IMG_2322_810_500_75_s_c1.jpg

Transgenderizmus ovplyvňuje hispánskych chlapcov, aby sa prezentovali ako ´dievčatá´

184
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Quinceañera, alebo fiesta de quince años (sviatok 15-ročných), je populárnou slávnosťou medzi hispáncami na území obidvoch Amerík, vrátane USA. Ide o symbolický prechod zo života dieťaťa do života ženy u 15-ročných dievčat. 

Ak by sme to mali k niečomu prirovnať, je to zhruba ekvivalent sviatku židovských chlapcov bar micva. A naozaj má aj náboženský podtón; medzi katolíkmi sa počas tejto slávnosti slúži aj zvláštna sv. omša. S dotyčnou dievčinou sa v ten deň zaobchádza ako s princeznou. Oblečú ju do elegantných šiat so širokou naberanou sukňou, urobia jej naozajstný makeup a vlasy vyčešú do zložitého účesu. Sprevádzajú ju ´čestní dvorania´. Počas príslušnej ceremónie jej vymenia topánky - z nízkych opätkov na vysoké, ktoré jej dá mama. Takáto je tradícia.

Súčasné rovnostárstvo však urýchlilo vznik quince-for-boy (aj keď židovské dievčatá môžu tiež sláviť bat micva). Neviem či u chlapčenského variantu quinceañera ide iba o symbolické ´prebitie´ slávnosti dievčat, ale chlapci v tomto veku si oblečú oblek a spolu s rodičmi, kamarátmi a príbuznými sa zúčastnia party, pričom účet zaplatia rodičia. V dnešnej odlišnej dobe, v ktorej sa každý prejav kultúry povyšuje na vysoké umenie (a veľký biznis), si quinceañeru prisvojujú aj iné etnické a sociálne skupiny na označenie rôznych životných medzníkov. Nečudo, že si ju osvojila aj transgender scéna, čím len prispieva k ešte väčšiemu sexuálnemu chaosu a zmätku.

V unikátnom kultúrnom archíve YouTube čoraz častejšie zakopávate o kolekcie videí, ktoré dokumentujú transgender quinceañera slávnosti. Ak zvládnete hrôzu, ktorá vás obleje pri sledovaní týchto prezentácií, uvidíte, že v elegantných šatách sú oblečení chlapci, ktorí majú na tvári bezchybný makeup a prepracované účesy. Celkovú úpravu zabezpečuje vizážistická firma s názvom Fabricio Castro Fotografía z Chile, ktorá poskytuje aj fotografovanie a video pokrytie slávností. Tím umelcov a technikov, ktorí pracujú v rámci celej Latinskej Ameriky a príležitostne prídu aj do USA, poskytujú služby: makeup, účes a inštruktora ´ženského správania sa´. Sú takí šikovní, že ak by ste nevedeli o čo ide, pokladali by ste týchto chlapcov za mladé dievčatá. Umenie tejto transformácie, ktoré vyžaduje zmeniť chlapca-tínedžera na princeznú, aj keď je to celé diskutabilné, je nepochybne pôsobivé. Čo však chcú účastníci takejto slávnosti týmto svojím postojom a vyjadrením prezentovať?

Samotní quinceañera chlapci sú na seba očividne hrdí. Predpokladajme, že niektorý z nich prežíva rodový zmätok; pre takéhoto chlapca je ´deň pre princeznú´ uskutočnením jeho "ženských snov". Je z tohto zážitku celý očarený. Najzaujímavejšie sú však reakcie rodinných príslušníkov a hostí. Zjavne si to každý užíva - rodičia, starí rodičia, súrodenci, tety, strýkovia, bratranci, kamaráti. Veselo tancujú s chlapcom - princeznou a spoločne pózujú pre fotografa. Vzhľadom k tomu, že videá sú určené pre rodinu, zábery sú starostlivo vyberané; žiariaci tínedžeri, prerobení na krásne dievčatá, prijímajú povzbudenie od svojich usmievajúcich sa blízkych a priateľov - to vždy slúži rozmachu a propagácii biznisu.                           

Zvyknú sa vyskytnúť aj problémy - nie všetci sa totiž stotožňujú s genderizmom. Jedno video napríklad zachytáva, že otec quinceañera chlapca sa odmietol celej záležitosti zúčastniť. Možno aj z takéhoto dôvodu vydala firma Fabricio Castro Fotografía online upozornenie: 

"Z bezpečnostných dôvodov pracujeme iba pre zákazníkov, ktorých nám odporučia iní klienti, alebo ktorých poznáme priamo. Existujú totiž homofóbne skupiny, ktoré sa útokom na našu integritu snažia zlikvidovať naše podnikanie." 

Gender revolúcia ešte zjavne neskončila. Niektorí ľudia sa domnievajú, že transgender chlapci túto príležitosť využívajú na zviditeľnenie svojej orientácie. Niektorí pozvaní hostia, ktorí nevedia o čo ide, vyzerajú spočiatku zmätene, no celková atmosféra býva radostná, žoviálna a slávnostná. Aj keď týchto transgender quinceañera slávností býva málo, stávajú sa medzinárodným fenoménom, už nie sú iba produktom amerického sexuálneho progresivizmu. Bez ohľadu na miesto konania a aj napriek "nepriateľskému postoju" homofóbnych skupín prevláda na týchto slávnostiach atmosféra akceptácie, alebo aspoň tolerancie. Je to ďalšie víťazstvo gender revolucionárov.

Mňa však najviac zaujíma odpoveď na otázku: "Prečo niečo také rodičia vôbec robia?" Prečo súhlasia s takým otvoreným prejavom vnútornej rodinnej záležitosti? (A to nespomínam výšku výdavkov - stavte sa, že služby Fabricio Castro Fotografía stoja pekných pár pesos. K tomu pridajte výdavky za šaty, miesto konania slávnosti a ďalšie súvisiace výdavky. ¡Mucho dinero! - to množstvo jedla). Žeby mamička s ockom boli až takí happy z transgender orientácie svojho synčeka?! Niet pochýb, že s blížiacimi sa 15-timi narodeninami každý chlapec prosíka svojich rodičov, aby mu dovolili usporiadať tento ´deň snov´. Stres z vlastného gender ´trápenia´ to ešte zhoršuje. 

Nie sú z toho všetkého mamička s ockom uťahaní? Nespochybňujem bezpodmienečnú lásku rodičov k svojmu dieťaťu, ale ak si myslia, že toto ich mládencovi pomôže zbaviť sa dievčenských fantázií, tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou mýlia. Práve naopak, emocionálne vzrušenie z toho, že verejnosť akceptuje v ňom jeho "ženskú" osobnosť, v ňom túžbu byť dievčaťom skôr utvrdí, než umlčí.  

Desaťročia feministického rýpania do údajne ´toxickej´ mužnosti, znevažovanie otcov a frontálny útok na tradičné oblasti ´chlapčenstva´ (napr. integráciou genderizmu do školských športov, systematická likvidácia chlapčenského skautingu atď) takmer znemožnilo chlapcom sebaisto dozrievať a dospieť. K tomu sa pridalo ešte intenzívne zameranie na špecifické potreby a záujmy žien, ktoré dominujú spoločnosti posledné polstoročie. Niet sa teda čo čudovať, že chlapci, ktorí prežívajú určité konflikty a stretávajú sa s predsudkami, sa zafixujú na silné symboly ženskosti, ako je aj quinceañera.

Zachytené videá sú znakom našej doby - rovnako tu, ako aj v Latinskej Amerike. Je smutné, že chlapci, ktorí sa už ´upísali´ transgender názoru jednoducho musia ísť po ceste, ktorú si vybrali až dovtedy, kým svoj konflikt nevyriešia, ak to vôbec niekedy urobia. Kiežby zatiaľ nezničili samých seba.  

Prišli sme už o veľa územia, ktoré treba dobyť späť. Aby sme to dokázali, musíme sa dostať späť, pred súčasnú zmätenú a chaotickú sexuálno/kultúrnu klímu. Treba začať so zdôraznením úlohy muža a nájsť presvedčivý spôsob ako rešpektovať a uznať autentickú mužnosť, aby tak chlapci mali rozumný dôvod k presvedčeniu, že byť mužom stojí za to - skrátka niečo, čo im spoločnosť už veľmi dlho nedokáže poskytnúť.

Chlapcov musíme v skutočnosti opäť presvedčiť, že sú na správnom mieste a že sú presne takí, akých ich Boh stvoril - ako chlapcov.

 

DISKUSIA k článku