New_York_Times_glasses_1024_512_75_s_c1.jpg

Editorka New York Times odstupuje: "Autocenzúra sa stala normou"

111
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Bari Weiss, redaktorka a komentátorka New York Times, kritizovala v ostrom rezignačnom liste svoje noviny za ich zaujatosť voči Trumpovi a firemnú kultúru "šikanovania". 

"Načo editovať niečo náročnejšie pre našich čitateľov alebo napísať niečo odvážne, aby ste potom prešli otupujúcim procesom, pri ktorom sa to stane ideologicky kóšer, keď si môžete zabezpečiť istotu práce (a klikov) zverejnením 4000. editoriálu, podľa ktorého Donald Trump predstavuje jedinečné nebezpečenstvo pre krajinu a svet?" spýtala sa básnicky. "A tak sa autocenzúra stala normou."

"Ak ideológia človeka vyhovuje novej ortodoxii, tak on a jeho práca zostáva nekontrolovaná," zdôrazňuje Weiss vo svojom liste A.G. Sulzbergerovi, vydavateľovi novín. "Všetci ostatní žijú v strachu z digitálneho domu hrôzy. Online jed je v poriadku, pokiaľ je zameraný na správne ciele."

Podľa Weiss sa štandardy New York Times dramaticky zmenili aj za posledné dva roky. Prezident Donald Trump a ďalší kritizovali spravodajské médiá ako New York Times za šírenie falošných správ ešte predtým.

"Editoriály, ktoré by sa ľahko zverejnili ešte pred dvoma rokmi, by teraz dostali editora alebo ich autora do vážnych problémov, možno by boli prepustení," uviedla Weiss.  "Ak je práca vnímaná, že môže vyvolať odpor vnútorne alebo na sociálnych sieťach, potom sa editor alebo autor vyhýba jej publikovaniu. Ak sa cíti dostatočne silne na to, aby ju predložil, potom je rýchlo nasmerovaný na bezpečné miesto. A ak sa napokon podarí publikovať vec, ktorá výslovne nepropaguje progresívne témy, stane sa to až potom, ako sa každý riadok dôkladne upraví a prerokuje."

Autorka a editorka obvinila noviny z toho, že "čoraz viac predstavujú záznam ľudí žijúcich vo vzdialenej galaxii, ktorých obavy sa hlboko netýkajú životov väčšiny ľudí. Toto je galaxia, v ktorej sa napr. sovietsky vesmírny program oceňuje za jeho ‘rozmanitosť’; doxxing tínedžerov sa odpúšťa v mene spravodlivosti; a najhoršie kastové systémy v dejinách ľudstva zahŕňajú Spojené štáty spolu s nacistickým Nemeckom."

Termín "doxxing" (niekedy "doxing") sa vzťahuje na verejné zobrazovanie akýchkoľvek súkromných alebo identifikačných informácií o jednotlivcovi alebo organizácii, napríklad domácej adresy. 

Weiss zároveň uviedla, že noviny v podstate využívajú Twitter ako "svojho konečného editora. Keďže etika a zvyky tejto platformy sa stali vlastnými pre noviny, samotné noviny sa čoraz viac stávajú akýmsi predvádzacím priestorom. Príbehy sa vyberajú a rozprávajú tak, aby uspokojili čo najužšie publikum, než aby umožnili zvedavej verejnosti prečítať si o svete a potom ich nechať vyvodiť si svoje vlastné závery."

"Vždy som sa učila, že novinári sú obviňovaní z písania prvého hrubého nástrelu histórie," uviedla a so smútkom dodala: "Dnes je samotná história ďalšou pominuteľnou vecou, ktorá je tvarovaná pre potreby vopred určeného príbehu."

Weiss uviedla, že dostala ponuku pracovať pre noviny po prezidentských voľbách v roku 2016 a urobila tak s "s vďačnosťou a optimizmom pred tromi rokmi." Jej úlohou bolo prinášať hlasy, ktoré noviny inak nezverejňujú, vrátane tých od centristov a konzervatívcov.

"Dôvod úsilia bol jasný: Neúspech týchto novín pri predvídaní výsledku volieb 2016 znamenal, že nemali pevnú predstavu o krajine, ktorej sa venovali," vysvetlila. "Prioritou v Názoroch (Opinion) bolo pomôcť napraviť tento kritický nedostatok."

Napriek určitým úspechom, "k lekciám, ktoré mali nasledovať po voľbách - lekciám o dôležitosti porozumieť iným Američanom, potrebe vzdorovať tribalizmu, a ústrednosti voľnej výmeny názorov v demokratickej spoločnosti - nedošlo."

Skôr sa "v tlači objavil nový konsenzus, ale možno najmä v týchto novinách: že pravda nie je procesom kolektívneho spoznávania, ale ortodoxiou, ktorá je už známa osvieteným jedincom, ktorých úlohou je informovať všetkých ostatných."

"Moje vlastné vpády do nesprávneho uvažovania spôsobili, že som stala objektom neustáleho šikanovania kolegami, ktorí nesúhlasia s mojimi názormi," odhaľuje podnikovú kultúru v New York Times. "Nazvali ma nacistkou a rasistkou; naučila som sa odbíjať komentáre o tom, ako ‘znova píšem o Židoch.’ Niektorí kolegovia, ktorých považovali za mojich priateľov, boli taktiež šikovaní."

New York Times interne komunikuje prostredníctvom platformy Slack, cez ktorú riadi spoločnosť efektívnejšie. Na kanáloch platformy Slack bola Bari Weiss šikanovaná mnohými spôsobmi. 

Weiss uviedla, že jej "prácu a charakter otvorene ponižovali," pričom sa do toho "zapájali aj hlavní editori. Niektorí spolupracovníci tam trvali na tom, aby sa ma zbavili, ak má byť táto spoločnosť skutočne ‘inkluzívna’, zatiaľ čo iní pridávali ku môjmu menu emotikon sekery."

Weiss tiež označili spolupracovníci na Twitteri za "klamárku a fanatičku bez obáv z toho, že by sa toto obťažovanie stretlo s príslušnou reakciou. Nikdy sa nebáli."

"Na to všetko existujú výrazy: protiprávna diskriminácia, nepriateľské pracovné prostredie a konštruktívne prepúšťanie," zdôrazňuje. "Nie som žiadny právne expert. Ale viem, že toto je nesprávne."

Weiss otvorene kritizovala A. G. Sulzbergera za to, že "umožnil, aby tento druh správania pokračoval v rámci vašej spoločnosti priamo pred očami všetkých zamestnancov a verejnosti. A rozhodne nedokážem pochopiť, ako ste vy a ostatní predstavitelia novín stáli bokom, zatiaľ čo ste ma v súkromí chválili za moju odvahu. Uchádzať sa ako centrista o prácu v amerických novinách by nemalo vyžadovať odvahu."

 

 

DISKUSIA k článku