Vienna_cathedral_sweater_1024_512_s_c1.png

Kdl. Schönborn zavesil vo viedenskej katedrále na Pôst gigantické dámske fialové tričko

776
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Počas Veľkého pôstu dal kardinál Christoph Schönborn zavesiť pred hlavný oltár vo viedenskej katedrále sv. Štefana gigantické dámske fialové tričko. Na tričko sa spotrebilo 80 štvorcových metrov materiálu a podľa webstránky farnosti, prislúchajúcej ku katedrále, predstavuje "prvoradosť vrúcnej lásky k blížnemu a zároveň je moderným pôstnym rúchom/oponou (Fastentuch)".     

Za tento výtvor je zodpovedný rakúsky umelec Erwin Wurm. Okrem toho vytvoril aj diela, obsahujúce fotografie nahých mužov s genitáliami v rozličných pozíciach. Na svojej webstránke Wurm prezentuje fotky viacerých nahých mužov stredného veku ako súčasť cyklu De Profundis. Aby im zakryl genitálie niektoré fotky zamaľoval, na iných sú vidieť čiastočne. Na jednej fotografii má muž zamaľovanú iba hornú časť tela, pričom genitálie mu jasne a zreteľne vidno. Wurm okrem iného maľoval aj obrazy, zosmiešňujúce kňazov a rehoľníkov. Odhliadnuc od "pôstneho trička" vystavuje Wurm svoje výtvory v tejto katedrále z 12. storočia priebežne a pravidelne. Jedným z jeho výtvorov je sivá socha človeka v životnej veľkosti bez hlavy, rúk a chodidiel. Farská webstránka o nej hovorí: "Človek bez hlavy a rúk; telá, ktoré sa dajú identifikovať iba podľa náprsnej tašky alebo kabelky, často pripomínajú rady balených párkov v regáli, nastavujú zrkadlo svedomiu a spochybňujú vlastnú slobodu človeka a jej obmedzenia. Deformované budovy a objekty otvárajú nové perspektívy v súvislosti so schopnosťou a možnosťami našej obnovy z viery. Koľko úsilia o dobro a naopak, koľko návratov k starým zvyklostiam, zažívame vo svojom živote? Aj násilie, ktoré netrpeli iba ´mučeníci´ nacionálneho socializmu, otriaslo a zdeformovalo životy mnohých ľudí." 

Vonku pri katedrále stojí socha, predstavujúca termofor, stojaci na dvoch nohách. Pôvodne bolo v pláne postaviť ho rovno pred hlavný vchod, no keďže ide o verejné priestranstvo, miestne zastupiteľstvo to podľa Vienna Online zamietlo. Objekt je teraz umiestnený na pozemku, ktorý vlastní Cirkev. Ako vysvetľuje Liturgical Arts Journal, “na to, aby sme sa pripravili prežívať veľké tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania Krista, musíme sa ako kresťania postiť nielen od jedla, ale praktizovať aj akustický a vizuálny pôst". 

Veľa katolíckych farností ešte stále praktizuje zahaľovanie krížov a sôch počas Pôstu a nezdobí kvetmi oltár. U niektorých pretrváva tradícia umiestnenia pôstnej opony pred kostol, ktorá má veriacim pripomínať oponu v Jeruzalemskom chráme. Veriaci nevideli kňaza ako slúži omšu za oponou. Liturgical Arts Journal poukazuje na to, že Martin Luther, "ktorý neznášal ideu Pôstu a pokánia, sa usiloval, aby pôstne opony vymizli z celého Nemecka". Časom sa používanie pôstnej opony/rúcha väčšinou už vytratilo. 

"V roku 1974 sa táto starodávna tradícia prekvapivo objavila s novou silou, keď charitatívna asociácia Misereor prišla s nápadom vyrábať pôstne rúcha/opony, aby tým umožnila konkrétne vyjadriť zámery Pôstu kresťanov. Táto iniciatíva prebudila celé Nemecko a viedla k znovuobjaveniu tejto tradície, k obnoveniu množstva historických rúch a opôn, ktoré boli dovtedy uskladnené v priestoroch pod katedrálami a múzeami, ako aj k ich opätovnému zaveseniu v sanktuáriach. Vzbudilo to taký záujem, že dokonca aj luteránov to pohlo vyvesiť ich!"    

V posledných rokoch sa vo viedenskej Katedrále pod pláštikom pôstneho rúcha/opony prezentuje všetko možné, rozličné moderné umelecké projekty. Niektoré z nich však sa na rúcho či oponu nepodobajú ani zďaleka. V roku 2015 napríklad nejaký umelec pospájal stuhami kovovú konštrukciu a umiestnil ju počas Pôstu pred hlavný oltár. Katolíci mali napísať svoje modlitbové úmysly a pripevniť ich na stuhy. Pôstne rúcho/opona v roku 2018 pozostávala z kresieb, pri ktorých nikto nevedel, čo predstavujú. "Jednotlivé prvky týchto obrázkov, abstraktné čierne siluety, boli umelecky implementované vyšívacou technikou. Určite si vyžadujú trpezlivú meditatívnu kontempláciu, podobne ako žalmy, ktoré vám dávajú zmysel skrze trpezlivé čítanie a vnímanie ich textu", komentovala túto skutočnosť farská webstránka. 

"Nejde tu iba o jednorozmerné zobrazenie, ale o nové impulzy, provokujúce zmýšľanie, ktoré na konci skrehne - ako život sám. Pôvodným zámerom tohto všetkého je symbolické uznanie biblickej Alfy a Omegy, počiatku a konca", záhadne dodáva farská stránka na záver.    

 

DISKUSIA k článku