IMG_1910_1024_512_75_s_c1.jpg

Kňaz: Duchovné a psychické zdravie vyžaduje, aby sme znova otvorili kostoly

145
Milko Kostovič
Kultúra života

Problémy a obmedzenia, ktorým čelíme v posledných týždňoch, majú pozitívnu stránku. Náš veľký národný lockdown jasne demonštroval obrovské požehnanie online technológií. 

Podarilo sa nám zostať v kontakte so svojimi blízkymi. Mnoho ľudí pokračovalo vo svojej práci a firmy naďalej fungovali. Cirkvi živili zbory Božím slovom prostredníctvom živého vysielania bohoslužieb, biblických štúdií a katechetických stretnutí. Školy pokračovali vo svojej výuke. 

Internet mnohými spôsobmi prekonal benefity, ktoré nám internetoví priekopníci sľubovali s príchodom "virtuálneho" sveta. Mali by sme byť skutočne vďační za to, ako nám technológia pomáha prekonať túto skúšku.

Ako však začíname vnímať zmierňovanie zdravotnej krízy - ktoré rozhodne prichádza, hoci je ešte stále ďaleko - mali by sme zvažovať limity technológií a začať sa pripravovať na opätovný vstup do skutočného sveta ľudskej interakcie.

Pri všetkých ich výhodách, iPady, smartfóny a laptopy nepredstavujú skutočne zamýšľaný život. Tento "sociálny odstup", ktorý bol nevyhnutne potrebný na potlačenie šírenia choroby, nás uzavrel do takmer kompletne falošného prostredia. Každý z nás prežíval svoju vlastnú "Truman Show", izolovaný spôsobmi, ktoré sú v rozpore s našou podstatou a majú sklon podkopávať ľudskú dôstojnosť. 

My sme sociálne bytosti, stvorené komunikovať - osobne, ekonomicky, politicky - čeliť si navzájom fyzicky, pozerať sa vzájomne do očí, čítať si výrazy tváre druhého človeka, reagovať na nuansy reči a reči tela. Toto je druh komunikácie, ktorá sa odohráva v reálnom svete.

Už niekoľko týždňov ju nezažívame. A z dlhodobého hľadiska môže takáto izolácia spôsobiť obrovské škody. Izolácia dokáže rozložiť sociálne vzťahy a zasiať strach tam, kde by mal byť pocit ľudského spoločenstva. 

Je nevyhnutné znovu otvoriť kostoly. Skúsenosti zo spoločnej bohoslužby sa musia obnoviť čo najskôr spolu s ďalšími komunitnými aktivitami. Rozhodne sa tak musí urobiť s ohľadom na náležité zdravotné procedúry, ktoré zabezpečia bezpečné prostredie, v ktorom je minimalizované riziko infekcie (sociálne odstupy a všetko ostatné). Ale aj keď sú stanovené obmedzenia pre počet ľudí, ktorí sa môžu zúčastniť na bohoslužbe, aj keď sú stanovené pravidlá, ako ďaleko musia veriaci sedieť od seba, je dôležité, aby sme kostoly opäť otvorili. 

Toto je problém, o ktorom sa veľa nehovorilo. Sme svedkami ráznej (a hlasnej) debaty medzi tými, ktorí trvajú na uzatvorení spoločnosti kvôli boju proti pandémii, a tými, ktorí trvajú na obnovení podnikania, aby sa predišlo ekonomickej katastrofe. Dostatočná pozornosť sa však nevenuje skutočnosti, že samotná sociálna interakcia je dôležitou zdravotnou témou. My tu potrebujeme byť jeden pre druhého. Naše psychologické, duchovné a v niektorých ohľadoch fyzické zdravie na tom závisí. 

Tento extenzívny život vo virtuálnom svete, aký poznáme z ostatných týždňov, tiež ukázal, akí sme závislí na hŕstke spoločností, ktoré riadia internet a kontrolujú náš prístup k informáciám. Na tému internetovej cenzúry a politického vplyvu už toho bolo mnohé napísané a povedané. 

Facebook v súčasnosti oznámil, že bude blokovať upozornenia na protesty proti štátnym reštrikciám. Tieto protesty sú jadrom diskusie o karanténe. Myšlienka, že súkromní mediálni prevádzkovatelia ich budú svojvoľne obmedzovať, je samotnou podstatou neústavného zásahu do slobody prejavu. Samo osebe to môže veľmi ľahko predstavovať zdravotné riziko.

Tento lockdown bol veľkou skúsenosťou. Dozvedeli sme sa veľa o sebe samých a o tomto súčasnom technologicky-zameranom živote. 

Možno z toho vieme vyvodiť jednu lekciu tak, ako nám radil sv. pápež Ján Pavol, že sa nemáme báť. Keď sme opatrní a obozretní, nesmieme sa báť života; nemôžeme sa neobmedzene izolovať od skutočného sveta; a nemôžeme akceptovať stratu našich práv a slobody.

Napokon musíme byť ochotní žiť tak, ako nás Boh stvoril: ako ľudské bytosti. 

 

 

DISKUSIA k článku