Rowling

J. K. Rowlingová: "Odmietam sa ‘podrobiť´ pokrokovému transaktivizmu"

850
Zuzana Smatanová
Kultúra života

J. K. Rowlingová, autorka série bestsellerov o Harry Potterovi, publikovala nedávno na svojej webstránke pomerne dlhú úvahu na tému prečo sa stavia proti transgender agende a odmieta sa jej, aj napriek mohutnému tlaku verejnosti, "podrobiť" a kapitulovať.

"Mám päť dôvodov, pre ktoré ma súčasný trans-aktivizmus znepokojuje, a rozhodla som sa o nich napísať", uvádza svoju úvahu Rowlingová. "Veľké starosti mi robí obrovská explózia túžby mladých žien po zmene na opačné pohlavie, ale zároveň aj rastúci počet tých, ktoré sa chcú "premeniť naspäť", vrátiť sa k svojmu pôvodnému pohlaviu, pretože už oľutovali čo spravili, ba v mnohých prípadoch si telo nenávratne zmenili, čím prišli o svoju plodnosť. Niektoré sa rozhodli zmeniť keď si ´uvedomili´, že ich priťahuje rovnaké pohlavie; najmä keď spoločnosť, či rodiny, ovplyvňuje homofóbia." Ďalej argumentuje tým, že dovoliť mužom, ktorí sa ´považujú´ za ženy, pohybovať sa v priestoroch, určených výlučne pre ženské pohlavie, ako sú toalety, sprchy a šatne, znamená pre ženy nebezpečenstvo:

"Keď totiž dovolíte vstup do toaliet, spŕch a šatní akémukoľvek mužovi, ktorý je o sebe presvedčený, že je žena, alebo sa tak cíti - a podotýkam, že potvrdenie o pohlaví/rode sa dnes už uznáva aj bez nutnosti chirurgického zákroku, či hormonálnej liečby - potom dovolíte vstúpiť v podstate každému mužovi, ktorému sa zachce vojsť dnu. Taká je skrátka pravda. Chcem teda bezpečnosť aj pre transženy, ale zároveň, a o nič menej, aj bezpečnosť pre dievčatá a ženy, ktoré sa takými prirodzene narodili." Rowlingová zároveň dôrazne pripomína, že výsledkom trans-aktivizmu je "porušovanie práv žien a dievčat", ako aj narušenie celkového pojmu ženskosti."     

 

"Čítala som všetky argumenty o tom, že v ´sexed body´ (v tele podľa pohlavia; v tomto prípade ženskom) neprebýva ženskosť, ako aj o tvrdeniach, že biologické ženy nemajú všeobecné skúsenosti, a uvedomila som si, že ide o argumenty mizogýnne a úpadkové. (mizogýnia je chorobný odpor voči ženám; pozn. prekl.) Je zrejmé aj to, že jedným zo zámerov popierania dôležitosti pohlavia je narušenie toho, čo niektorí zjavne vnímajú ako krutý segregačný názor žien na vlastnú biologickú realitu, alebo - čo ich však ohrozuje rovnako - ako zjednocujúcu skutočnosť, ktorá z nich robí súdržnú politickú silu. V posledných dňoch dostávam stovky mailov, ktoré len potvrdzujú, že to isté rovnako trápi aj iných. Ženám nepostačuje len pocit spojenectva s transženami; (biologické) ženy by museli akceptovať a pripustiť, že medzi nimi a transženami nie je žiadny telesný rozdiel, avšak ako mi mnohé ženy povedali, ´žena´ nie je divadelný kostým. ´Žena´ nie je myšlienka v mužovej hlave. ´Žena´ nie je ružový mozog, ani automaticky niekto, kto má záľubu v topánkach Jimmyho Choo, ani hocikto s akýmkoľvek sexistickým názorom, ktorý prezentuje ako pokrokový. A navyše, ´všeobsažný´ jazyk, ktorý ženu nazýva "človekom, ktorý menštruuje" alebo "človekom s vagínou", nespočetné množstvo žien poburuje, uráža, odľudšťuje a znevažuje. Rozumiem tomu, prečo trans-aktivisti považujú tento jazyk za vhodný a priateľský, no pre tie z nás, ktoré zažili hanebné ponižovanie zo strany mužov, nie je neutrálny, ale nepriateľský a odcudzujúci."    

"Odmietam sa skloniť a kapitulovať pred trans-hnutím, o ktorom som presvedčená, že demonštratívne škodí tým, že hľadá spôsob, ako narušiť biologickú a politickú kategóriu ´ženy´ a poskytuje tak krytie rozličným predátorom. Stojím po boku odvážnych žien a mužov, homo, hetero, aj trans, ktorí objektívne bojujú za slobodu prejavu a zmýšľania a za práva a bezpečnosť mnohých, ktorí tiež patria k najzraniteľnejším v našej spoločnosti: malé ´gay´ deti, krehkých tínedžerov a ženy, ktoré si želajú a spoliehajú sa na návrat priestorov, do ktorých, tak ako kedysi, bude mať prístup len jedno pohlavie. Prieskumy verejnej mienky dokazujú, že takých žien je prevažná väčšina, čo zas automaticky na druhej strane dokazuje, že tých privilegovaných a šťastnejších, ktoré nikdy neprišli do styku s mužskou násilnosťou, či sexuálnym útokom, je oveľa menej." Rowlingová vo svojej úvahe hájila aj sériu správ, ktoré na sociálne médiá poslala 6. júna. Hovorila v nich o probléme "transgenderizmu", na čo dostala množstvo spätných reakcií, medziiným najmä na svoju poznámku na twitteri: "Ak pohlavie nie je reálne, skutočné, potom neexistuje ani príťažlivosť k rovnakému pohlaviu." Išlo o reakciu Rowlingovej na reportáž od Devex-u pod názvom "Názor: vytvoriť rovnakejší post-Covid-19 svet pre ľudí, ktorí menštruujú." S ironickým podtónom napísala na twitter: “‘Ľudia, ktorí menštruujú?’ Som si istá, že by také čosi pre takých ľudí malo byť! Pomôžte mi nájsť pre taký svet správne meno: Wumben? Wimpund? Woomud?” (rôzne skomoleniny, súvisiace so slovom ´žena´) Následne poslala správu, v ktorej sa vyjadrila, že "nič nie je štvavé, ani nenávistné na tom, keď niekto hovorí pravdu". Opäť jej reakcia cez twitter

"Ak pohlavie nie je reálne, skutočné, potom neexistuje ani príťažlivosť k rovnakému pohlaviu. Ak pohlavie nie je reálne, skutočné, ženy prakticky žijú v globálne vymazanej realite. Poznám veľa trans ľudí a mám ich rada, ale vygumovať koncepciu pohlavnosti ako takej likviduje v mnohých ľuďoch schopnosť zmysluplne diskutovať o svojom živote. Na tom, že hovorím pravdu, nie je nič štvavé, ani nenávistné." 

 

Po týchto tweetoch sa na Rowlingovú zosypalo množstvo spätných reakcií, vrátane organizácie za práva LGBTQ GLAAD: "J. K. Rowlingová sa aj naďalej stotožňuje s ideológiou, ktorá svojhlavo deformuje fakty o rodovej identite a o trans ľuďoch. V roku 2020 však niet ospravedlnenia pre nikoho, kto na takýchto ľudí útočí." Rowlingová odpovedala, že jej komentár nebol mienený ako prejav nenávisti: "Rešpektujem právo každého trans človeka na život spôsobom, v ktorom sa cíti autenticky a vyhovuje mu. Pochodovala by som s vami, keby vás niekto diskriminoval za to, že ste trans. Zároveň však hovorím, že ja svoj život prežívam tak, ako som sa narodila, ako žena. A na tom, čo hovorím, nie je podľa mňa nič nenávistné, ani štvavé." Rowlingovú skritizoval aj Daniel Radcliffe, ktorý v mladosti hviezdil ako hlavná postava sfilmovanej Rowlingovej série o Harrym Potterovi. Na blog post pre organizáciu LGBTQ napísal: "Transgender ženy sú ženy."

Rowlingová vo svojej úvahe píše, že nenávistné prejavy "trans" komunity voči nej začali krátko na to, ako v decembri podporila Mayu Forstaterovú. Maya je daňová odborníčka, ktorá stratila prácu kvôli tweetom, v ktorých sa vyjadrila, že "muži sa nemôžu zmeniť na ženy". Súd rozhodol, že Forstaterovej presvedčenie, že pohlavie je určené biologicky, nie je v súlade so zákonom. Veľké starosti Rowlingovej robí aj obrovská explózia túžby mladých žien po zmene na opačné pohlavie, ale zároveň aj rastúci počet tých, ktoré sa chcú "premeniť naspäť", vrátiť sa k svojmu pôvodnému pohlaviu, pretože už oľutovali čo spravili, ba v mnohých prípadoch si telo nenávratne zmenili, čím prišli o svoju plodnosť. Niektoré sa rozhodli zmeniť keď si ´uvedomili´, že ich priťahuje rovnaké pohlavie; najmä keď spoločnosť, či rodiny, ovplyvňuje homofóbia.

"Transgenderizmus" prešiel podľa Rowlingovej zmenou: "Väčšina ľudí si to zrejme neuvedomuje - ja tiež nie, až kým som sa tomu nezačala nedávno viac venovať - že pred 10 rokmi si chceli pohlavie zmeniť najmä muži. Dnes sa to obrátilo. Vo Veľkej Británii došlo až k 4.400% nárastu počtu žiadostí o zmenu pohlavia dievčat na mužské. Najvyšší počet zaznamenali u autistických dievčat."   

Vo svojej úvahe sa Rowlingová dotýka aj vlastnej skúsenosti so životom v "násilím poznamenanom" prvom manželstve, ako aj skúsenosti s prežítím sexuálneho útoku: "Nespomínam to preto, že chcem vo vás vzbudiť sympatie, ale zo solidarity s obrovským množstvom žien s podobnými skúsenosťami, ktoré osočovali a zahanbovali len preto, lebo chceli to, čo bolo dovtedy normálne - priestory pre jedno pohlavie, ako sú toalety, sprchy, šatne." Píše, že keby bola dnes mladá, možno aj ju by to pokúšalo zmeniť si rod, no zároveň hovorí, že: "Čím viac číta o prípadoch rodového zmätku, o úzkosti, disociatívnych poruchách, stravovacích návykoch, sebapoškodzovaní a sebanenávisti, ktoré jeho obete prežívajú, tým je zvedavejšia, či by sa aj ona, keby mala o 30 rokov menej, nedala nahovoriť na zmenu. Pokušenie uniknúť ´ženstvu´ by bolo určite obrovské. "Ako tínedžerka som zápasila s obsedantno-kompulzívnou poruchou. Ak by to bolo dnes a nenašla by som oporu a pomoc vo svojom bezprostrednom okolí, zrejme by som sa dala presvedčiť aby som sa "zmenila" na syna, ktorého môj otec namiesto mňa chcel, ako to vždy otvorene tvrdil." 

Na svoje názory o "transgenderizme" obdržala Rowlingová veľa podporných reakcií. Nečakala takú lavínu mailov a listov, z ktorých absolútna väčšina bola ladená pozitívne, vďačne a vyjadrovali podporu. "Prichádzali aj z "opačného tábora", ale od inteligentných ľudí s empatiou, z ktorých mnohí pracovali v oblasti rodového zmätku a s trans ľuďmi a ktorí sú rovnako hlboko znepokojení spôsobom sociálno-politickej koncepcie, ktorá ovplyvňuje politiku, lekársku prax a bezpečnosť. Znepokojuje ich nebezpečenstvo, hroziace mládeži, gayom, ako aj narúšanie práv žien a dievčat. Najviac im však robí starosti atmosféra strachu v spoločnosti, ktorá neprospieva nikomu - a trans mládeži už vôbec.

Svoju úvahu končí Rowlingová slovami: "Žiadam len jedno - aby sa tým miliónom ženám, ktorých jediným ´zločinom´ je, že chcú, aby niekto vypočul čo požadujú bez toho, aby sa cítili ohrozované alebo zneužívané, preukázala obyčajná, jednoduchá empatia a pochopenie."