3 životné lekcie od sv. Ruženky Limskej pre svätý život

237
Kultúra života

Svätá Ruženka z Limy je prvou svätorečenou sväticou, ktorá sa narodila v Amerike. Napriek tejto cti bol jej život naozaj jednoduchý. Mnoho aspektov jej života povzbudzuje tých z nás, ktorí sa dnes snažíme stať svätými. Chcela by som sa zamerať na tri z týchto aspektov.

1. Učenie sa zbožnosti

Svätá Ruženka z Limy sa narodila v roku 1856 ako Isabel de Flores y del Olivia španielskym koloniálnym rodičom. Prezývku „Ruža“ dostala od slúžky, ktorá mala videnie, ako sa jej tvár zmenila na mystickú ružu. Bola nádherným dieťaťom a meno jej zostalo zachované. Samotná Isabel vzala túto obmenu svojho mena za svoju pri svojej birmovke, ktorú prijala od sv. Turibia de Mogrovejo.

Ruženka bola oddané dieťa. Do svojho života zahrnula každodennú modlitbu a sväté prijímanie. Intenzívne sa tiež zaujímala o život sv. Kataríny zo Sieny a vzala si ju za svoju patrónku. Osobitne mala lásku k dominikánskej spiritualite a Panne Márii Ružencovej.

Všetky tieto praktiky – denná modlitba, časté prijímanie, duchovné čítanie a láska k Panne Márii – sú veci, ktoré dnes môžeme všetci praktizovať, a v skutočnosti je to presne to, čo mnohí svätí odporúčajú. (Skutočnosť, že dostala od svojho spovedníka povolenie na zloženie sľubu večného panenstva vo veku piatich rokov, môže byť oveľa ťažšie napodobniť.)

Po zlej investícii sa Ruženkina rodina stala pomerne chudobnou. Preto poslušne pracovala na tom, aby pomohla ich prežitiu. Pestovala kvety, ktoré sa počas dňa predávali a v noci pracovala na jemných výšivkách a výrobe čipiek. Uprostred týchto osobných otrasov si vždy našla čas na svoju modlitbu a účasť na omši.

Odmietanie márnosti

Napriek tvrdej práci jej fyzická krása narastala a čím bola staršia – tým bola aj krajšia. Ruženkina rodina ju často povzbudzovala k márnosti. Aj keď sa zdá, že byť krásne upravená, určite nie je nič zlé, jej rodina šla do extrému, aby ju čo najviac predviedla a pokúsili sa ju tlačiť pred možných nápadníkov.

Ruženka všetkých odmietla, pretože vedela, že je povolaná do života večného panenstva. Nakoniec začala nosiť tŕne pod korunkou z kvetov, ktoré ju jej matka prinútila nosiť, a takto napodobňovala Ježiša. Dokonca si odrezala všetky vlasy, aby všetci pochopili, že nie je stvorená pre márnosti a manželstvo. V skutočnosti existoval iba jeden muž, s ktorým vieme, že mala úzky vzťah, čo ma privádza k druhému aspektu jej svätosti, na ktorý chcem upozorniť. Bol ním sv. Martin de Porres, ktorý s ňou zdieľal takú blízkosť ducha, akoby mali jednu dušu.

 2. Sväté priateľstvá

Pápež František pripomenul mladým ľuďom z Limy, že „Peru je krajina svätých“ počas apoštolskej cesty začiatkom roku 2018. Platilo to aj v časoch sv. Ruženky z Limy. Už som spomínala, že ju birmoval sv. biskup Turibius de Mogrovejo, ale Lima bola počas Ruženkinho  života domovom troch ďalších svätých. Myslím si, že to nie je prekvapujúce vzhľadom na svätosť ich arcibiskupa.

Svätý Turibius bol známy tým, že študoval dialekty domorodých Američanov, aby mohol lepšie komunikovať s domácimi členmi svojho spoločenstva. Založil nemocnice, školy, kostoly a prvý seminár v Amerike. Napriek tomu všetkému nebol obľúbený u elity ani duchovenstva, pretože kritizoval zaobchádzanie s pôvodnými obyvateľmi a nedostatočnú disciplínu.

Najlepší priatelia sv. Ruženky

Sv. Martin de Porres

Martin de Porres bol nelegitímnym synom španielskeho rytiera a panamskej otrokyne. Skutočnosť, že ide o miešanca, ho obrala o možnosť žiť ako rehoľník, ale Ruženka sa stala jeho priateľkou, keď mu dovolili byť aspoň laickým dominikánskym bratom, keď mal pätnásť a ona sama mala deväť rokov. Jeho domovská kaplnkou bola tá, ktorú navštevovala aj ona na dennú omšu.

Martin bol mystik a dostal dar bilokácie a levitácie. Urobil tiež veľa dobrých diel, vrátane založenia sirotinca a služby africkým otrokom. Ruženka mu pomáhala svojimi modlitbami a pokáním a teraz sú spolu pochovaní v konvente Santo Domingo v Lime. Aj napriek dnešnej sláve sv. Martin de Porres zastával vo svojom kláštore iba bezvýznamné úlohy, podobne ako ich dobrý priateľ Ján, no obaja tieto úlohy vítali ako najvzácnejší post.

Sv. Ján Macias

Sv. Ján Macias sa narodil v Španielsku v bohatej rodine, ale bol osamelý v mladom veku. Stal sa dominikánskym laickým bratom v Lime a pracoval predovšetkým ako vrátnik. Jeho skromná práca vzdorovala jeho bohatému duchovnému životu. Mal nadprirodzené spojenie s apoštolom Jánom, ktorý ho často navštevoval a mysticky ho viedol. Sv. Ján Macias sa venoval najmä pomoci dušiam v očistci.

Sv. František Solano

Napokon sv. František Solano, ktorý prišiel do Limy v roku 1601, keď mala Ruženka pätnásť rokov. Bol to španielsky františkánsky kňaz, ktorý utekal pred svojou obrovskou popularitou, a bol poslaný do Peru, aby pomohol chrániť domorodé obyvateľstvo a pripomenul dobyvateľom ich krstné povinnosti a sľuby. Stručne povedané, bol to presne ten druh misionárskeho arcibiskupa, ktorého chcel mať sv. Turibius.

Tieto vzťahy sú kľúčové pre pochopenie Ruženky, pretože žiadny svätý sa nestane svätým v izolácii. Dokonca aj tí najväčší pustovníci mali učeníkov a návštevníkov a v našich časoch je rozhodujúce naučiť sa podporovať a nechať rásť skutočné priateľstvá.

Všetci spomenutí boli súčasťou kvinteta budúcich svätých, ktorí sa snažili posvätiť jedno mesto. Aké úžasné by bolo, keby sme my a naši priatelia boli ako títo svätí? Myslíte si, že je to pravdepodobné a ak nie, čo môžeme urobiť, aby sme to zmenili?

Ruženka, Turibius, Martin, Ján a František boli zjednotení v ich poslaní priniesť Krista do svojho mesta. Kňaz a laickí bratia žili vo svete a nasledovali príklad svojho arcibiskupa, ktorý pomáhal chudobným. Ruženka ich podporovala svojimi modlitbami, pokániami a tretím aspektom jej života, ktorý chcem, aby sme si pripomenuli.

3. Prijatie Božej vôle

Keď Ruženka jednoznačne odmietla túžbu svojich rodičov, aby sa vydala, mala v úmysle stať sa rehoľnou sestrou. Z tohto dôvodu čelila intenzívnemu prenasledovaniu zo strany svojej rodiny a priateľov. Keď sa jej rodičia konečne vzdali svojho výberu, požiadala o vstup do kláštora Klarisiek.

Jej brat ju sprevádzal na ceste do kláštora. Cestou sa zastavila v kostole a začala sa modliť pred Ružencovou Pannou Máriou. Pri modlitbe pocítila, že jej telo nepochopiteľne oťaželo. Jej brat ani kostolník ju nemohli z tohto miesta zdvihnúť. Až potom, keď sľúbila, že nevstúpi do kláštora, mohla sa znova bez problémov pohnúť.

Ruženka bola zasvätená Ježišovi prostredníctvom tretieho rádu sv. Dominika, podobne ako jej patrónka, sv. Katarína zo Sieny. Jej brat jej pomohol postaviť malý prístrešok na záhrade rodiny. Presťahovala sa do neho, aby žila život pokánia a modlitby. Jej mystický život sa naplnil a ona sa mysticky zasvätila Ježišovi, opäť ako sv. Katarína zo Sieny. Sám Ježiš jej povedal: „Ruža môjho srdca, buď mojou manželkou.“

Dialógy s Ježišom

Pokračovala v častých dialógoch s naším Pánom. V istom čase sa rehoľníci, ktorí žiarlili na jej spojenie s Pánom, obrátili na inkvizíciu, ktorá však zistila, že Ruženka dosiahla najvyššie vrcholy svätosti.

Bola známa svojou láskou k utrpeniu. Spočiatku tlačila na seba znášaním veľkého fyzického utrpenia, aby lepšie pochopila utrpenie, ktorým Pán prešiel. Postupom času sa však agónia stala duchovnou, keď vstúpila do pätnásťročnej temnej noci duše.

Ježiš ju tešil počas tejto doby slovami:

„Daj všetkým ľuďom vedieť, že milosť prichádza po súžení… že bez bremena utrpenia nie je možné dosiahnuť milosti … že dary milosti narastajú úmerne s utrpením. Toto je jediný skutočný rebrík do raja a okrem kríža neexistuje iný spôsob, ako vystúpiť do neba.“

Každý z jej životopisov, ktoré som čítala, spomína jej intenzívne vnútorné utrpenie a pocity opustenosti. Jej vonkajší život nikdy neodzrkadľoval jej vnútorné mystické zážitky, hoci ich bolo možné badať, ako napr. pri zázraku, ktorý je jej pripisovaný, keď flotila holandských protestantských lodí vplávala do Limského prístavu a porazila Peruáncov. Kvôli reformácii sa znesvätenie katolíckych kostolov zdalo neodvrátiteľné. Ruženka bežala k dominikánskej kaplnke, ktorú zdieľala so sv. Martinom a sv. Jánom a bola pripravená zomrieť pri obrane Eucharistie. Ale stal sa zázrak, keď lode odišli bez útoku na kaplnku.

Zomrela vo veku 31 rokov a jej posledné slová boli: „Ježiš, Ježiš, vždy buď so mnou.“ Možno nebudeme nikdy takí svätí, aby sme boli povýšení k úcte na oltári. Máme slobodu, či utrpenie prijmeme alebo nie, a keď áno, budeme príjemne prekvapení, keď zistíme, že sa staneme úplnejšími. Keď sa vo svete čoraz viac tlačí do popredia život bez Boha, od prvej svätice Ameriky sa môžeme naučiť, ako pristupovať k týmto časom svätosťou.

Zdroj: Modlitba.sk (nemožné kopírovať bez uvedenia zdroja),

DISKUSIA k článku