Bývalý výkonný kancelár Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a v súčasnosti vicekancelár a hovorca Trnavskej arcidiecézy Anton Ziolkovský uviedol, že súčasná neistota okolo vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie signalizuje “stratu dôvery v presvedčenie, že európsky politický model je výnimočný a hoden nasledovania”.
Ziolkovský si položil otázku, keď v týchto týždňoch sleduje dramatické vyvrcholenie brexitu, ako je možné, že pre väčšinu obyvateľov tak veľkej a mocnej krajiny ako je Veľká Británia, je výhodnejšie byť mimo EÚ ako v nej? “Asi niet väčšieho symbolu, čo sa odohralo v Európe po tridsiatich rokoch od pádu komunizmu. Asi nič tak nezobrazuje zostupnú trajektóriu od eufórie k bezmocnosti a beznádeji.”
Spomenul výrok amerického filozofa Yoshihira Francisa Fukuyamu, ktorý hovoril po páde komunizmu o konci dejín a prišiel s tvrdením, že liberálna demokracia už zvíťazila a tam, kde náhodou nie, je to len otázka času a techniky. “Migračná kríza a brexit ukazujú iný signál: hranice už nie sú znamením slobody, ale hrozbou. Ak sa liberálna demokracia spája s otvorenosťou, tak brexit sa dá pokojne interpretovať ako prejav nedôvery v otvorenú spoločnosť,” myslí si bývalý sekretár KBS, “Bulharský politológ I. Krastev poznamenáva, že naša situácia sa podobá tej na prelome 19. a 20. storočia, kedy všetci verili v pokrok (mimochodom, o zlyhaní tejto tézy píše výborne Benedikt XVI. v Spe salvi). Prvá svetová vojna zasadila tejto viere smrteľnú ranu. Kresťanský koncept dejín je iný. Svoju nádej nevkladáme ani do technického a spoločenského pokroku, ani do liberálnej demokracie. Veríme, že Boh tento svet stvoril a neustále je v dejinách prítomný a do nich zasahuje. Rovnako veríme, že cieľom našich “osobných dejín” je stretnutie s Pánom vo večnosti. To je dôležitejšie ako ľudské predstavy.”
Podľa Antona Ziolkovského za brexitom cítiť stratu nádeje v európsky projekt. “Stratu dôvery v presvedčenie, že európsky politický model je výnimočný a hoden nasledovania. Toto má prirodzene dozvuky v jednotlivých krajinách, Slovensko nie je výnimkou. Skúsenosti hovoria, že pokrok vojne nezabráni a spoločenský systém, akokoľvek zdanlivo neotrasiteľný, sa môže zmeniť rýchlejšie ako si myslíme (spomeňme si na pád komunizmu).”
“Ak máme budovať spoločnosť, kde budeme bratmi a sestrami, ktorí s nádejou hľadia do budúcnosti, potrebujeme viac veriť v Boha. Mám vážne obavy, že Európa už nemá vnútorné zdroje, aby dokázala zabrániť ďalšej fragmentácii. A stále sme príliš pohodlní a sebaistí, aby sme sa obrátili k tomu jedinému Prameňu,” dodáva na sociálnej sieti Ziolkovský.