J.Chaput

Arcibiskup Chaput: dnešná skúška kresťanstva nie je porážkou, ale novým prebudením

512
Milko Kostovič
Kultúra života

Posledné tri storočia západné spoločnosti tvrdo pracovali na tom, aby "vytvorili harmonický morálny život prostredníctvom samotného ľudského rozumu, bez Boha," ale "to nefunguje," povedal 27.apríla filadelfský arcibiskup Charles J. Chaput pred svojimi poslucháčmi v New Yorku. 

"To nefunguje, pretože to ani nemôže fungovať," povedal. "A čím viac sa snažíme, tým to prináša väčšiu katastrofu, ako ukazujú výsledky 20. storočia."

"Kresťanstvom sa pohŕda, pretože je pravdivé," povedal arcibiskup. "Kresťanstvo je nenávidené, pretože aj napriek svojmu veku, napriek mnohým hriechom svojich lídrov, napriek učeniam, ktoré sa môžu zdať tak nepochopiteľné pre svet, pozná ľudskú osobu hlbšie, ako svet sám seba."

"Kresťanstvo hovorí pravdu a svet nie," dodal v diskusii s názvom "Boh a človek vo veku bezbožnosti". Prednáška bola pomenovaná po kardinálovi Edwardovi Eganovi, ktorý viedol arcidiecézu v New Yorku od roku 2000 do roku 2009. Kópia jeho pripraveného textu bola poskytnutá spravodajstvu Catholic News Service.

Večerná prednáška bola sponzorovaná nadáciou a týždenníkom Magnificat, ktorý prináša omšové texty a biblické verše k rozjímaniu. Nadácia a časopis podporujú "životný štýl Magnifikat", Máriine neochvejné "áno" Božej výzve priviesť Ježiša na tento svet. 

"Pre všetky naše moderné nástroje a chytrosť sme dospeli do bodu, kde je cieľom nášho cynizmu samotný ľudský rozum," povedal arcibiskup Chaput. "Ľudská povaha sa vníma ako surovina pre vôľu; a vôľa uviazla vo vnútri pokazeného nástroja a neefektívneho kusu uhlíka, ktorý nazývame telom.

"Násobíme odmietanie našich limitov. Neakceptujeme potupu toho, že sme stvoreniami. Neuznávame Stvoriteľa, ešte oveľa menej mu slúžime. Naša nenávisť voči transcendencii a záväzkom voči Niekomu alebo niečomu väčšiemu, než sme sami, rastie v priamej úmere k našim zlyhaniam pri vytváraní momentálnej dokonalosti."

Ľudia dnes "chcú byť bohmi, a my nimi nie sme," pokračoval. "Chceme vytvoriť seba a náš svet, ale nedokážeme to."

Akýkoľvek dôkaz "alebo kúsok pamäti naznačujúci systém pravdy, ktorý existuje mimo nás a ktorému sa musíme prispôsobiť, je vnímaný ako hrozba našej ľudskej suverenity," uviedol, hoci už "nedokážeme skutočne formulovať, prečo je človek jedinečný či posvätný." 

Arcibiskup Chaput dodal: "Sexualita oslobodená od vyššieho významu, oslobodená od tyranie "telosu" (účelu), mala byť oslobodením tela. Namiesto toho tu máme znesvätenia ako transgenderizmus."

Arcibiskup Chaput hovorí, že s ohľadom na "vek bezbožnosti", také nič neexistuje z dvoch dôvodov. Za "leskom" časti sveta, ktorý sa "štylizuje ako rozvinutý, zostáva prevažne náboženská" svetová populácia, ktorá sa rozrastá, povedal. 

"Po druhé, každý je veriaci," povedal. "Nie každý je pobožný, ale aj ten najzarytejší ateista v niečo verí," čo mu pomáha vytvárať zmysel pre svet a budovanie života, dodal. V minulom storočí, "prehliadka silných bohov: nacionalizmu krvi a pôdy, Marxa a Lenina, fašizmu a teraz technológie a vedy, tomu poskytla základy a priniesla ľudský masaker." 

Technológia a scientizmus sú "hlavnými bohmi v Amerike," poznamenal. 

Ďalším predmetom jeho rozprávania bol Rembrandtov obraz Krista. Vytvoril sedem týchto obrazov, poznamenal arcibiskup a dodal, že keď na nich umelec pracoval, práve skončila Tridsaťročná vojna - "jedna z tých najničivejších v histórii"

Svet "vyzeral byť otrávený nenávisťou; veľmi sa nelíšil od nášho súčasného," povedal arcibiskup. "Jeho túžba po potešení zo skutočného stretnutia s Bohom sa prejavila v jeho portrétoch Krista, ktoré v svojej bezprostrednosti, realizme a kráse stvorili revolúciu v kresťanskom umení."

"Je to tvár Boha, ktorý nás miluje; Boh, ktorý chápe ľudské utrpenie, pretože vzal na seba naše telo a krv; Boh v ktorom môžu naše srdcia odpočívať, a ktorého ranami sme uzdravení," povedal. 

"Preto môžu kresťania dúfať: Boh nie je z jednoduchého pohľadu skutočný, ale je blízko nás a pozná naše obavy a túžby z vnútra," povedal. 

Arcibiskup Chaput povedal, že žijeme v časoch, "keď je Cirkev a jej ľud pod veľkým tlakom," o čom svedčí "strašná tragédia" Veľkonočných bombových útokov na Srí Lanke. Chaput tento útok označil za posledné krviprelievanie v celosvetovom vzorci protikresťanského násilia, ktoré západné média často ignorujú.

V Spojených štátoch, v krajine, ktorá "bola z veľkej časti založená a budovaná veriacimi, je náboženstvo často napádané či zosmiešňované alebo vytláčané na okraj," povedal. "Deň, keď sa sociálny konsenzus stal kresťanskou voľbou, je u konca. To je znepokojujúce."

Toto je ale čas skúšky, nie porážky, povedal. 

"Je to privilegovaný čas," povedal arcibiskup. "Znova si začíname uvedomovať rozsah Božej lásky, cenu, ktorú zaplatil za naše vykúpenie - a šťastie, skutočné šťastie, ktoré umožnila jeho obeta pre tých, ktorí skutočne veria."

 

 

DISKUSIA k článku