Pápež František v pondelok vyhlásil, že Vatikánsky tajný archív zmení svoj názov na Vatikánsky apoštolský archív. Zámerom tejto zmeny je vyhnúť sa negatívnym asociáciám, ktoré sprevádzajú moderné interpretácie slova "tajný".
V apoštolskom liste vydanom spôsobom motu proprio 28. októbra František vyhlásil, že "odteraz sa súčasný Vatikánsky tajný archív, bez zmeny svojej identity, štruktúry a poslania, bude volať Vatikánsky apoštolský archív."
Pápež napísal, že táto zmena má zabrániť asociáciám s rozvinutou interpretáciou slova "tajný", ktorá namiesto označenia "súkromného predpokladá predpojatý význam, že je niečo skryté, nezverejnené a vyhradené hŕstke ľudí."
František dodal, že táto interpretácia je "úplným opakom toho, čím Vatikánsky tajný archív vždy bol a má v úmysle byť."
Vatikánsky tajný archív je úrad, ktorý od začiatku 17. storočia uchováva dokumenty a knihy historického a kultúrneho významu pre Cirkev a svet. Jeho počiatky siahajú k súkromným archívom pápežov. Od roku 1881 je archív prístupný kvalifikovaným výskumným pracovníkom na požiadanie.
Zbierka sa začala označovať ako "tajný archív" okolo polovice 17. storočia. Podľa Františka názov slúžil len na označenie toho, že sa jedná o "súkromný archív, ktorý je vyhradený pre pápeža".
Pápež uviedol, že zmena názvu na Vatikánsky apoštolský archív "potvrdzuje úzke prepojenie Rímskej stolice s archívom, neodmysliteľným nástrojom petrovskej služby", a že tento nový názov zdôrazňuje podobnosť s Vatikánskou apoštolskou knižnicou v jej závislosti od rímskeho pápeža.
Výskum v "novom" Vatikánskom apoštolskom archíve je bezplatný a prístupný kvalifikovaným učencom s päťročným univerzitným vzdelaním alebo ekvivalentom v podobe vedeckého výskumu. Prístup bol však povolený iba k dokumentom spred februára 1939, kedy skončilo pápežstvo Pia XI.
Pápež František vo svojom apoštolskom liste uviedol, že od 2. marca 2020 rozšíri tento prístup na koniec pontifikátu Pia XII., ktorého úrad sa skončil v októbri 1958.
Pápež vysvetlil, že zmena názvu archívu bola niečím, čo navrhli predstavitelia archívu, niektorí biskupi a jeho "najbližší spolupracovníci".
František poznamenal, že archív sa najprv volal "Archivum novum," potom "Archivum Apostolicum" a napokon, od roku 1646 "Archivum Secretum".
"Pokiaľ pretrvávalo povedomie o úzkom prepojení medzi latinským jazykom a jazykmi, ktoré z neho pochádzajú, nebolo potrebné tento názov Archivum Secretum vysvetľovať ani zdôvodňovať," vysvetlil pápež.
Dodáva však, že "s postupnými sémantickými zmenami, ktoré sa objavili v moderných jazykoch, kultúrach a spoločenskej citlivosti rôznych národov, sa vo väčšej či menšej miere začal termín Secretum, spojený s Vatikánskym archívom, dezinterpretovať, zafarbovať nejednoznačnými odtieňmi, dokonca negatívnymi."
František uviedol, že sa rozhodol zmeniť názov, pretože "pravý význam termínu secretum" sa vytratil a začalo sa čoraz častejšie objavovať inštinktívne spojenie "s konceptom vyjadreným moderným slovom "tajný" v niektorých oblastiach a prostrediach."
"Historická skúsenosť učí, že každá ľudská inštitúcia, ktorá vznikla aj s tou najlepšou ochranou a s pevnými a opodstatnenými nádejami na pokrok, časom neodvratne poznačená, vníma potrebu nezmeniť svoj vonkajší vzhľad, ale transponovať do rôznych období a kultúr svoje vlastné inšpiratívne hodnoty a urobiť tie zmeny, ktoré sú vhodné a niekedy nevyhnutné, aby ostala verná voči sebe samej a ideálnemu cieľu svojej povahy," napísal pápež.