Utajovaný podiel Vatikánu na Bilderberg mítingu

10.06.2018VAT
859 0 6
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Po prvý raz v histórii sa Vatikán zúčastnil uzavretého Bilderberg mítingu, čo je každoročné stretnutie politickej a spoločenskej elity tohto sveta, na ktorom diskutujú o aktuálnych problémoch, ovplyvňujúcich svet.

Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin ako jediný účastník z náboženských kruhov prekvapil svojou účasťou na tohtoročnom mítingu, ktorý sa konal od 7. do 10. júna v talianskom Turíne, v meste, ktoré je z histórie známe svojou toleranciou protikatolíckej spirituality. Kardinálovu účasť Vatikán neoznámil, hoci zdroje jeho prítomnosť potvrdzujú. Parolin je jedným z najmocnejších hodnostárov kúrie, druhý po Svätom Otcovi a niektorí Vatikánski znalci ho pokladajú za možného nástupcu pápeža Františka. 

Kontroverznú skupinu Bilderberg založil v roku 1954 člen Labour Party (Robotníckej strany) Denis Healey (známy svojou širokou sieťou kontaktov so socialistami po celej Európe), Joseph Retinger (zakladateľ European Movement (Európskeho hnutia), lobby, ktorá viedla k vytvoreniu Európskej únie), David Rockefeller (multimiliardár, obhajca „integrovanejšej globálnej, politickej a ekonomickej štruktúry“) a holandský princ Bernhard (prvý prezident World Wildlife Fund a zodpovedný za urýchlenie konštitučnej krízy vo svojej krajine). (Bilderberg je meno hotela v Holandsku, v ktorom sa skupina v roku 1954 zišla po prvýkrát; pozn. prekl.) 

Každý rok sa zíde okolo 150 členov európskej a severoamerickej politickej elity spolu s osobnosťami finančného, industriálneho a mediálneho sveta, aby prediskutovali celosvetové problémy, pričom sa riadia pravidlom Chatham  House, čo znamená, že účastníci mítingu síce môžu používať získané informácie, avšak nesmú prezradiť identitu spíkrov. Na míting nemá prístup ani tlač.

K témam tohtoročného stretnutia patrili populizmus v Európe, nerovnosť, predčasné voľby v USA, Rusko, voľný trh a „post-pravdivý“ svet („post-truth“ – keď sú pri formovaní verejnej mienky dôležitejšie city a osobné presvedčenie než objektívne fakty; pozn. prekl.). Keďže tento rok bol „populizmus“ na programe ako prvý (minulý rok bol až 8.), môžeme odôvodnene predpokladať, že prítomnosť kardinála Parolina bola pre diskusiu o novej „populistickej“ vláde v Taliansku zásadná a nevyhnutná. Jej program totiž spôsobil, že Európska únia a Vatikán reagovali s obavami, najmä kvôli jej prístupu k vlne migrantov, ktorá sa od roku 2011 prelieva cez krajinu,

Jean-Claude Juncker, prezident Európskej komisie, prehlasuje: „Musíme zaručiť práva Afričanov v Taliansku.“

Kardinál Gualtiero Bassetti, predseda Talianskej biskupskej konferencie, arcibiskup Vincenzo Paglia, prezident Pápežskej akadémie pre život a Msgr. Nunzio Galantino, tajomník Talianskej biskupskej konferencie, vyjadrili svoje obavy z toho, ako bude Taliansko v budúcnosti zaobchádzať s migrantmi a z možného odchodu z Európskej únie.

Maďarsko-amerického investora George Sorosa, obchodného magnáta, známeho svojím financovaním pokrokových aktivít po celom svete, tiež znepokojil rast talianskeho populizmu. Soros (účastný aj na predchádzajúcich Bilderberg mítingoch), bol na Festivale ekonomiky v Tridente 3. júna, kde obvinil Mattea Salviniho (nového ministra vnútra a národného tajomníka Strany severnej ligy) z toho, že ju financuje Vladimír Putin. V článku pre Corriere della Sera Soros tvrdí, že „chybná migračná politika Európskej únie uvalila na Taliansko nespravodlivé bremeno“.

Soros zrejme vie, prečo Taliansko v tomto smere zlyháva. Emma Boninová, bývalá ministerka zahraničných vecí, ktorá vykonala viac ako 10.000 ilegálnych potratov, pripustila, že spolu so svojou politickou koalíciou v skutočnosti zorganizovala súhlas s EÚ povoliť všetkým lodiam s migrantmi pristáť v Taliansku, porušujúc tak Dublinský dohovor. Boninová partnersky spolupracuje so Sorosom už viac ako 25 rokov; pričom svojho času bola aj súčasťou globálneho predstavenstva Open Society Foundation. Boninová v súčasnosti pôsobí ako ochrankyňa práv migrantov a bola pozvaná aj na predchádzajúce Bilderberg mítingy. 

Člen Európskeho parlamentu Mario Borghezio z Ligy napísal pápežovi Františkovi otvorený list:

„Bilderberg mítingy ... sú dôležitými stretnutiami pre mocné globalistické sily ... prítomnosť kardinála Parolina zasiahne verejnú mienku ... Vaša Svätosť, nemyslíte si, že je naliehavé a nevyhnutné objasniť, že jeho prítomnosť neznamená potvrdenie princípov a cieľov ... Bilderberg klubu?“

Tohto roku sa Bilderberg mítingu platne zúčastnili aj čerpacie spoločnosti BP, Total a Shell. Tí, čo neboli v Turíne, boli v Ríme na konferencii, poriadanej Pápežskou akadémiou vied a Univerzitou Notre Dame v dňoch 8. – 9. júna. Míting s názvom „Energetické zmeny a starostlivosť o náš spoločný domov“ sa konal za zatvorenými dverami vo Vatikáne a zúčastnili sa ich vrcholní predstavitelia a investori týchto spoločností.

Bol prítomný Ernest Moniz, bývalý tajomník pre otázky energetiky v Obamovej administratíve, ako aj Larry Fink, predseda BlackRock, čo je najväčší investičný fond na celej planéte, a Corriere della Sera ho opisuje ako „neviditeľnú skalu, ktorá vládne svetu“. Jediný človek, ktorý odmietol pozvanie kvôli iným záväzkom bol výkonný riaditeľ Royal Dutch Shell Ben van Beurden, ktorý sa v tej dobe zúčastňoval Bildenberg mítingu.

Tajný charakter Vatikánskeho stretnutia spochybňoval La Nuova Bussola Quotidiana: „Od publikovania ´Laudato Si´ ... sa tieto mítingy vysokých hodnostárov konajú vo Vatikáne ... je však zvláštne, že všetky sú prísne tajné: nedovoľujú sa žiadne debaty, ako to bolo na Pápežskej akadémii vied už tradične zvykom. To, čo sa tu deje, je jednoducho propagovaním agendy.“

Citoval aj Stevena C. Rockefellera z roku 1997, keď povedal: „Ak veriaci ľudia majú zohrať konštruktívnu rolu ako členovia novej svetovej komunity, musia zrekonštruovať svoj svetonázor a etiku vo svetle ekologického zmýšľania.“

Pápež František vo svojom príhovore k ropným magnátom na Vatikánskej konferencii povedal, že „teraz nemôžeme strácať čas“, keďže sa „energetická otázka stáva jedným zo základných problémov, v teórii aj praxi, ktorému čelí medzinárodná spoločnosť“.  

 

Podobné články

DISKUSIA k článku