zmysel viery bráni pevnému rozdeleniu medzi vyučujúcou Cirkvou a učiacou sa Cirkvou, pretože zástupy majú svoj vlastný "zmysel" rozpoznať nové cesty, ktoré Pán zjavuje Cirkvi..." Význam? Budeme musieť vydržať, kým pápež vydá konečnú odpoveď k synode v budúcom roku.
Je to taký prekvapujúci vývoj, ktorý si zaslúži analýzu v okamihu, keď sa synoda skončí. Chcel som povedať "akonáhle sa usadí prach", ale v blízkej budúcnosti neočakávam žiadne usadenie prachu - prinajmenšom až po ďalšom konkláve, ktoré si mnohí konzervatívci prajú, aby sa udialo čo najskôr.
Prečo si myslím, že Františkova decentralizácia nebude fungovať:
1. Toto je synoda, na ktorej africká Cirkev prejavila svoju silu. A je veľmi konzervatívna. Kardinál Róbert Sarah z Guiney vyhlásil, že gay lobby je rovnakou hrozbou pre kresťanstvo ako ISIS. Sarah je prefektom Kongregácie pre boží kult a preto je jedným z najvýznamnejších kardinálov. Ale pri svojej "intervencii" chcel, aby sme pochopili, že hovorí v mene približne 200 miliónov afrických katolíkov. Či ich naozaj zastupuje, je otázkou názoru, ale ja pochybujem, že mnohí z nich by nesúhlasili s kardinálovou (doslovnou) démonizáciou homosexuality. Pozn.: Sarah a ostatní africkí kardináli nehovoria: "Nikdy nebudeme tolerovať sväté prijímanie pre rozvedených a znova ženatých a pod. - ale pokiaľ nás necháte osamote - západné diecézy si môžu riešiť svoje problémy." Hovoria, že existujúce zákazy sa musia vzťahovať na celú Katolícku cirkev. Sarah považuje návrh kardinála Kaspera umožniť miestnym biskupom (v praxi to znamená miestnym kňazom a aj samotným rozvedeným) sa rozhodnúť, či môžu dostať sviatosť, za kacírstvo.
2. Liberálnejší synodálni otcovia cítiac, že pápež František použije v ich mene pápežskú tromfovú kartu, takmer všetci schválili verziu Kasperovho plánu - a možno čoskoro umožnia kňazom, aby to uviedli do praxe. Chicagský arcibiskup Blaise Cupich (vymenovaný Františkom, čoskoro bude kardinál) vydal v piatok tlačové vyhlásenie, v ktorom uviedol nasledovné o svätom prijímaní pre rozvedených a civilne znovu ženatých: "[Ľudia musia] dospieť k rozhodnutiu s čistým svedomím...Svedomie je nedotknuteľné a musíme to rešpektovať pri rozhodovaní a ja som vždy tak robil." Ak tým myslel, že si rozvedení katolíci môžu vytvoriť vlastný názor "s čistým svedomím" o prijatí sviatosti, tak ho to stavia do sporu s kardinálom Timothym Dolanom z New Yorku. Ten je jedným zo signatárov listu, ktorý podpísali aj vysokí vatikánski kardináli, varujúci pápeža, že jeho synoda môže rozdeliť Cirkev. Zo všetkých ciest k schizme, je tá o hádaní sa na verejnosti o svätom prijímaní tá najrýchlejšia.
3. Pápežovi Františkovi už dlhšie nedôveruje mnoho konzervatívnych katolíkov a ich číslo enormne rastie od priebehu synody - ktorú si myslím, že nezvláda riadiť - od svojho začiatku v októbri. Kňazi a laickí katolíci, ktorí ho pôvodne milovali, ak nie jeho liturgický štýl, a mysleli si, že bol v zásade konzervatívny napriek jeho neohláseným komentárom v štýle - "kto som ja, aby som súdil?", si teraz myslia, že ohrozuje jednotu Cirkvi. Niektorí liberáli súhlasia s tým, že nejednota je nevyhnutná, ale domnievajú sa, že Duch Svätý s tým už počítal: napokon, Afričania budú zdieľať svoje návaly súcitu smerom ku Katolíkom, ktorí sú nútení nepokojom moderného života obchádzať učenie Cirkvi o sexuálnom správaní. Medzitým sa stali novými ultramontanistami.
4. Nie je celkom jasné, čo si pápež myslí pod tým, keď rozpráva o "synodalite", ale určite to nezahŕňa posilnenie kúrie. Mávnutím ruky nad listom od prefektov Kongregácie pre náuku viery, Kongregácie pre boží kult a Sekretariátu pre hospodárstvo, sa František dištancoval od Vatikánu. Nemusí utekať do Avignonu, ale jeho odmietanie žiť v pápežských apartmánoch dnes vyzerá oveľa dôležitejšie. Zvolil si boj s Vatikánom - a to je niečo, čo pápeži robia na vlastné nebezpečenstvo. Kardináli Müller, Sarah a Pell (a ďalší dôležití kardináli, príliš nervózni na to, aby sa podpísali pod list) vnímajú kúriu ako ochranu Magistéria, depozitu viery. Mal zachovať ten vklad, keď sv. Ján Pavol II. centralizoval Cirkev. Konzervatívci interpretujú Františkov sobotňajší prejav ako manifest za zvrátenie tohto procesu - a na hlbšej úrovni ako marginalizovanie dedičstva Jána Pavla, ktoré obsahuje učenie ťažko zlučiteľné so súčasným programom pápeža. Takže v ich očiach František útočí na najväčšieho pápeža v moderných dejinách - ktorý, keď bol teraz svätorečený, je oficiálne uznávaný ako nadprirodzená prítomnosť v živote Cirkvi. Dokonca sa môže pokúšať zmeniť samotnú povahu pápežstva - a počas života svojho predchodcu, ktorý musí premýšľať nad tým, či Boh skutočne určil, aby odstúpil.
Sú tu aj iné veci, o ktorých by sme mohli hovoriť v prípade vplyvu Františkovho revolučného pokusu o sekulárne a náboženské rozdelenie, ktoré sa rozširuje od oblastí mimo Cirkev, po celom svete. Ale to nabudúce. Mojou poslednou myšlienkou je, že ak chce pápež urobiť ďalekosiahle zmeny v pastoračnej praxi, dokonca aj v doktríne, potom existujú šikovnejšie spôsoby, ako to dosiahnuť, než usporiadaním katastrofálne rozdelenej synody a následným náznakom, že má v úmysle si napokon aj tak urobiť po svojom.